Novela trestných kódexov je generálnou amnestiou pre obrovské skupiny ľudí, tvrdí exminister Viliam Karas

Veľkú časť zodpovednosti nesú všetci tí, ktorí boli pri výkone moci, domnieva sa. "Každý z nich si musí spytovať svedomie, pretože práve oni doviedli krajinu k problémom, ktoré dnes riešime... Bol som svedkom prípadov, kde sa umelo reťazila väzba, kde ľudia mali byť prepustení na slobodu a kde súdy súhlasili s väzbou aj tam, kde nemali." Právny stav, ktorý sa vytvoril za minulých vlád, nazýva "otravou organizmu". Napriek tomu nesúhlasí s tým, aby sa "hnisajúci prst liečil odťatím ruky".  

Predseda Hlasu Peter Pellegrini sa pred pár dňami pokúsil legitimovať kontroverznú vládnu reformu trestného práva prostredníctvom vašej osoby. Vraj si ten dokument minister spravodlivosti Boris Susko našiel „na stole“ po vás, ako návrh po vašich expertoch. Vy ste sa proti tomu ohradili. V čom sa mu však váš návrh mohol zdať taký podobný?

Pravda je, že táto diskusia intenzívne prebiehala už od roku 2022, keď som nastupoval do funkcie ministra. Popri obave, aby neskolabovala Súdna mapa, vyvstala aj otázka reformy trestných kódexov. Veľa sme sa o tom vyjadrovali mediálne aj politicky, zúčastnil som sa aj na kluboch opozičných strán, komunikoval som v tom čase s predstaviteľmi vtedajších opozičných strán, osobne napríklad aj s Petrom Pellegrinim a tiež s klubom Smeru. Vysvetľoval som im, aké sú ciele reformy a jej obsah. Predpokladám, že v tomto smere to vnímajú ako jeden celok. Pán Susko vo svojich ústnych zdôvodneniach svojich zámerov predstavuje ciele, v ktorých sa absolútne zhodujeme a sú podobné, ako som ich aj ja komunikoval.

Išlo o tú "humanizáciu" trestných sadzieb?

Áno, humanizácia, ale najmä restoratívna justícia, teda preklopenie mentálneho nastavenia v tom, že trestný proces sa nekončí odsúdením páchateľa.

Ako? 

Tak, že okrem identifikovania páchateľa pracujem aj s poškodeným a hľadám zmierenie či zhojenie stavu, ktorý vznikol a snažím sa viesť aj k náprave páchateľa, najmä k zabráneniu recidívy, aby sa nevracal naspäť k trestnej činnosti. To sú všeobecné tézy, s ktorými súhlasíme, problém je v tom, ako sa k tomuto cieľu dopracovať.

Aká je vaša cesta?

Predovšetkým sa zásadne ohradzujem voči tomu, aby niekto tvrdil, že vládny návrh je pokračovaním našej pripravovanej novely. Ciele definované koalíciou sú síce zhodné s našimi, ale nástroje, ktoré si zvolili, nevedú k tomuto cieľu. Novela vytiahla z nášho návrhu len otázku sadzieb, v zásade sa sústredila len na to. Sú tam potom ešte isté úpravy smerujúce ku "kajúcnikom", teda spolupracujúcim osobám. Reagujú len na niekoľko čiastkových problémov, ktoré oni navnímali pri svojich kauzách, ktoré boli pertraktované. Samo osebe by v tom nebolo nič negatívne, ale neriešilo by to celkové problémy, ktoré s justíciou a trestným procesom na Slovensku máme. Dokonca si myslím, že to môže mať skôr negatívne dôsledky a nie som v tom sám.

Najdiskutovanjšou témou je významné zníženie trestných sadzieb za ekonomickú kriminalitu a korupciu a skrátenie premlčacích lehôt pri týchto zločinoch. Vláda sa obhajuje, že ide len o priblíženie k európskej legislatíve, čo bol aj váš cieľ. V čom teda vidíte ten podstatný rozdiel, na ktorý narážate?

Znižovanie trestných sadzieb je správna cesta, a je to niečo, po čom tu skoro všetci významní odborníci hlasno volajú už roky. Diabol je však skrytý v detailoch. Ak niekto povie, že mu ide o štandardizáciu s európskou úrovňou, musí to vnímať ako celok. My sme vyhodnocovali znižovanie sadzieb aj s ohľadom na dĺžku konaní, ktoré na Slovensku máme a na komplikovanosť trestného procesu. Dosť dlho to trvá, kým sa u nás proces uzavrie a to je veľmi negatívne. Treba to skrátiť.

Ale nie je riešením to, že skrátime premlčacie lehoty, nadviažeme veci na právoplatné odsúdenie, kde v drvivej väčšine prípadov to budú tri roky premlčania. Kým do troch rokov nevznesiete obvinenie konkrétnej osobe, už ju nebude možné stíhať. Ale zároveň nijakým spôsobom návrh nezefektívňuje spôsob vedenia trestného procesu. To by malo ísť ruka v ruke. Navrhoval som, aby sme na to šli evolučne. Teda, aby sme znížili sadzby, aj keď je otázne, či to naozaj treba riešiť tak radikálne. No určite by sme nemali spolu s tým takto skracovať premlčacie lehoty. Tie môžeme skracovať až vtedy, keď zefektívnime trestný proces, čo však nesmie ísť na úkor práv obvinených. 

Vy ste potrebu zmien avizovali ešte ako minister už v roku 2022, zhodli ste sa spolu so zástupcami advokátskej komory, ktorej ste predtým boli predsedom, ako aj s predstaviteľmi Najvyššieho súdu a generálnej prokuratúry, ktorí v spoločnom stanovisku konštatovali, že "naša trestná politika je deformovaná neprimerane vysokými sadzbami, ktoré sa pri niektorých skutkových podstatách vymykajú európskym zvyklostiam"...

Súhlas. My sme mali najvyššie sadzby za ekonomické trestné činy, takmer najvyššie v Európskej únii, už len Rumunsko bolo porovnateľné. Tie sadzby boli prehnané ešte aj pri porovnaní so sadzbami za poškodenie života a zdravia. Ľudia za neúmyselné zabitie dostávali menej ako za legalizáciu príjmov z trestnej činnosti alebo iný ekonomický delikt. Preto kontinuálne opakujem, že tresty treba znížiť, a to aj podstatne.

Teda ja nie som proti zníženiu sadzieb. Tresty je potrebné znižovať, dokonca by mi neprekážalo, ak by vzali tie trestné sadzby, ktoré navrhla skupina odborníkov pod mojím vedením a ešte by ich o niečo znížili, napríklad o 20 percent. Čiže by sme napríklad z navrhovaných šiestich rokov šli na štyri, a podobne. Stále by to ešte bolo v súlade s našou filozofiou viacerých foriem trestov, ktoré sme prácne nastavovali. V návrhu vlády sa však vôbec neberie ohľad na všetky zvyšné konzekvencie. Vláda sa takisto ani len nepokúsila o celospoločenský súhlas. 

Bude to amnestia pre obrovské množstvo ľudí?

Obrovské množstvo trestných činov, ktoré sa stali a udiali, už nebude možné vyšetriť pre kombináciu znižovania trestných sadzieb a premlčacích lehôt. To by sa čiastočne stalo aj pri našej novele, hoci my sme neskracovali premlčacie lehoty. Ale tu sa to deje aj vo vzťahu ku korupčnej kriminalite a v omnoho väčšom rozsahu. Oni dokonca menia aj spôsob premlčania.

Čo máte na mysli?

Je to napohľad detail, ktorý si všimne skôr odborník. Ale je to vážna zmena. Dnes platí, že ak vám beží premlčacia lehota na trestný čin a spáchate ďalší, lehota na ten prvý čin sa vám prerušuje. Oni to však menia tak, že za ten druhý čin musíte byť aj právoplatne odsúdený. To je obrovský rozdiel. Keďže u nás trestný proces trvá tak dlho, nie je reálne, aby došlo po skrátení premlčacích lehôt aj k právoplatnému odsúdeniu.

To znie ako naštrikované pre istú skupinu ľudí...

Áno, preto hovoríme, že tá novela veľmi niekomu vyhovuje. Preto som to nazval tak, že sa tu robí hrubá čiara, pretože tá novela je vlastne generálnou amnestiou na obrovské množstvo nevyšetrených vecí z minulosti. De facto zanikne trestnosť mnohých trestných činov, a preto ide o výstižné prirovnanie.

Problematické je aj rozširovanie účinnej ľútosti na daňové trestné činy spáchané formou organizovanej skupiny. Osobne som zástanca účinnej ľútosti pri daňových deliktoch, napríklad pri dani z príjmu. Skutočne nemá zmysel zatvárať podnikateľa len preto, že si inak vyložil, čo môže dať do nákladov, alebo urobil inú menšiu chybu. Lenže tu sa bavíme aj o organizovaných skupinách pri krátení dane a poistného. Bojím sa, že takýmto spôsobom dávame veľmi nebezpečné návody, ako efektívne zarábať na štáte.

Takže ak sa organizovaná skupina odhalí, im stačí iba doplatiť spreneverenú sumu a pokračujú ďalej?

Áno.

Je za tým podľa vás politický motív?

Pán premiér jasne komunikoval, že je to mocenské rozhodnutie. Tvrdil to síce v kontexte zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ale ja to vnímam mocensky aj v tom, že prevzal zodpovednosť za zmenu trestnej politiky so všetkými dôsledkami, ktoré to prinesie. Aká je motivácia, prečo sú sadzby a výšky škôd nastavené takto nelogicky bez väzby na minulosť? Zvýšila sa síce hranica škody na 700 eur, ale pri vyšších škodách sa zrazu nereflektuje pôvodne nastavený systém. Akoby sa nám nožnice škôd roztvorili omnoho viac, ako sme boli zvyknutí. Myslím si, že ide o mocenské rozhodnutie s cieľom minimalizovať riziká spojené s ekonomickou a majetkovou kriminalitou, ktoré síce komunikujú ako harmonizáciu s ostatnými krajinami, ale ani to v mnohých prípadoch nie je pravda. Pozerali sme si premlčacie lehoty vo Švajčiarsku, Českej republike, Poľsku, Nemecku, Rakúsku a v mnohých prípadoch ideme dokonca pod hranicu, ktorú majú tieto krajiny. Pritom by to bolo iné, ak by sme mali veľmi pružný a efektívny trestný proces ako vo Švajčiarsku alebo v Nemecku. Ale tak to u nás nie je.

Čiže v krajinách, ktoré ešte nie sú celkom vyrovnané s korupciou, má zmysel nechávať trestné sadzby vyššie?

To som nepovedal. Aj tu podľa mňa platí, že drakonické sadzby nepôsobia preventívne. Všetko však má mať svoju mieru a nemyslím si, že chyby súčasnej legislatívy je dobré naprávať takto skokovo, až do opačného extrému.

Myslel som to ako evolučný princíp rozvoja legislatívy. 

Ja tu mám na mysli aj rýchlosť trestných konaní a schopnosť štátu odhaľovať korupciu a vyšetrovať majetkovú a ekonomickú kriminalitu, ktorá je u nás na nízkej úrovni. My sa to ešte len učíme. Podľa štatistík máme slabú mieru odsúdení za majetkovú kriminalitu za posledných 20 rokov. Pri odhaľovaní sofistikovanej trestnej činnosti, ako sú delikty pri DPH, karuselové či subvenčné podvody, to síce v posledných rokoch úspešne rastie, ale predtým toho bolo ako šafranu. No rýchlosť odhaľovania je nedostatočná. Preto treba ísť so zmenami evolučne, a nie radikálne. Teda áno, znížme trestné sadzby, a keď treba aj podstatne. Ale pozrime sa spolu s tým aj na trestný proces. Lenže to nie je úplne triviálne, pretože akékoľvek zjednodušenie procesu musí ísť ruka v ruke s posilňovaním záruk ochrany práv. Aj to je jeden z dôvodov, prečo osobne presadzujem evolučné zmeny.

Ilustrujme si zatiaľ napríklad trestných sadzieb ten rozdiel medzi vaším a vládnym pohľadom na konkrétnej kauze. Marian Kočner dostal za falšovanie zmeniek 19 rokov odňatia slobody. Koľko by podľa vás mal dostať po novele napísanej podľa vášho expertného pohľadu?

V návrhu, ktorý pripravila pracovná skupina pod mojim vedením, by spadol do sadzby 10,5 až 15 rokov, keďže tam išlo o milióny eur. Môj osobný názor je, že systémovo by pri podvode mohli byť tie sadzby aj o niečo nižšie. Nižšie tresty odňatia slobody by, samozrejme, mali ísť v kombinácii s inými formami trestu, ako je napríklad peňažný trest a, samozrejme, plná náhrada škody.

Podľa vládneho návrhu by Kočner dostal menej, hoci hranica, od ktorej sa chápe vážna ekonomická trestná činnosť, bola naplnená aj podľa novely?

Ale sadzby šli dole všeobecne. Ja nenamietam voči zníženiu sadzieb, to je v poriadku. mňa viac vyrušuje práve roztvorenie nožníc v hraniciach do 350-tisíc eur a pri korupcii dokonca do 700-tisíc eur [od ktorých je definovaná závažná ekonomická kriminalita, pozn. red.]. Tam ste v rovnakej kategórii bez ohľadu na to, či vezmete úplatok 10-tisíc eur alebo pol milióna. 

Týmto ľuďom pri troch rokoch teda bude hroziť len podmienka?

Technicky je to tak, že sa tam dá uložiť len podmienečný trest. Ale to nemusí byť ešte problém, lebo tú závažnosť sudca vezme do úvahy. Ale mne skôr ide o to, aby sme to viac rozvrstvili a nedávali signál, že ide o činnosť, ktorá je v poriadku. To by uvoľnilo prostredie pre páchanie ekonomickej kriminality. Tresty nemajú byť také drakonické, ako ich máme dnes, ale zase musia odrádzať páchateľov. To sme vždy zdôrazňovali. 

Zameriavame sa na vypuklé prípady, ako je Kočner, ale ja sa obávam, že je tu vážnejší problém. Najbežnejšie majetkové trestné činy v praxi sú podvody konateľov súkromných firiem, kde spreneveria alebo porušia zákon pri správe cudzieho majetku, kde pod cenu predajú majetok firmy, tiež zamestnancov bánk, finančných inštitúcii a podobne. Tam ľahko môže dôjsť podľa návrhu vlády k premlčaniu. Vo väčšine prípadov bude trojročná lehota, ale vy pri auditoch vnútorných procesov vo firme nemusíte takýto čin v takom krátkom časovom pásme ani odhaliť. 

K čomu povedie vládny návrh reformy trestného práva?

Prvým dôsledkom bude kompromitovanie samotnej idey restoratívnej justície a inak nevyhnutnej potreby znižovať tresty. V praxi bude hroziť, že keď sa zase raz zmení politická situácia, dôjde len k ďalším neuváženým zmenám. Samozrejme, bezprostredný vplyv to bude mať na množstvo konaní. Zmeny v premlčacej lehote budú znamenať v relatívne krátkom čase tisíce rozhodnutí vyšetrovateľov, sudcov i prokurátorov, kde sa prehodnotí zmena právnej kvalifikácie, príslušnosť súdu, prípadne zastavenie konaní. Mnohé prípady sa zastavia priamo pred súdom. Budú hroziť prieťahy a zahltenie systému. Síce dôjde k odbremeneniu orgánov činných v trestnom konaní, mnoho vecí prepadne do priestupkov. Ale vo verejnosti začnú rezonovať konkrétne kauzy, kde sa ľudia zrazu prebudia.

Bavíme sa však o prípadoch, ako sú Norbert Bödör, Miroslav Výboh, prípadne Tibor Gašpar, ktoré sú pred súdom, a kde títo ľudia môžu byť oslobodení pre premlčanie alebo presunutí do paragrafov s nižšími sadzbami. Naznačujete, že keď bude mať Smer a Hlas ochránených svojich ľudí, sa verejnosť prebudí a vytvorí tlak? 

Môžu prísť tlaky v podobných prípadoch, ale aj od obchodných asociácií či iných združení. Ak sa v praxi bude ukazovať, že systém zlyháva a niektoré prípady sa nedajú stihnúť, príde požiadavka na sprísnenie. Tak to hovorí moja skúsenosť. Mňa na tejto diskusii najviac mrzí, že tu nebol ani len náznak snahy o politickú zhodu pri takejto vážnej zmene. Preto si myslím, že bude dochádzať k zmenám, pretože sa to stalo témou politického boja. My sme pôvodne pre náš návrh dosiahli vysoký konsenzus, v prvom čítaní sme mali 127 hlasov vrátane Hlasu a Smeru. Ich návrh takú podporu mať nebude. Bude mať možno 79 hlasov koalície, čo je veľmi nízka väčšina. Síce to postačí na zmenu kódexu, ale bez širokospektrálnej zhody v občianskej spoločnosti a to bude vyvíjať tlaky na ďalšie úpravy a my sa dostaneme do ešte väčšieho zmätku. Plytvá sa obrovským ľudským, finančným a odborným potenciálom. Keď systém neustále kalibrujete a robíte zmeny, ste v neustálom chaose a ten nepodporuje stabilitu a ani právnu istotu. 

Keďže vy ste boli prvý, kto prišiel s tým pojmom "humanizácia" trestných sadzieb, logicky by koalícia musela prísť najprv za vami, ak by bol záujem na širšej odbornej diskusii. U vás sa zdalo, že pre zmenu budete mať najviac pochopenia...

Ja sa úplne stotožňujem so všetkými deklarovanými cieľmi novely, a to nie je len môj názor, ale v podstate celej odbornej komunity. Lenže niečo iné sú deklarácie a niečo iné konkrétne paragrafy. Problém sú tie takmer chirurgicky presné nastavenia, ktoré mnohým ľuďom veľmi pomôžu, len mám pochybnosť, či pomôžu krajine.

Nikto za vami neprišiel?

Stretli sme sa s novým pánom ministrom, odovzdali sme im kompletné know-how, dokumentáciu aj zápisy a nahrávky s porád pracovných skupín. To bola komunikácia a diskusia 120 odborníkov. Spolu s pripomienkami a analýzami išlo o tisícky strán dokumentov. Ponúkali sme a stále ponúkame spoluprácu. Jedna vec je však odborná a druhá politická. Nezaregistroval som, že by vláda oslovovala jednotlivé poslanecké kluby, ako som ich oslovoval ja. Keď som bol ministrom ja, išiel som do každého klubu. Kládli mi otázky, dlho to trvalo, ale odpovedal som. Mimochodom, veľmi dobrú diskusiu na vysokej úrovni som mal vtedy aj s poslaneckým klubom Smeru. Teraz som však úprimný záujem o diskusiu nezaregistroval. Skrátka si povedali, že bude to takto a hotovo. Nemyslím si, že je to správne.

Podľa vás teda nejde o modernizáciu trestného práva po vzore Európy ale o pretláčanie vlastných záujmov?

Presne tak. Pod rúškom modernizácie reflektujeme len jeden parameter potrebnej zmeny, a to je skrátenie trestov a premlčacích lehôt. Ale tam sú aj parametre probačného dohľadu, mediácie, teda spôsob, ako dochádza k rozhodnutiu, takisto výkon domáceho väzenia alebo peňažného trestu. Na to musíte mať infraštruktúru, zaškolených úradníkov, probačný dohľad. Na to však u nás nie sú ľudia. Rezignujeme na celú túto spleť tém, ktoré sme mali rozpracované. My sme mali návrhy rozpočtov, odhady, koľko to bude stáť. Nič z toho sa nedeje. Zákon rieši len zníženie sadzieb, ale nerieši celú sieť probačných úradníkov a zariadení, s ktorými to musíte sprocesovať.

Jestvuje pri vládnom návrhu aj retroaktívne riziko?

Vzťahuje sa to na všetky živé veci, ktoré neboli právoplatne skončené. Ale je tam aj veľmi zaujímavé ustanovenie o otváraní dohôd s kajúcnikmi, kde minister môže – a ja si myslím, že to v mnohých prípadoch aj uplatní –, po prijatí zákona otvoriť aj uzavreté veci, ak tak rozhodne Najvyšší súd SR. Som presvedčený, že dôjde k otvoreniu niektorých už uzavretých káuz. Netvrdím, že to v niektorých prípadoch nie je namieste, ale treba si toho byť vedomý.

V prípade „kajúcnikov“, ktorí však spravidla dostali veľmi nízke tresty.

Súhlasím. Ale treba rátať s tým, že na základe toho zrejme dôjde aj k prehodnoteniu niektorých právoplatných rozsudkov. 

Ste expertom KDH na právne otázky. Dnes spolu s ostatnými stranami opozície bojuje proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, čo je správny cieľ, ale aj vy ste v minulosti upozorňovali na mnohé zjavné problémy súvisiace s vyšetrovaniami prominentných prípadov v dozore špeciálnej prokuratúry, ktoré spôsobili obrovskú nedôveru v spoločnosti a viedli aj k nečakanému výsledku volieb, ktoré však súčasná opozícia ignorovala. Mnohé vyšetrovania sa viedli tak, akoby nešlo o spravodlivosť, ale o politický zápas. Nepôsobila by dnes opozícia vierohodnejšie, ak by tieto problémy reflektovala ešte vtedy, kým bol čas?

Môžem hovoriť len za seba. Vždy som priamo, rovno a presne posledné tri roky kontinuálne zdôrazňoval, že je potrebné pri vyšetrovaní dodržiavať zákon, rešpektovať práva obvinených, prezumpciu neviny a to, že nie je možné viesť online mediálne procesy, kde sú vopred odsudzovaní ľudia. Je neprípustné, aby boli novinári vopred prítomní pri invazívnych úkonoch a pri zatýkaní.

Takýto únos orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) spôsobil rozvrat vnímania spravodlivosti na Slovensku a viedol aj k tejto novele, ktorú dnes Smer predkladá. Veľkú časť zodpovednosti nesú všetci tí, ktorí boli pri výkone moci. Nejde len o politických predstaviteľov, ale aj o konkrétnych predstaviteľov justičnej, prokurátorskej a policajnej moci, ktorí umožnili takýto spôsob vedenia vyšetrovaní, neurobili dosť zo svojej strany, aby sa tak nedialo. Neurobili dosť proti únikom a mediálnym vyšetrovaniam. Každý z nich si musí spytovať svedomie, pretože práve oni doviedli krajinu k problémom, ktoré dnes riešime.

Nechcem sa tváriť ako generál po vojne, ale upozorňoval som na to a v každom vystúpení som zdôrazňoval, že takéto skratky sa nám vypomstia a povedú k strate dôvery. OČTK vyvolali obrovské očakávania verejnosti, všetci boli presvedčení o vine stíhaných, ale nikto nezdôrazňoval, že bez právoplatného rozsudku nikto ešte vinný nie je. Môžeme si myslieť, čo chceme, ale ak prokurátor a následne súd nemá v spise dostatok dôkazov, aby udržal svoju pozíciu, nemali obvineného zatvárať do väzby, ktorá sa reťazí.

Väzba je osobitný problém...

Bol som svedkom prípadov, kde sa umelo reťazila väzba, kde ľudia mali byť prepustení na slobodu a kde súdy súhlasili s väzbou aj tam, kde nemali. Proti tomu sme protestovali veľmi dlho a treba to opakovať aj dnes. Aj v KDH sme si plne vedomí spomenutých problémov, ale sme presvedčení, že hnisajúci prst nesmieme liečiť odťatím ruky. Liečiť rany je potrebné, ale riešení bolo viac a zvolilo sa to najradikálnejšie, a to amputácia. Ja si myslím, že sa to dalo riešiť aj citlivejšie. Mali sme vyriešiť otázku zaujatosti prokurátorov ÚŠP a možnosť odňať vec, ak tam je zjavná zaujatosť. Ale nebolo treba rušiť celú inštitúciu. Nakoniec, ak tu vládna moc chcela zobrať spisy špeciálnym prokurátorom, tak to ani týmto extrémnym riešením nedosiahne, pretože generálny prokurátor opakovane avizoval, že rozbehnuté prípady im nechá dokončiť.   

Ale práve tým, že sa predtým ten hnisajúci prst neriešil, to viedlo k amputácii...

S tým súhlasím, dokonca si myslím, že tým bol ohrozený aj celý stav organizmu spravodlivosti na Slovensku. Nie je to len môj názor, komunikovalo ho vtedy viacero právnych autorít. Problém je, že na Slovensku nedokážeme veci vnímať zdravo a stredovo a žijeme v bipolárnom svete, kde sú všetci čierni alebo bieli. Tu bolo treba skôr pomenovať, ktoré veci sú správne a ktoré sú chybné.

My sme na to v Štandarde dlhodobo upozorňovali...

Sledoval som to.

... a dostalo sa nám aktivistického odsúdenia, že pomáhame Ficovi. Vám sa to nestalo?

Aj mne sa to stávalo. Preto som bol aj prekvapený, že koalícia súhlasila s tým, že som sa stal ministrom spravodlivosti aj vzhľadom na svoje vyjadrenia. Ale ja si za nimi stojím, moji profesori na právnickej fakulte ma učili, že riadny súdny proces je základom právneho štátu. Štát má množstvo nástrojov, ktorými dokáže zdiskreditovať jednotlivca, a preto sú právo na obhajobu a spravodlivý proces posvätné. Ak si ich rozvrátime, rozvraciame si krajinu. Toho sme svedkami aj dnes. K rovnakým praktikám sa už prikláňa aj nová vláda. To, čo predviedol na tlačovej besede Tibor Gašpar, keď verejne hovoril o konkrétnej trestnej činnosti [malo ísť údajné daňové pochybenie Igora Matoviča, pozn. red.] konkrétnych osôb, je len pokračovaním toho rozvratu. To sa nesmie diať. Na tlačových besedách sa nemôže viesť vyšetrovanie.

Spomínate, že je to chyba konkrétnych ľudí, na súdoch či prokuratúre.

Nebudem ich konkretizovať menovite, ale pod každým rozhodnutím je niekto podpísaný. Ak bola predĺžená väzba, hoci byť nemala, niekto ten návrh podával, niekto ho schvaľoval a niekto zo súdu je pod tým rozhodnutím podpísaný. Otázka je, či ide o ojedinelú chybu alebo systémovú a to treba skúmať. Každý profesionál vie, kde sa vyhol štandardom a kde ich prekročil. V jednej diskusii som zachytil, že aj Jaroslav Spišiak [bývalý policajný viceprezident a v súčasnosti poslanec za PS, pozn. red.] povedal, že v niektorých veciach sme museli prižmúriť oči. No tak sme tie oči prižmurovali, a teraz sa všetci čudujeme, čo tu máme na stole. 

Naozaj si myslíte, že oni vedia, kde urobili chybu? Skôr to pôsobí, že v mene „boja dobra proti zlu“ mohli všetko...

Určite to vedia. To ani nemusia priznať, veď je to napísané v rozhodnutiach o porušení zákona. Napríklad o väzbách, na ktoré nebol dôvod. Dĺžka väzby bola problematická. Akú máme úctu k ľudskej slobode, ak niekoho ešte neodsúdeného necháme 400 až 500 dní vo väzbe pre úplatok za niekoľko desiatok tisíc? Veď to nie je masový vrah. Väzba je na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom prípade a ak trvá dlhšie než tri mesiace, je to zle. Pri ekonomickej a majetkovej kriminalite by sa s väzbou malo pracovať striedmo. A ak áno, tak iba na nevyhnutný čas, keď potrebujete zaistiť veci alebo výpovede. Ale my sme boli svedkami toho, že deň pred uplynutím trojmesačnej lehoty väzby prišiel návrh na predĺženie, pretože sa nevypočuli dvaja svedkovia, respektíve jeden zo svedkov deň predtým termín výpovede odvolal. 

To znie podobne ako prípad Pčolinský...

Veľmi nerád by som komentoval konkrétne prípady alebo sa tu niekoho zastával. Pomenúvam tu však prax, aká tu jednoducho bola. Väzba sa tu v niektorých prípadoch používala ako metóda vyšetrovania, čo nemá nič spoločné s trestným právom. Aj keď si to možno niekto myslel a uveril, že v mene svätého boja môže všetko.

Opozícia, ktorá dnes oprávnene protestuje proti zmenám v systéme trestných sadzieb, predtým nekritizovala systém kajúcnikov, vážnych zločincov, ktorým sa nielenže znížili trestné sadzby, im sa takmer úplne odpustilo. Ľudovít Makó sa priznal k účasti v desiatkach skutkov, ale odsedel si pár týždňov vo väzbe. Nebola aj toto svojím spôsobom forma morálneho hazardu, keď si zločinec môže páchať zločiny a ak ho odhalia, stačí mu len priznať sa a udať iných? 

Opätovne môžem hovoriť len za seba, pretože v tom čase som ešte nebol politicky činný. Na tieto veci som nielen ja opakovane upozorňoval.

Ak nechcete konkretizovať mená, môžeme pomenovať aspoň systémové chyby?

Myslíte historicky?

Myslím nedávnu súčasnosť. Časť špeciálnej prokuratúry a NAKA boli podozrivé z toho, že trestné konania viedli politicky motivovanými metódami s cieľom pozatvárať konkrétnu skupinu ľudí. Verejnosť to vnímala ako spochybnenie neutrality OČTK, obzvlášť v súvislosti s čoraz nepopulárnejšou vládou, keď sa čoraz viac uchyľovala k opozícii. Bol to jeden z dôvodov, prečo bývalá opozícia prevalcovala voľby.

V prvom rade chcem povedať jednu vec, na ktorú som v interných diskusiách upozorňoval príslušné zložky. Keď robíte zásadný invazívny zásah, musíte vnímať veci kontextuálne. Všetci sme si rovní pred zákonom. Treba vyšetrovať všetkých, nikto nie je chránený. Ale treba vnímať kontext napríklad pri zatýkaní sudcu, politického oponenta alebo vysokopostaveného činiteľa štátnej moci, invazívny zákrok má ďalekosiahle dôsledky. Darmo budete presvedčený, že tam niečo vážne môže a má byť.

Tak by to malo byť vo všetkých prípadoch, bez ohľadu na to, či ide o človeka, ktorý sa nevie brániť alebo o vysoko postaveného politika. Obzvlášť pre ten škandál, ktorý vyvoláva môj úkon, si musím byť istý, že spis je nepriestrelný a mám dostatok dôkazov. Radšej dvakrát merať a raz rezať. My sme boli však svedkami toho, keď sa zasahovalo aj v prípadoch, keď bola nedostatočná dôkazná situácia a chabé podozrenia. Išlo sa na základe presvedčenia, že sa niekto zosype a začne rozprávať. Takýto prístup z niektorých zásahov až sršal.

Môžeme síce hovoriť o tom, že systém fungoval, keďže na konci dňa generálna prokuratúra, najvyšší súd alebo ústavný súd zjednali nápravu, ale dnes žneme vážne dôsledky, ktoré to malo na dôveryhodnosť súdov, prokuratúry a OČTK. Nepomôže nám, ak budete kričať na námestiach, že boli určite vinní. Takto trestný proces nesmie fungovať. Ten môže bežať len na základe faktov a dôkazov. Moja najväčšia výčitka je v tom. Záujem na dôveryhodnosti vyšetrovania je dôležitejší než to, či za každú cenu splním úkon a dosiahnem výsledok, mediálnu pochvalu a ďalší skalp.

Prípady, ktoré spomínate, majú spoločné to, že išlo o skupinu páchateľov, ktorí mali konkrétne politické pozadie, išlo o prominentov z pozadia tretej vlády Smeru. Súhlasíte?

Týkal sa ich, ale na konci dňa ten systém zomlel aj iných. Rozpútali sa obvinenia krížom-krážom. Zlikvidovali sme si tu tajné služby a rozložili bezpečnostné zložky tak, že sa to bude nanovo skladať ďalších desať rokov. Nehovorím, že predtým tiež neboli rozložené. (Úsmev). Takto sa to však nerobí. Mať v takom krátkom čase obvinených dvoch šéfov Slovenskej informačnej služby je znak babráctva a je to absurdné. 

Foto – Matúš Zajac/Štandard