Poľský prezident prijal dvoch odsúdených politikov a mal to byť škandál. Celé je to trochu zložitejšie: ako vyzerá poľský spor medzi právom a politikou

Rally In Support Of Detained Politicians In Warsaw, Poland - 10 Jan 2024 Plagát z demonštrácie na podporu Macieja Wasika a Mariusza Kaminského vo Varšave 10. januára 2024. Foto: Profimedia.sk

Na pozadí bizarného zatknutia odsúdených poľských poslancov sa črtá právny spor, aký ešte Poľsko nezažilo. Či „Kaczynského” komora najvyššieho súdu bola ustanovená v zhode so zákonom, môže ukázať práve rozuzlenie prípadu o zániku poslaneckých mandátov odsúdených politikov.

Pozadím celej aféry, ktorá sa za posledné dni odohrala v Poľsku, je pozemkový škandál z roku 2007. V tom čase bol Mariusz Kamiński šéfom poľského centrálneho protikorupčného úradu (CBA) a Maciej Wąsik (obaja zo strany Právo a Spravodlivosť) bol jeho zástupcom. Obaja sú dnes už právoplatne odsúdení za prekročenie právomocí a zo spáchania trestných činov proti hodnovernosti dokumentov.

Právoplatný rozsudok v tejto veci padol len nedávno, 20. decembra 2023, keď okresný súd vo Varšave odsúdil Mariusza Kamińského i Macieja Wąsika na dva roky odňatia slobody a zákaz vykonávania verejnej funkcie na päť rokov. Po Vianociach tento prípad dostal nový rozmer, keďže obaja menovaní boli ešte v októbri minulého roku zvolení ako poslanci do parlamentu.

V Poľsku podľa zákona nemôže mandát poslanca vykonávať právoplatne odsúdená osoba. Preto predseda poľského Sejmu Szymon Hołownia (Tretia cesta) rozhodol na základe rozhodnutia súdu o odobratí poslaneckého mandátu Kamińského a Wąsika. Proti odobratiu mandátu poslanca sa obaja odvolali na poľskom najvyššom súde.

Predseda Sejmu Szymon Hołownia predložil poľskej komore práce najvyššieho súdu dokumenty týkajúce sa spomínaných poslancov. Ich odvolanie skončilo po kompetenčnom spore rozhodnutím prvej predsedníčky najvyššieho súdu Małgorzaty Manowskej v komore pre mimoriadnu kontrolu a veci verejné najvyššieho súdu. Tá rozhodnutie Hołowniu zrušila s odôvodnením, že poslanci boli v minulosti v danej veci omilostení, a teda neexistuje dôvod na to, aby im bol odobratý mandát. Právnici poukazujú na fakt, že najvyšší súd vtedy omilostenie zrušil s odôvodnením, že nemožno udeliť amnestiu osobe, ktorá ešte nie je právoplatne odsúdená.

Táto kontroverzná poľská komora mimoriadnej kontroly a vecí verejných najvyššieho súdu však nie je podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ orgánom s postavením nezávislého a nestranného súdu v zmysle práva EÚ. To v praxi znamená, že jej výroky nemusia byť právne záväzné. Zákonnosť tejto komory spochybňujú niektorí sudcovia najvyššieho súdu, medzinárodné tribunály a súčasná parlamentná väčšina.

Právnici v Poľsku komentujú tento spor ako ukážku toho, ako nezákonné a svojvoľné zmeny v justícii dokážu komplikovať vykonávanie spravodlivosti v štáte. Poukazujú tiež na fakt, že prípad na najvyššom súde je navyše pod bremenom mnohých procesných chýb vzniknutých pri nedodržaní predpisov. Predseda komory práce Piotr Prusinowski hovorí pre poľskú televíziu TVN o pate na najvyššom súde. Podľa neho každý rozsudok, ktorý bude vydaný najvyšším súdom v jednej komore sa stretne s protirozsudkom z komory pre mimoriadnu kontrolu a veci verejné. Jeho slovami tu už právnici nič nezmôžu a tento chaos môžu upratať iba politici.

V stredu 10. januára navyše komora práce, ktorá je v znení predpisov EÚ riadnym súdom, a môže teda o odvolaní právoplatne rozhodnúť, rozhodla podľa očakávania inak ako komora pre mimoriadnu kontrolu a veci verejné. Vo svojom ústnom odôvodnení rozhodnutia uviedli, že najvyšší súd nepreveruje správnosť právoplatného rozsudku a „zánik poslaneckého mandátu nastáva zo zákona, čo predseda Sejmu konštatuje len formou deklaratórneho rozhodnutia“. Znamená to, že predseda parlamentu mal automatické právo vyplývajúce zo zákona odobrať poslancom ich mandát. Súd dodal, že komora mimoriadnej kontroly a vecí verejných „nemá postavenie nezávislého a nestranného súdu zriadeným zákonom“, a preto „jej vyjadrenia nie sú aktom aplikácie zákona“.

V Poľsku sa čaká na to, ako sa v tomto zauzlenom prípade zachovajú sudcovia a koho rozhodnutie príjme ako záväzné poľský predseda parlamentu. Ten je z tábora koaličných strán, a teda súperov Kaczynského PiS-u. Práve predchádzajúca Kaczynského vláda stojí za zrodom komory pre mimoriadnu kontrolu a veci verejné a očakáva sa teda, že strana bude stáť za rozhodnutím tejto komory vo veci odobratia mandátu poslancov. V Poľsku sa teda črtá ďalší neľahký boj medzi politikou a právom.

Koaliční poslanci, ako aj premiér Donald Tusk vo viacerých vyjadreniach vystupujú s názorom, že strana PiS je zodpovedná za chaos v justícii a odmietajú prijať rozsudok podľa nich „nelegálnej“ komory pre mimoriadnu kontrolu najvyššieho súdu. Je to však len jeden z dvoch protichodných politických názorov.

V prospech strany Právo a spravodlivosť hrá v tomto momente aj čas. Keďže poslanci musia schváliť v lehote nový rozpočet, rozuzlenie tohto problému musí nastať do utorka 16. januára, keď má parlament v tejto veci zasadať. Inak by hlasovanie mohlo byť považované za neplatné, čo nechce dopustiť práve predseda parlamentu Hołownia.


Ďalšie články