Čas nehrá pre nikoho. Súčasný „woke“ progresivizmus už môže byť za zenitom
Súčasní pokrokári sami seba často vnímajú ako hlas budúcnosti, ako avantgardu, ľudí, ktorí už dnes hovoria rečou zajtrajška, ako predvoj, za ktorým sa s odstupom blíži veľká armáda.
foto-toto-1024x678
Ilustračné foto: Reprofoto YouTube
Môžu z toho plynúť nedorozumenia a konflikty aj čiastkové porážky. Vždy však len neúplné, pretože vývoj histórie je neotrasiteľný. Zajtrajšok sa blíži a príde. Výsledok „kultúrnej vojny“, ktorá sa často redukuje na spor medzi starými a mladými, musí byť preto vopred jasný, je predsa zrejmé, na koho strane je čas. A starí to asi nebudú.
O niekoľko desaťročí bude to, čo sa dnes považuje za bizarné excesy progresivizmu, prijímané s rovnakou samozrejmosťou ako dnes volebné právo žien, idea rovnosti ľudí bez ohľadu na ich rasu či zrušenie otroctva…