Tri novoročné želania na ceste kresťanstva: spoľahlivá navigácia, kvalitné tankovanie, pravidelný servis  

Aby sme tento cieľ neminuli, máme znova k dispozícii minimálne tri pomôcky. Použijúc cestovateľskú metaforu ich môžeme označiť: Navigácia Božieho slova, pohonné hmoty a servis liturgie a diagnostiku spoločenstva.

GPS Božieho slova

Cieľ máme vytýčený od začiatku a vieme tiež, odkiaľ vyrážame. Latinská cirkev slávi na začiatku občianskeho roka sviatok Panny Márie. Gréckokatolíkom zasa Bohorodička otvára liturgický rok 1. septembra. Ako prvý veľký sviatok slávia jej Narodenie a posledný jej Zosnutie (Nanebovzatie). Oba tieto sviatky sú spojené s evanjeliom o počúvaní Božieho slova. (Lk 10, 38-42) Mária si v ňom vyberá dobrý podiel: pri Ježišových nohách počúva Božie slovo. Toto je štartovacia a cieľová čiara kresťana. Latinská cirkev si zasa všíma, čo Bohorodička s týmto Božím slovom urobila: „...zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2,19)

Božie slovo nie je obyčajné slovo. Je to performatívne slovo, ktoré má potenciál nás stvoriť i pretvoriť. Ale nikdy nie spotvoriť. Božie slovo spôsobuje to, čo hovorí. Božie slovo buduje. Aj preto človeka, ktorý sa pripravuje na prijatie svätého krstu, označujeme slovom katechumen. Vieme, že v gréckom základe tohto slova zaznieva význam ozveny. Človek počúva Božie slovo a ono v ňom postupne vyvoláva ozvenu v podobe zmeny myslenia, postojov aj skutkov. Zo skúsenosti aj z hodín fyziky vieme, kedy je ozvena v miestnosti najlepšia. Je to vtedy, keď je daný priestor prázdny.

Tento praktický fakt, môžeme použiť ako symbol premeny človeka na Boží obraz. Aby v nás Božie slovo vyvolalo čo najlepšiu ozvenu, musíme byť „prázdni“. Preto je druhou črtou východnej spirituality kenozis (vyprázdnenie). Ide tu o odstránenie všetkého balastu z vnútra človeka, najmä sebectva v akejkoľvek podobe alebo aj všemožných karikatúr pravého obrazu Boha. Že nejde o jednorazový úkon alebo iba krátky proces, sa presviedčame v každodennej realite našich vzťahov.

Čerpacia stanica liturgie

Okrem súradníc Božieho slova sú bytostne dôležité aj pohonné hmoty a servis. Čo s takým autom, ktoré má prázdnu nádrž alebo sa pokazí? Len ho tlačiť alebo nechať odtiahnuť. Podobne to zažívame aj na ceste kresťanstva. Ak nám chýbajú pohonné hmoty, do všetkého sa musíme tlačiť. Ak sa v nás niečo vážne pokazí, musia nás ťahať. Na to je tu liturgia. Vieme, že toto slovo pochádza z gréckeho jazyka a znamená „spoločné dielo“ alebo „službu ľudu“. Keď sa v starých gréckych mestách museli postaviť alebo opraviť mestské hradby, potom sa to týkalo všetkých. Bola to jednoducho liturgia.

Kresťanská liturgia sa od tej pohanskej začala odlišovať v základnom princípe. Spoločenstvo neprináša svojmu Bohu verejný kult a posvätnú úctu preto, aby za to od neho získalo nejaké benefity. Jednak by to bol obchod a okrem toho Boh nepotrebuje naše modlitby, spevy a obety. Liturgia je v prvom rade jeho služba pre nás, cestujúcich životom.

Iniciatíva pravej kresťanskej liturgie nevychádza od človeka. Nejde iba o to, aby sme v prvom rade vyškolili „potrebný bohoslužobný personál“, vytvorili vhodné vonkajšie podmienky či vybudovali chrámy. Prvým krokom človeka je vidieť prvý krok Boha. Bez tohto kroku nevykročíme k liturgii správnym smerom a skôr či neskôr sa dostaneme do slepej uličky. Ako by to vyzeralo, keby sme na čerpacej stanici nechceli natankovať auto, ale prečerpávali z auta do čerpacej stanice? Absurdne.

Servis odpustenia

A do tretice potrebujeme na ceste nášho kresťanstva spoločenstvo. Profesor Joseph Ratzinger to vo svojom Úvode do kresťanstva vyjadril výstižne: „Slovo kresťan existuje len v množnom čísle.“ Metalogika nepustí. Na to, aby som sa stal kresťanom, potrebujem kresťana.

Okrem iného mi ten druhý nastaví zrkadlo reality vo chvíli, keď sa naivne považujem za hotového kresťana. To len zabliká kontrolka, ktorá ma upozorní na potrebný servis odpustenia a zmierenia.

Všetky tri prvky nás koniec koncov spoľahlivo vedú k jednému bodu, kde dostávame odpoveď na otázku kto: „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14,6) V osobe Ježiša Krista máme všetko potrebné na cestu nielen ďalším rokom: spoľahlivú navigáciu, pohonné hmoty i dôležitý servis. Od nás vyžaduje „len“ jedno: dôveru.