„Zdá sa, že ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa predbežne dohodli na rámcoch dohodnutého predbežného urovnania,“ napísali, pričom sa odvolávali na rozhovory s viacerými bývalými vysokopostavenými americkými predstaviteľmi.
„Rusko by sa stiahlo do svojej pozície z 23. februára, keď ovládalo časť regiónu Donbas a celý Krym, a výmenou za to by Ukrajina sľúbila, že sa nebude uchádzať o členstvo v NATO a namiesto toho dostane bezpečnostné záruky od viacerých krajín,“ napísali.
Autorky pritom nevysvetlili ani nekomentovali, prečo mierové rokovania následne stroskotali. Druhú časť skladačky bolo treba hľadať inde. Odpoveď sa mohla skrývať v článku prozápadného mienkotvorného ukrajinského denníka Ukrajinska pravda.
Kúsok do mozaiky od Ukrajinskej pravdy
Začiatkom mája denník informoval, že rokovania medzi Vladimirom Putinom a Zelenským dostali stopku po odhalení masakra v Buči a po nečakanej aprílovej návšteve britského premiéra Borisa Johnsona na Ukrajine.
Podľa Ukrajinskej pravdy Johnson prišiel 9. apríla do Kyjeva takmer bez ohlásenia. Zdroje blízke prezidentovi Zelenskému pre denník uviedli, že priniesol dva hlavné odkazy:
Po prvé, Putin je vojnový zločinec, s ktorým sa nerokuje, ale treba ho dostať pod tlak. Po druhé, ak je aj Ukrajina pripravená s Putinom podpísať dohody o bezpečnostných zárukách, „tak oni nie sú“.
„Johnsonov postoj bol, že kolektívny Západ, ktorý vo februári navrhoval, aby sa Zelenskyj vzdal a utiekol, mal teraz pocit, že Putin v skutočnosti nebol až taký mocný, ako si predtým mysleli a teraz bola šanca naňho zatlačiť,“ píše Ukrajinska pravda.
Tri dni po tom, ako Johnson opustil Ukrajinu, sa Putin vyjadril, že sa rokovania s Ukrajinou „dostali do slepej uličky“.
Zopakoval to aj Zelenského poslanec
Obvinenia voči Johnsonovi sa znovu objavili po tom, čo Davyd Arachmija, vodca frakcie Zelenského strany Sluha ľudu v ukrajinskom parlamente, a vedúci ukrajinskej delegácie na rokovaniach s Ruskom, urobil v novembri 2023 niekoľko kontroverzných vyhlásení, pripomína Kyiv Post.
Politik v rozhovore s ukrajinskou novinárkou Nataliou Mosejčukovou okrem iného v podobnom duchu uviedol, že Johnson nečakane prišiel do Kyjeva 9. apríla 2022 a povedal, že Ukrajina by s nimi „nemala vôbec nič podpisovať – a poďme len bojovať “.
Povedal tiež to isté, čo napísali Fiona Hillová a Angela Stentová, a teda, že Rusko toho času navrhlo ukončiť vojnu na jar 2022 pod podmienkou, že Ukrajina sa vzdá svojich ašpirácií v NATO a zaujme neutrálny postoj.
„Skutočne takmer do poslednej chvíle dúfali, že nás budú tlačiť, aby sme podpísali dohodu o akceptovaní neutrality. To bolo pre nich najdôležitejšie, aby boli pripravení ukončiť vojnu. Ak prijmeme neutralitu, ako kedysi Fínsko, a zaviažeme sa, že nevstúpime do NATO,“ skonštatoval.
Pripomeňme, že zástancovia odlišného pohľadu na vojnu u našich susedov a Kremeľ vykresľujú Johnsonovu cestu na Ukrajinu ako intervenciu, ktorá znemožnila mierovú dohodu medzi znepriatelenými štátmi a zabezpečila, že najväčší konflikt v Európe od roku 1945 nebol predčasne ukončený.
Komentáre Zacharovovej
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová koncom minulého roka doslovne tvrdila, že Johnson nariadil Zelenskému, aby nesúhlasil so žiadnymi mierovými dohodami s Moskvou.
„Johnson zakázal Kyjevu podpísať mierovú dohodu s Ruskom po rokovaniach v Istanbule na konci marca 2022 a požadoval pokračovanie nepriateľských akcií proti Rusku,“ uviedla.
Ukázal Putin návrh mierovej zmluvy?
Ako už Štandard informoval, ruský prezident Vladimir Putin v júni minulého roka ukázal africkým lídrom dokument, o ktorom tvrdil, že ide o mierovú zmluvu, ktorá už bola predbežne podpísaná práve na rokovaniach v Istanbule. Doplnil, že Kyjev ju neskôr hodil na „smetisko dejín“
„Nazývalo sa to Zmluva o trvalej neutralite a bezpečnostných zárukách Ukrajiny,“ povedal Putin a ukázal dokument s nečitateľným obsahom, o ktorom tvrdil, že je návrh tejto zmluvy.
„Nikdy sme sa s ukrajinskou stranou nedohodli, že text bude dôverný, ale nikdy sme ho neukázali ani nekomentovali. Tento návrh zmluvy parafoval vedúci vyjednávacej skupiny z Kyjeva. Pridal svoj podpis. Existuje,“ dodal.
Parafovaním sa v tomto kontexte označuje predbežný podpis v rámci medzinárodnej zmluvy či iného významného dokumentu, ktorý sa predkladá na schválenie a na následne na slávnostné podpísanie.
Izraelský premiér opísal podobný príbeh
O tom, čo sa v diplomatických kruhoch odohrávalo krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, prehovoril na jar 2023 vo videorozhovore s novinárom Hanochom Daumom aj vtedajší izraelský premiér Naftali Bennett. Ten bol spolu s tureckými kolegami jedným z hlavných iniciátorov a sprostredkovateľov mierových jednaní medzi Ruskom a Ukrajinou.
Krátko po vypuknutí vojny Zelenskyj požiadal Bennetta, aby mu pomohol otvoriť komunikačný kanál s Putinom. „Zelenskyj mi zavolal a požiadal ma, aby som kontaktoval Putina,“ uviedol v rozhovore izraelský expremiér. Dodal, že v tom čase telefonicky komunikoval aj s ďalšími štátnikmi, konkrétne uviedol intenzívne rozhovory s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.
Ruský prezident následne pozval Bennetta do Moskvy, kam izraelský expremiér priletel 5. marca 2022.
Podľa Bennettových slov urobil Putin počas jednaní v Kremli niekoľko podstatných ústupkov, najmä sa vzdal svojho pôvodného vojnového cieľa demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. „(Putin) povedal: Nezabijem Zelenského,“ popísal výsledky stretnutia Bennett.
Na oplátku ukrajinský prezident súhlasil s tým, že sa vzdá vstupu do NATO – tento postoj krátko nato zopakoval aj verejne. Tým sa odstránila jedna z rozhodujúcich prekážok prímeria, písal týždenník Berliner Zeitung.
Bennett to v rozhovore s izraelským novinárom okomentoval slovami: „Boli to obrovské kroky na oboch stranách. Obrovské ústupky. Vojna prepukla pre ambíciu vstupu do NATO a Zelenskyj povedal: Odvolávam to.“
Izraelský expremiér zároveň skonštatoval, že podľa jeho dojmu mali vtedy obe strany veľký záujem o mier, ktorý bol na dosah: „Jestvovala dobrá šanca dosiahnuť prímerie.“
Najmä Veľká Británia a USA si však osvojili prístup, ktorý odmietal odmeniť vojenského agresora akýmikoľvek ústupkami.
„Boris Johnson si osvojil agresívnu cestu. Macron a Scholz boli pragmatickejší,“ spomínal si v rozhovore Bennett: „Myslím si, že tam bolo legitímne rozhodnutie Západu pokračovať v útoku na Putina. (...) Mám na mysli agresívnejší prístup (voči nemu).“
„Všetko, čo som robil, bolo koordinované do posledného detailu s USA, Nemeckom a Francúzskom. (...) Oni to zablokovali. A myslel som si, že sa mýlia,“ dodal.
