Milan Krajniak

Keď sa začiatkom jesene 2015 valila cez Balkán do Európy miliónová migračná vlna, zástancovia prijímania prisťahovalcov používali najmä tri argumenty. Prvým bol argument o obohatení našej civilizácie a rozvinutí diverzity európskych spoločností. Druhým bol argument o ľudskosti a morálnej povinnosti pomôcť utečencom pred vojnou. Tretím argumentom bola ekonomická nevyhnutnosť masovej imigrácie pre starnúce európske štáty.

Argument o obohatení európskej civilizácie vďaka masovej migrácii už dnes takmer nikto nepoužíva. „Sila“ tohto argumentu sa vyčerpala po teroristickom útoku v parížskom Bataclane v novembri 2015, do ktorého boli zapojení aj islamisti, ktorí prišli do Európy v tom istom roku ako súčasť migračnej vlny. Argument o utečencoch pred vojnou bol takisto čoskoro výrazne oslabený, pretože väčšina ľudí v migračnej vlne v roku 2015 pochádzala z krajín, kde žiaden vojnový konflikt neprebiehal. Išlo teda primárne o ekonomickú migráciu.

Vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj v Európe, a z toho vyplývajúcich problémov s nedostatkom pracovnej sily, prevážili najmä v Nemecku argumenty súvisiace s ekonomickým prínosom masovej migrácie. Ako sa však ukázalo, aj tento argument bol iba želaným mýtom.

Bernd Raffelhüschen, profesor financií na Univerzite Alberta Ludwiga vo Freiburgu, nedávno zverejnil spolu s kolegami z Nadácie trhového hospodárstva štúdiu, podľa ktorej masová migrácia výrazne zhoršuje udržateľnosť nemeckého penzijného systému, ako aj systému sociálneho zabezpečenia.