Novela trestných kódexov je generálnou amnestiou pre obrovské skupiny ľudí, tvrdí exminister Viliam Karas

03_Karas_MZ Viliam Karas. Foto: Matúš Zajac/Štandard

Vládnou garnitúrou navrhovanú novelu trestných kódexov označuje za budovanie „mafia friendly“ prostredia, ktoré pomôže vyviaznuť spod trestu mnohým ľuďom nielen v exponovaných prípadoch. Napriek tomu však nezabúda na to, prečo sme sa dostali do situácie, v ktorej si strana Smer môže čosi podobné dovoliť. „Únos OČTK spôsobil rozvrat vnímania spravodlivosti na Slovensku a viedol aj k tejto novele, ktorú dnes Smer predkladá,“ tvrdí advokát, bývalý minister spravodlivosti a expredseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas.

Veľkú časť zodpovednosti nesú všetci tí, ktorí boli pri výkone moci, domnieva sa. „Každý z nich si musí spytovať svedomie, pretože práve oni doviedli krajinu k problémom, ktoré dnes riešime… Bol som svedkom prípadov, kde sa umelo reťazila väzba, kde ľudia mali byť prepustení na slobodu a kde súdy súhlasili s väzbou aj tam, kde nemali.“ Právny stav, ktorý sa vytvoril za minulých vlád, nazýva „otravou organizmu“. Napriek tomu nesúhlasí s tým, aby sa „hnisajúci prst liečil odťatím ruky“.  

Predseda Hlasu Peter Pellegrini sa pred pár dňami pokúsil legitimovať kontroverznú vládnu reformu trestného práva prostredníctvom vašej osoby. Vraj si ten dokument minister spravodlivosti Boris Susko našiel „na stole“ po vás, ako návrh po vašich expertoch. Vy ste sa proti tomu ohradili. V čom sa mu však váš návrh mohol zdať taký podobný?

Pravda je, že táto diskusia intenzívne prebiehala už od roku 2022, keď som nastupoval do funkcie ministra. Popri obave, aby neskolabovala Súdna mapa, vyvstala aj otázka reformy trestných kódexov. Veľa sme sa o tom vyjadrovali mediálne aj politicky, zúčastnil som sa aj na kluboch opozičných strán, komunikoval som v tom čase s predstaviteľmi vtedajších opozičných strán, osobne napríklad aj s Petrom Pellegrinim a tiež s klubom Smeru. Vysvetľoval som im, aké sú ciele reformy a jej obsah. Predpokladám, že v tomto smere to vnímajú ako jeden celok. Pán Susko vo svojich ústnych zdôvodneniach svojich zámerov predstavuje ciele, v ktorých sa absolútne zhodujeme a sú podobné, ako som ich aj ja komunikoval.

Išlo o tú „humanizáciu“ trestných sadzieb?

Áno, humanizácia, ale najmä restoratívna justícia, teda preklopenie mentálneho nastavenia v tom, že trestný proces sa nekončí odsúdením páchateľa.

Ako? 


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami