Ekonomickí slniečkari sa mýlili: Masová imigrácia je pre Nemecko ekonomicky nevýhodná

Nemecko zažíva viacročný problém s migráciou. V roku 2023 bola nelegálna imigrácia jednou z hlavných tém, navyše, viac Nemcov svoju krajinu opúšťa, ako sa do nej vracia. O tom, čo to znamená ekonomicky, píše Milan Krajniak.

Keď sa začiatkom jesene 2015 valila cez Balkán do Európy miliónová migračná vlna, zástancovia prijímania prisťahovalcov používali najmä tri argumenty. Prvým bol argument o obohatení našej civilizácie a rozvinutí diverzity európskych spoločností. Druhým bol argument o ľudskosti a morálnej povinnosti pomôcť utečencom pred vojnou. Tretím argumentom bola ekonomická nevyhnutnosť masovej imigrácie pre starnúce európske štáty.

Argument o obohatení európskej civilizácie vďaka masovej migrácii už dnes takmer nikto nepoužíva. „Sila“ tohto argumentu sa vyčerpala po teroristickom útoku v parížskom Bataclane v novembri 2015, do ktorého boli zapojení aj islamisti, ktorí prišli do Európy v tom istom roku ako súčasť migračnej vlny. Argument o utečencoch pred vojnou bol takisto čoskoro výrazne oslabený, pretože väčšina ľudí v migračnej vlne v roku 2015 pochádzala z krajín, kde žiaden vojnový konflikt neprebiehal. Išlo teda primárne o ekonomickú migráciu.

Vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj v Európe, a z toho vyplývajúcich problémov s nedostatkom pracovnej sily, prevážili najmä v Nemecku argumenty súvisiace s ekonomickým prínosom masovej migrácie. Ako sa však ukázalo, aj tento argument bol iba želaným mýtom.

Bernd Raffelhüschen, profesor financií na Univerzite Alberta Ludwiga vo Freiburgu, nedávno zverejnil spolu s kolegami z Nadácie trhového hospodárstva štúdiu, podľa ktorej masová migrácia výrazne zhoršuje udržateľnosť nemeckého penzijného systému, ako aj systému sociálneho zabezpečenia.

Ako uviedol nemecký Handelsblatt „imigrácia nerieši problém s financovaním sociálneho štátu“, práve naopak. Migrácia stojí viac, ako prináša. „Migrácia je nákladový faktor,“ hovorí Bernd Raffelhüschen. Ten so svojimi kolegami dlhodobo vypočítava rozdiel medzi tým, koľko ľudia na nemeckom trhu práce odvádzajú do penzijného a sociálneho systému a koľko z neho budú čerpať. Ak by Nemecko okamžite zastavilo imigráciu, aktuálna výška tejto „medzery“ predstavuje 13,4 bilióna eur. Ak bude Nemecko prijímať 300-tisíc imigrantov ročne, medzera vzrastie na 19,2 bilióna eur. Z dlhodobého hľadiska teda bude stáť Nemcov masová migrácia 5,8 biliónov eur.

Problém spočíva najmä v tom, že väčšina prisťahovalcov je nekvalifikovanou pracovnou silou. Priemerný prisťahovalec si navyše nájde prácu až po šiestich rokoch. Za menej kvalifikovanú prácu dostáva nižšiu mzdu, a teda menej odvádza do penzijného aj sociálneho systému. Ak by medzi prisťahovalcami bolo o 100-tisíc ľudí ročne viac s vyššou kvalifikáciou, ako tomu bolo doposiaľ, ešte stále by bola imigrácia pre Nemecko „stratová“.

Ako upozorňuje Michael Eilfort, šéf Nadácie trhového hospodárstva, od roku 2005 viac ľudí s nemeckým pasom opúšťa krajinu, než sa vracia zo zahraničia. Nemecko si už tento „luxus“ každoročne strácať desaťtisíce kvalifikovaných mladých ľudí nemôže dovoliť. K celkovej ekonomickej bilancii nemeckej migračnej politiky Merkelovej aj Scholzovej vlády sa Bernd Raffelhüschen pre server Junge Freiheit vyjadril pomerne expresívne: „Ak budeme pokračovať ako doteraz, sme hlúpi ako slama!“