Čína je nový exportér áut číslo 1 vo svete. S prehľadom poráža Japonsko aj Západ. Aj vďaka Rusku

Čína ide iným smerom ako Západ a vypláca sa to. V roku 2023 sa stala globálne najväčším exportérom áut – a to aj vďaka Rusku. Japonsko, Južná Kórea či Nemecko sú až za Čínou, píše o tom dnešné vydanie denníka Wall Street Journal.

Čína za minulý rok exportovala do sveta okolo 5 miliónov 260-tisíc áut na benzínový pohon alebo diesel, čo je zhruba o jeden milión áut viac, ako za minulý rok exportovalo Japonsko, tvrdí to americký denník s odvolaním sa na čínsku automobilovú asociáciu. Podľa nich ide o zmenu tektonického významu. Japonci majú zatiaľ dostupné čísla za 11 mesiacov minulého roka, tie sú na úrovni tesne pod 4-miliónmi motorových áut vyrobených na export.

Jedným z faktorov úspechu je predaj čínskych áut do Ruska, na ktoré západné krajiny uvalili sankcie.

Zatiaľ čo v roku 2022 sa z Číny do Ruska doviezlo okolo 160-tisíc automobilov, minulý rok to už bolo okolo 800-tisíc áut. Čína tak otvorene ťaží zo západných sankcií proti Rusku a ťahá to nejedno odvetvie tamojšieho priemyslu. Ďalší trh, kde si Číňania podľa Wall Street Journal posilnili pozície, je Mexiko. Aj tu platí, že tu existuje veľký dopyt po motorových autách, a nie elektromobiloch. A aj Mexiko je pritom významným výrobcom áut.

Čína sa teda úspešne tlačí so svojimi autami aj na trhy, kde konkuruje domácim výrobcom. Európska veľmoc v automobilovom priemysle – Nemecko – podľa dostupných dát za minulý rok exportovala vyše 3,1 milióna áut, celková produkcia bola 4,1 milióna, asi milión vyrobených automobilov skončilo na domácom trhu.

Slovenské dáta zatiaľ neboli zverejnené, naša ročná produkcia býva na úrovni 1 milióna automobilov, spolu s Českou republikou však aj my môžeme doplatiť na prechod na produkciu elektromobilov. Podľa Vazila Hudáka z Globsecu môže pre túto zmenu na Slovensku zaniknúť až 85-tisíc pracovných miest. Autopriemysel u nás spolu so subdodávateľmi zamestnáva zhruba 260-tisíc ľudí, práve subdodávatelia sú ohrození najviac, keďže elektromobily potrebujú menej súčiastok.

Posilniť export by, naopak, mala automobilka Volvo, ktorá by v závode pri Košiciach mala začať naplno vyrábať elektromobily v roku 2026. Slovensko však môže doplatiť na to, že subdodávatelia na elektromobily vznikli na maďarskom či poľskom trhu.

V tomto kontexte je zaujímavé, ako upozorňuje Wall Street Journal, že Čína síce v ostatných rokoch prudko zvýšila aj export elektroáut a hybridov, export sa zvýšil aj minulý rok a to do všetkých významných krajín okrem USA, kde na čínske elektromobily uvalili clá. V EÚ sa čínsky export práve prehodnocuje, Peking obidva prístupy označuje za protekcionizmus.

Čínske elektromobily sú vo všeobecnosti lacnejšie, a preto dostupnejšie ako západné elektroautá, ale zaujímavejšia správa je, že čínsky trh s elektromobilmi minulý rok oslabil, keďže tamojšia vláda znížila výšku dotácií pre tento segment. Napriek tomu čínska značka BYD poráža hlavnú konkurenciu, americké autá Tesla.

Zdá sa teda, že Čína úspešne konkuruje západným aj japonským a juhokórejským automobilkám hneď dvomi spôsobmi. Masívne zvyšuje produkciu áut na benzín a naftu, o ktoré je dopyt, a súčasne oslabuje podporu elektromobilov.

(fed, wsj)