Zelený štvrtok a sederová večera na kresťanský spôsob

Na Zelený štvrtok si kresťania začínajú pripomínať udalosti spojené so zajatím, ukrižovaním a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. 

Pri myšlienke na Veľkú noc či iné sviatky, ktoré vo svojich domácnostiach oslavujeme, mnohým ako prvé zíde na um jedlo – šaláty a obložené misy, údené mäso a, samozrejme, koláče – to všetko vyženie spomienku na 40-dňový pôst, alebo aspoň ten veľkopiatkový. Po pôste prichádza Veľkonočné trojdnie, ktoré sa začína liturgicky sláviť večernou svätou omšou na Zelený štvrtok.

Názov „zelený“ často ovplyvňuje aj naše štvrtkové jedlá, je snaha, aby to, čo jeme, malo zelenú farbu – tá sa odvodzuje od toho, že Izraeliti mali pri Pasche jesť chlieb s horkými bylinami. Práve noc Paschy nachádza svoje sprítomnenie, respektíve pripomenutie, v sederovej večeri, ktorá nie je cudzou ani slovenským kresťanským rodinám či spoločenstvám. 

Počuli ste už o sederovej večeri?

Hebrejské slovo seder znamená „poriadok“, oslavu. Seder alebo paschovú večeru slávil židovský národ v predvečer desiatej egyptskej rany, keď Boh prikázal svojmu anjelovi, aby vyhubil v Egypte všetko prvorodené – od človeka až po dobytok. Práve po týchto udalostiach egyptský faraón dovolil Izraelitom odísť z Egypta a oni následne prešli stredom Červeného mora – obraz tohto prechodu a vyslobodenie z otroctva v kresťanskom náboženstve symbolizuje vyslobodenie z otroctva hriechu, ktoré sa uskutočnilo smrťou Ježiša Krista a jeho následným zmŕtvychvstaním. 

Úlohou Sederu je sprítomňovať dávne zázraky a príbehy a spájať tak minulosť s prítomnosťou. Pri večeri sa čítajú jednotlivé príbehy a okrem slávnostnej večere sa podávajú symbolické pokrmy v presnom „poradí“. Jednotlivé úkony majú svoj hlboký význam a symboliku. Podobne pokrmy na stole. Práve tieto pokyny, ako jesť baránka, tvoria základ sederovej večere, ktorej storočiami ustálený priebeh ustanovuje „Hagada šel Pesach“ – rozprávanie o Pasche. Jeho cieľom je predovšetkým vyrozprávať príbeh o vyslobodení z Egypta deťom, a tak si pripomínať históriu izraelského národa a v nej hľadať ponaučenie pre súčasnosť. 

Ako na to?

Poradie úkonov, ako nasledujú jeden za druhým, určuje spomínaná knižka „Pesachová hagada“. Obsahuje texty aj s pokynmi, čo treba robiť, čo povedať. Sederová večera pozostáva zo 14 alebo 15 bodov, ale hlavné jedlo je až desiatym bodom v programe. Predchádza mu požehnanie vína, umytie rúk, jedenie horkých bylín s nekvaseným chlebom a iných symbolických pokrmov, ktoré nezasýtia, ale pripomenú udalosti z knihy Exodus o živote izraelských otrokov.

Poďme však poporiadku. V úvode večere sa zapália sviece a pri pohári vína prebehne požehnanie sviatočného dňa. Podľa starého židovského zvyku je úlohou matky zažať sviece pred začiatkom každého sviatku, pred západom slnka, čo býva krátko pred večerou. Stôl s večerou musí byť prestretý ešte pred zotmením.

Na stole je pripravená sederová misa s piatimi druhmi potravín a miskou slanej vody. Počas večere sa pijú štyri poháre vína, ktoré symbolicky predstavujú etapy vykúpenia. Táto tradícia vychádza zo slovies vo veršoch knihy Exodus, ktorými Pán Boh hovorí, že Izrael vyvedie, zachráni, vykúpi a vezme si svoj ľud z Egypta (Ex 6, 6-8). Na stole je aj „piaty“ kalich pre proroka Eliáša, z ktorého sa nepije. Najdôležitejšou časťou sederovej večere je rozprávanie príbehu o vyslobodení, o prechode z otroctva k slobode a sláve.

Nasleduje presne formulovaný rozhovor medzi najmladším členom rodiny a otcom, prostredníctvom ktorého účastníci spomínajú na udalosti Paschy:

„Prečo je táto noc iná než všetky ostatné noci?

Že každú inú noc jeme chlieb kvasený i nekvasený, ale túto noc len macesy?

Že každú inú noc jeme všetku zeleninu, ale dnešnú noc len horkú?

Že každú inú noc nenamáčame ani raz do slanej vody, ale túto noc dvakrát?

Že každú noc máme aj nemáme pohodlie, ale túto noc je nám všetkým dobre?“

Otec odkryje macesy a povie:

„Boli sme v Egypte otrokmi, ale Hospodin, náš Boh nás oslobodil. A preto vzdáme chválu Hospodinovi, nášmu Bohu.“

Jedlá, ktoré sa pri Sedere podávajú, sú: nekvasený chlieb maces, jahňacie mäso na kosti, sladká jablková zmes s orechmi, škoricou a červeným vínom, slaná voda na namáčanie potravín, koreňová zelenina, horké byliny, vajce uvarené natvrdo. Každý z týchto pokrmov je symbolom udalostí Paschy. 

Maces, krehký nekvasený chlieb, symbolizuje, že Egypťania vyhnali Židov po desiatej rane, ešte skôr, než stihlo vôbec cesto nakysnúť. Horké byliny máčané v slanej vode pripomínajú „horké“ časy a slzy počas zajatia židovských otrokov v Egypte. Vajce uvarené natvrdo je symbolom tvrdosti faraónovho srdca. Charoset, červenkastá zmes strúhaných jabĺk, orechov, škorice a medu, pripomína maltu na nepálené tehly, ktoré museli vyrábať židovskí otroci pre faraóna. 

Kresťanstvo a sederová večera

Jednotlivé židovské obrazy sa pre kresťanov stávajú predobrazom kresťanstva a Eucharistie, ktorú Ježiš ustanovil práve pri Poslednej večeri – ktorá mala pravdepodobne charakter sederovej večere. Práve v tejto časti sa líšia názory odborníkov, prameniace z evanjeliových opisov veľkonočných udalostí, ktoré naznačujú, že Ježiš slávil poslednú večeru ešte skôr, ako bol predpísaný Seder. No vzhľadom na to, že Ježiš tu ustanovuje Novú zmluvu, aj tu vidíme kresťanskú symboliku. 

Veriaci, ktorí sa rozhodnú, že si takúto večeru vyskúšajú, by si podľa biblistov mali dávať predovšetkým pozor na to, aby sa pre nich nestala akýmsi náboženským obradom, ale aby slúžila ako symbol udalostí, ktoré predchádzali Ježišovmu zmŕtvychvstaniu a bola príležitosťou na pripomenutie si dejín kresťanskej spásy.