Ukrajine chýbajú vojaci. Ako vyzerá vyčerpávacia vojna, ako fungujú ruské kĺzavé bomby a prečo sú také ničivé FPV drony

Pod rúškom tmy, naklonený dopredu pod ťarchou batohov a pušiek, prešiel oddiel vojakov po zablatenej ceste a vkĺzol do dedinského domu.

Boli to ukrajinskí pešiaci 117. samostatnej mechanizovanej brigády, ktorí sa niekoľko kilometrov od ruských pozícií zhromaždili na poslednú poradu a nástup pred odchodom do zákopov na frontovej línii. Neochvejní muži v prilbách a gumených čižmách mlčky počúvali, ako ich spravodajský dôstojník informuje o novej trase na ich pozície.

„Morálka je v poriadku,“ povedal zástupca veliteľa práporu, ktorý používa volaciu značku Šira, stojaci neďaleko a odprevádzajúci mužov. „Ale fyzicky sme vyčerpaní.“

Ukrajinské jednotky pozdĺž väčšiny takmer tisíckilometrovej frontovej línie sú oficiálne v obrannom režime. Iba v južnej oblasti Chersonu sú stále v ofenzíve v tvrdom útoku cez rieku Dneper.

Boje sa však nezmiernili a ruské sily sú teraz v ofenzíve.

V rámci letnej protiofenzívy sa ukrajinským jednotkám podarilo dobyť dedinu Robotyne v juhovýchodnej časti Záporožskej oblasti, ale ďalej sa nedostali. K žiadnemu prielomu nedošlo. Teraz na zákopy okolo Robotyne denne útočia ruské jednotky. Ukrajinské jednotky sa snažia o okamžitý protiútok, ak stratia pozície, uviedli velitelia.

„Je to ako pingpong,“ povedal veliteľ čaty ukrajinskej národnej gardy, ktorý používa volaciu značku Planšet, čo znamená „tablet“. „Celý čas strácame a znovu zaberáme jeden 100- až 200-metrový úsek,“ povedal.

Ukrajinskí vojaci a velitelia, s ktorými sa v posledných týždňoch uskutočnili rozhovory na širokom úseku stredného a východného frontu, uviedli, že ruské útoky sú také intenzívne, že pôsobenie v blízkosti frontovej línie ešte nikdy nebolo také nebezpečné.

Rusko sa v posledných dňoch zameralo na bombardovanie ukrajinských veľkých miest s cieľom vyčerpať civilistov a už niekoľko týždňov jeho pozemné sily útočia na územia stratené v lete minulého roka a snažia sa obsadiť dlho cenené ukrajinské opevnenia na východnom fronte.

Vojaci, ktorí sú na ruskú delostreleckú paľbu dobre zvyknutí, uviedli, že od marca musia navyše znášať aj kĺzavé bomby, poltonové výbušniny vypúšťané z lietadiel, ktoré prerážajú podzemné bunkre.

„Posielali ich po dvoch, osem za hodinu,“ povedal 27-ročný vojak známy ako Kit zo 14. brigády Národnej gardy Červená Kalina. Podobne ako ostatní opýtaní, aj Kit sa podľa vojenského protokolu predstavil svojou volacou značkou. „Znie to, akoby sa na vás rútila stíhačka,“ povedal, „ako pekelná brána.“

V mestách a dedinách v blízkosti frontovej línie je viditeľná deštrukcia spôsobená kĺzavými bombami. Mesto Orichiv, asi 20 kilometrov severne od Robotyne, kedysi slúžilo ako veliteľské centrum protiofenzívy. Teraz je z neho pustatina, hlavná ulica je vyľudnená, škola a ďalšie budovy sú rozorvané masívnymi krátermi po bombách.

Osamelý robotník Valera prechádzal mestom na bicykli. Povedal, že napriek silnému bombardovaniu zostal, pretože mal platenú prácu, opravoval generátory. Ako uviedol, žil z humanitárnej pomoci a vo svojom dome kŕmil 20 túlavých mačiek.

Vojaci sa v oblasti pohybovali opatrne, väčšinou bývali v pivniciach a zdržiavali sa mimo dohľadu.

Najnovšou hrozbou sú totiž ruské F.P.V. kamikadze drony, ktoré prinútili ukrajinských vojakov zväčša opustiť vozidlá vo frontových oblastiach a fungovať pešo.

Lacný komerčný dron F.P.V. (first person view – pohľad z prvej osoby) sa stal najnovšou kľúčovou zbraňou v ukrajinskej vojne. Môže letieť tak rýchlo ako auto, nesie smrtiaci náklad výbušnín a na cieľ ho navádza vojak sediaci v bunkri vzdialenom niekoľko kilometrov.

Ruská aj ukrajinská armáda ich využíva na vyhľadávanie a útočenie na ciele, pretože vďaka nim sa nemusia zdržiavať pri spätnom zasielaní súradníc a žiadaní o delostrelecké údery. Ukrajinskí vojaci uviedli, že často používajú drony namiesto delostrelectva, pretože granátov je čoraz menej a drony sú lacnou a rýchlou zbraňou na útoky na blízke ruské vozidlá, bunkre a pechotu.

Vojenské jednotky oboch strán zverejňujú na internete videá svojich úspešných zásahov, ktoré sa končia čiernou obrazovkou v okamihu výbuchu. Niekoľko ukrajinských dronových jednotiek umožnilo novinárom z denníka New York Times sledovať naživo operácie z pozícií v blízkosti frontovej línie, keď sledovali ruských vojakov a útočili na vybrané ciele.

Jedna jednotka ukázala videá zásahu, pri ktorom boli zničené ruské sledovacie kamery a anténa na kancelárskej budove. Ďalší zásah bol zameraný na ruský bunker v stromoradí, hoci dron bol pred dopadom odklonený ruským elektronickým rušením.

Len jeden z niekoľkých dronov zasiahne svoj cieľ a mnohé sa stratia vinou rušenia a iných interferencií, uviedli vojaci.

Pre tých, ktorí sa ocitli na muške F.P.V. dronov, sú obrana a zásobovanie frontovej línie čoraz riskantnejšie.

„Je veľmi nebezpečné ísť autom,“ povedal príslušník ukrajinskej národnej gardy, ktorý používa volaciu značku Varvar. Muži z jeho jednotky uviedli, že od septembra opúšťajú svoje obrnené vozidlá a chodia na pozície pešo aj 10 kilometrov. „Dá sa tam ísť len pešo,“ povedal Varvar.

Muži 117. brigády, ktorí sa v poslednú noc presúvali na frontovú líniu v Záporožskej oblasti, museli prejsť skoro 7 kilometrov v daždi a blate, uviedol veliteľ rozviedky. Ak budú zranení a zajatí, ruské jednotky ich popravia, varoval ich.

Dlhé a namáhavé prevážanie munície a potravín na zásobovanie jednotiek a odvoz ranených bolo jedným z dôvodov, prečo Ukrajina nedokázala udržať protiofenzívu, povedal veliteľ roty, 23-ročný Adolf.

Sanitky a zásobovacie vozidlá sa tak často dostávali pod paľbu kamikadze dronov, že ich jednotka prestala používať a namiesto toho sa uchýlila k štvorkolesovej bugine, ktorú dobrovoľní ženisti zostrojili tak, aby zvládla prepravovať nosidlá. Bugina bola ukrytá pod stromami vedľa veliteľského stanovišťa niekoľko kilometrov od frontovej línie.

Ukrajinské jednotky tiež používajú F.P.V. drony na ruských líniách a tvrdia, že boli prvé, ktoré začali používať na cielené útoky. Rusi však túto taktiku skopírovali a v posledných týždňoch úspešne zaplavili frontové oblasti smrtiacimi dronmi, uviedli ukrajinskí vojaci a velitelia.

„Mám dojem, že Rusko má záujem o drony na štátnej úrovni,“ povedal vojak známy ako Kit. Na rozdiel od Ruska sa Ukrajina pri svojom dronovom programe stále spolieha najmä na dobrovoľníkov a civilných darcov. „Myslím si, že vláda by mala robiť viac,“ povedal.

Rusi podľa Planšeta používali aj stratégiu prehrávania nahrávky streľby na dronoch, aby si ukrajinskí vojaci mysleli, že na nich útočia, opustili bunkre a odhalili svoje pozície.

Niektorí členovia jeho čaty uviedli, že Rusi používali drony na zhadzovanie dymových granátov do ich zákopov. Jeden vojak, ktorý používa volaciu značku Medik, povedal, že to vyzeralo ako druh slzotvorného plynu.

„Spôsobuje to veľmi silnú bolesť v očiach a pálenie v hrdle a nemôžete dýchať,“ povedal.

Niekoľko vojakov si nasadilo plynové masky, aby ošetrili zasiahnutých mužov, ale keď dvaja muži z čaty vyliezli z bunkra, aby unikli pred plynom, zabili ich granáty zhodené z ruských dronov, ktoré sa vznášali nad nimi, uviedli vojaci.

Všetky jednotky na fronte zaplatili vysokú daň. Takmer každý bol v posledných mesiacoch zranený alebo len zázrakom prežil.

„Chýbajú nám ľudia,“ povedal veliteľ spravodajskej jednotky 117. brigády, ktorý používa volaciu značku Banderas podľa herca. „Máme zbrane, ale nemáme dosť mužov.“

Mnohí však zostávajú optimistickí. Ďalej na východ v Doneckej oblasti sa major Serhij Bec, veliteľ práporu 72. samostatnej mechanizovanej brigády, vydal nedávno pred svitaním po zablatených cestách pokrytých ľadom, aby skontroloval svoje dronové jednotky v blízkosti frontovej línie. Pozval so sebou novinárov z New York Times.

Tímy pracujú v podzemí, v bunkroch obložených kmeňmi stromov a zasypaných zeminou. Na monitore počítača veliteľ zapol živý prenos z dronu susednej brigády, kde sa odohrávala bitka.

„Ruské tanky vchádzajú do dediny,“ ozval sa veliteľ cez vysielačku. „Je všetko pripravené?“ opýtal sa major dronového tímu. „Tank je super cieľ na zničenie, pomôžme našim bratom.“

V bunkri sa preháňali myši, šuštiace vo vreci na odpadky, zatiaľ čo sa nasadený tím, čerstvo po výcviku, pohrával s káblami a spínačmi, aby nad pozíciami Rusov dostal do vzduchu F.P.V. dron na prvý úder.

Boli príliš pomalí a ich prvé dva lety zlyhali na ruskom elektronickom rušení.

Major bol však spokojný. „Učíme sa,“ povedal.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.