Spin doktori môžu byť v médiách a môžu to byť politici.
Spin doktori sa spravidla snažia vykresliť konflikt ako zásadný boj proti nejakému veľkému zlu. To zlo môže reprezentovať jeden politik (napríklad v prezidentských voľbách), alebo skupina politikov alebo jedna politická strana, či zoskupenie strán (v parlamentných voľbách). Spin doktori tvrdia, že je nevyhnutné, aby sa všetci, čo nepatria do tábora onoho zla, spojili do spoločného tábora dobra. Môže ísť o spájanie vo voľbách, ale nie nevyhnutne. Niekedy ide o spoločný postup v opozícii uprostred volebného obdobia.
Keď jednotlivý politik alebo politická strana spochybňuje nevyhnutnosť potreby toho spájania, musí rátať s tým, že spin doktori na neho zaútočia a obvinia ho zo sebeckosti, z uprednostňovania svojich partikulárnych záujmov pred záujmami celospoločenskými, a tak ďalej.
Aby bolo jasné, spolupráca je dobrá, ale...
Tento článok nemá byť nesúhlasom voči spolupráci a spájaniu politických síl. Chceme však poukázať, že spolupráca by sa mala konať v miere, ktorú krajina potrebuje. Nie v miere prehnanej, ktorá je pre krajinu až škodlivá a ktorá vyjadruje len záujmy spin doktorov.
Prehnaná miera spolupráce vedie k bipolarizácii a bipolarizácia nie je vždy v záujme krajiny, lebo, ako uvidíme, vedie k tomu, že niektorá voličská skupina jednoducho nebude nikým politicky reprezentovaná.
Obeťou spin doktorov spravidla bývali konzervatívci a kresťania
Slovenské voličské spektrum (nie spektrum politických strán) možno rozdeliť na tri skupiny. Na národno-ľavicový/národno-populistický tábor, na liberálny tábor a kresťansko-konzervatívny tábor. Popri nich sú ešte osobitnou skupinou voliči maďarskej národnosti.
Obávam sa, že už dávnejšie najmenší vplyv z troch slovenských táborov má kresťansko-konzervatívny tábor. A to najmä preto, lebo politická strana KDH, ktorá ho najviac zastupovala, bola najčastejšie obeťou plánov spin doktorov.
Najväčší úder dostal kresťansko-konzervatívny tábor v druhej polovici 90. rokov v súvislosti so zápasom proti mečiarizmu. Ako sme povedali, bipolarizácia je sčasti prirodzený jav, neprirodzeným sa stáva až plánmi spin doktorov. Vladimír Mečiar sa často správal tak, že si vytváral nepriateľov aj z ľudí, u ktorých to vôbec nebolo nevyhnutné, a tak spájal voličov aj proti sebe.
KDH však bolo dotlačené liberálnymi médiami (Markíza, Sme, Slobodná Európa) a Dzurindovým krídlom vo svojom vnútre do vytvorenia volebnej strany SDK, teda až do takej miery spolupráce, že napokon ledva zachránilo vlastnú existenciu ako samostatnej strany.
Pritom to nebolo nevyhnutné pre porážku Mečiara, ktorá bola dosiahnuteľná aj iným postupom. Hlavným argumentom pre vznik volebnej strany SDK bolo to, aby Mečiarovo HZDS nezvíťazilo vo voľbách. Ale ono aj tak zvíťazilo nad SDK. Nezostavilo však vládu.
Treba pripomenúť neuveriteľnú vec. Liberálnym spin doktorom, ktorí si želali oslabenie kresťansko-konzervatívneho tábora, sa toto podarilo, hoci KDH bolo po HZDS druhou najsilnejšou stranou.
KDH sa nám podarilo zachrániť, ale už to bola oslabená strana.
Hocikto môže postaviť prezidentského kandidáta, len nie kresťanskí konzervatívci
Odkedy sa konali priame voľby prezidenta, kresťansko-konzervatívny voličský tábor často musel zápasiť o úplnú samozrejmosť, a to právo mať svojho prezidentského kandidáta. Často to bolo spôsobené práve nechuťou KDH, ktoré malo tento voličský tábor reprezentovať, postaviť kandidáta.
Spin doktori totiž vždy rozohrali virtuálnu hru za bipolarizáciu politickej scény. Hovorili o Slovensku „slušnom“ a o tom druhom Slovensku. Presviedčali kresťanov, že nesmú postaviť svojho kandidáta, lebo veď ako slušných ľudí ich celkom dobre reprezentuje Iveta Radičová, to bolo v roku 2009, alebo naposledy Zuzana Čaputová. Bolo to absurdné.
Spin doktori občas priam klamali. Napríklad v roku 2019 strašili ľudí, že by v druhom kole mohlo dôjsť k súboju dvoch „neslušných“, napríklad Kotlebu a Harabina, a podobne. Žiaden prieskum preferencií to nenaznačoval.
KDH navrhlo svojho kandidáta len v roku 2004 (Mikloško) a v roku 2014 (Hrušovský), teda od roku 1999 do 2024 v šiestich prezidentských voľbách len dvakrát.
V roku 2024 KDH kandidáta nepostavilo, hoci opakovane hovorilo, že kandidáta pripravuje. Sľubmi o pripravovanom kandidátovi mohlo KDH odradiť iných kandidátov kresťansko-konzervatívneho tábora, ktorí mohli vzísť mimo KDH.
V prezidentských voľbách perfektne funguje schéma liberálnych spin doktorov, ktorí presviedčajú kresťanov, že tvoria v podstate s liberálnymi voličmi jeden a ten istý tábor.
Myslím si, že konzervatívny kresťanský kandidát za posledné štvrťstoročie nemohol zvíťaziť. Nie je tu na to dosť voličov. Ale keď tábor týchto voličov pristúpi na liberálnu schému bipolarizácie, tak sa bude ďalej prepadávať do ešte väčšej bezvýznamnosti.
Kto s kým do vlády, to je ďalší tlak na bipolarizáciu
Obľúbená metóda spin doktorov na dosiahnutie pre nich výhodnej polarizácie je snaha vytvoriť budúcu vládu v podstate ešte pred voľbami. Prežívali sme to aj v posledných voľbách. Pôjdete do vlády so Smerom alebo nie? Pôjdete radšej s Progresívnym Slovenskom? Poznáme tieto otázky.
Domnievam sa, že hypotetická kresťansko-konzervatívna strana by sa pred voľbami nemala príliš ponáhľať s vylučovaním iných strán z budúcej vládnej spolupráce. Treba mať na pamäti, že vylúčiť jedného významného možného vládneho partnera môže mať za následok fakticky podpísať bianko šek inému významnému hráčovi, ktorý tiež nemusí mať veľké porozumenie pre kresťansko-konzervatívny program.
Takáto hypotetická kresťansko-konzervatívna strana by mala dokázať čeliť tlaku spin doktorov na vylučovanie zo spolupráce. A tým máme na mysli nielen liberálnych, ale aj akýchkoľvek iných spin doktorov. A strana by v tom mala v predstihu svojich voličov vychovávať.
Lenže takáto strana je naozaj len hypotetická, lebo na Slovensku neexistuje. Tlak na bipolarizáciu priniesol svoje neblahé ovocie. Mnoho voličov, keď chce voliť zo srdca, teda nie menšie zlo, tak nemá koho voliť. A sú to voliči kresťanskí a konzervatívni.
Voliči, ktorí nemajú koho voliť
Predstavte si voliča, ktorý si praje boj proti korupcii a zároveň si je vedomý, že orgány činné v trestnom konaní (ÚŠP, NAKA) sa v tomto boji dopustili aj vážnych chýb. Ktorá strana má takýto postoj? Koho má tento volič voliť? Nemá koho.
Predstavte si kresťana, ktorý je pro-life, teda nechce potraty a zároveň si nechce podporovať politiku expanzie NATO, ktorá viedla k zástupnej vojne s Ruskom, ruskej invázii na Ukrajinu a zmareniu státisícov životov? Nemá koho voliť.
Koho má voliť kresťan, ktorý je pro-life, ale nielen v zmysle ochrany nenarodených, lebo je aj za nakŕmenie, ošatenie a poskytnutie strechy nad hlavou skutočným utečencom, ale nechce sťahovanie národov do Európy? Nemá koho voliť.
Koho má voliť konzervatívne zmýšľajúci kresťan, ktorý pochopil, že médiá hlavného prúdu sú propagandistické nástroje, ktoré slúžia na presadzovanie liberálnych ideológií? Ktorý politik bude tento jeho názor slušne, ale jasne tlmočiť? Niet takého.
Akého konzervatívneho poslanca má podporiť slovenský konzervatívec, ktorého mrzí, že o ponechaní alebo zničení významného európskeho plynovodu Nordstream 2 rozhoduje americký prezident a nie európsky predstaviteľ?
Dalo by sa pokračovať.
Slovenská politika potrebuje tri póly, nie dva
Prečo je to tak? Preto, lebo dva póly nestačia, treba aspoň tri póly. Tým tretím by mal byť ten kresťansko-demokratický. Už sme povedali, že ten kresťansko-demokratický tábor voličov tu je. Len, ako vidno z vyššie položených otázok, ten tábor občas nemá nikoho v politike, kto by ho zastupoval.
Je to tak už dávno. Otázka znie, dokedy?
