Tragédia Jacqua Delorsa

Odchod deväťdesiatosemročného Jacqua Delorsa v posledných dňoch minulého roka prešiel bez väčšej pozornosti našich médií. Petr Drulák, ktorý pozorne sleduje francúzsku politiku, si všíma zaujímavú vec: ako ovplyvnili francúzski socialisti nástup globálneho kapitalizmu a liberalizmu.

Keď sa po roku 1989 začala stredná Európa obracať k Západu, stál na čele Európskej komisie a bol pre naše krajiny jednou z tvárí európskej nádeje. Mainstream si ho pripomenul predovšetkým ako veľkého Európana, ktorý dohliadal nad posledným veľkým integračným posunom – trojskokom k jednotnému trhu, spoločnej mene a Európskej únii, zavŕšeným maastrichtskou zmluvou.

Maastricht je však aj míľnikom tragickým. Európska konštrukcia je odmietnutá v Dánsku a takmer odmietnutá Francúzskom. Postupne prichádza o demokratickú podporu a stáva sa Európou z donútenia, ktorú treba pred demokraciou chrániť.

Ale Delors hral dôležitú úlohu ešte v jednej tragédii. Asistoval pri premene európskej ľavice zo širokej ľudovej sily usilujúcej sa o sociálnu spravodlivosť na výlučný elitný spolok, ktorý by rád podľa svojich utopických predstáv prevychoval zvyšky svojich voličov i celú spoločnosť. Obidve tragédie majú spoločné znaky: sú vedené tými najlepšími úmyslami a veľkou intelektuálnou silou, aby sa nakoniec v mene liberálnej technokracie postavili proti demokracii.

Delors neprichádza k ľavici z pozícií marxistických, ale kresťanských. Na rozdiel od mnohých svojich spolupútnikov nebol fascinovaný sovietskym experimentom. Od začiatku obhajuje presvedčenie, že je možné skĺbiť slobodu so socializmom, čo v jeho poňatí znamená s ekonomickým plánovaním. Možnosť uskutočňovať toto spojenie získava v roku 1981 ako minister financií Mitterandovej socialistickej vlády v koalícii s francúzskymi komunistami.

Ale radikálne ľavicová hospodárska politika tejto vlády sa čoskoro zrazí s „hradbou peňazí“ – teda finančnými záujmami, ktoré vládu pod hrozbou štátneho bankrotu prinútia k nemenej radikálnemu obratu. Delors a jeho spolupútnici sa však neobracajú k pozíciám kresťanským, ale k liberalizmu, teda ideológii finančných trhov a ich hlavných hráčov.