Vodíkové elektrárne sú drahé a Nemecko si ich zrejme nebude môcť dovoliť

Do roku 2035 chcú Nemci vyrábať sto percent svojej energie klimaticky neutrálnym spôsobom. Na podporu veterných turbín a solárnych panelov, ktorých výroba by mala v nasledujúcich rokoch prevládať, vláda plánovala postaviť flotilu elektrární prispôsobených na spaľovanie zeleného vodíka, píše portál Euractiv.

Konkrétne chcela postaviť niekoľko špecializovaných elektrární na spaľovanie vodíka s celkovým výkonom 8,8 GW a staré elektrárne, ktoré dnes spaľujú zemný plyn, prispôsobiť na vodík, čím by výkon takzvaných vodíkových elektrární zvýšili o ďalších 15 GW. Takýto výkon by pokryl tretinu nemeckého dopytu v špičke, teda v čase, keď je odber elektriny najvyšší.

„V Nemecku má vodík využitie najmä v priemysle a testuje sa jeho využívanie vo vykurovaní. Slúžiť môže aj na uloženie prebytočnej elektriny produkovanej z obnoviteľných zdrojov energie,“ komentuje výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský. Ako ďalej vysvetľuje, k veterným elektrárňam je možné umiestniť elektrolyzéry, ktoré v čase, keď sa vyrába prebytočná elektrina, z nej vyrobia vodík a tak ju uschovajú.

„Vytvorenie vodíka použitím elektrolyzéra a následné vyprodukovanie energie z neho má síce minimálnu uhlíkovú stopu, no stále je pomerne neefektívne. Pri súčasných technológiách sa pri premene stratia desiatky percent pôvodnej energie,“ dodal.

Problémom vodíkových elektrární je ich finančná nenávratnosť

Keďže elektrárne by pravdepodobne vyrábali energiu len v časoch trvalého slabého vetra a slabého slnečného svitu, je nepravdepodobné, že by bez štátnej podpory dosiahli zisk. Nemecká vláda na ne preto vyčlenila sedem miliárd eur ročne.

Táto dotácia sa však vyparila v dôsledku rozhodnutia nemeckého Najvyššieho súdu, ktorý obmedzil vláde využívanie úverových liniek schválených počas pandemickej krízy. Zámer nemeckého kabinetu postaviť vodíkové elektrárne sa preto s veľkou pravdepodobnosťou neuskutoční.

Podľa prezidenta vplyvného nemeckého priemyselného združenia BDI Sigfrieda Russwurma je pre začatie projektu kľúčové mať jasný obchodný model a spôsob financovania. Napriek "sľubovaným rozhodujúcim prielomom" v stratégii elektrární v roku 2023 však "nebola objasnená žiadna z potrebných záležitostí", uviedol v utorok prezident Russwurm.

"Pokiaľ sa perspektíva nových záložných elektrární na báze vodíka nerozbehne, riešením v Nemecku bude pokračovanie prevádzky uhoľných elektrární," varoval.

Absencia vodíka, s ktorým Nemecko vo svojom energetickom mixe počítalo, by mohla byť ďalšia nepríjemná rana po tom, ako krajina vlani vyradila poslednú jadrovú elektráreň a po vojenskom útoku Moskvy na Ukrajinu prerušila dodávky lacného ruského plynu.

"Bolo by bizarné a zahanbujúce, keby Nemecko, krajina s jednou z najambicióznejších stratégií dekarbonizácie, skončilo závislé od pokračujúcej prevádzky svojich uhoľných elektrární," poznamenal Russwurm.

Zabudnite na vodík, odkazujú nemeckej vláde priemyselné združenia

Nemecké združenie energetického a vodohospodárskeho priemyslu (BDEW) aj BDI naliehajú na vládu, aby upustila od plánov na výstavbu vodíkových elektrární. "V záujme výrazného zníženia zložitosti a nákladov" zdôrazňuje BDEW potrebu "prehodnotiť" úlohu, ktorá sa poskytuje vodíkovým špičkovým a hybridným elektrárňam, a to z dôvodu ich drahých komponentov a obmedzeného vplyvu na bezpečnosť dodávok.

Podľa Sigfrieda Russwurma existujúce elektrárne nemôžu fungovať na "čistý" vodík, pretože "horáky by sa jednoducho roztavili". Vyriešenie tohto problému by si vyžadovalo dodatočné vybavenie elektrární keramikou, tento proces je však veľmi nákladný.

Okrem iného má vodík aj viacero ďalších technických nedostatkov. „S vodíkom je vo všeobecnosti problém, že je vysoko horľavý a ľahký plyn, teda veľmi ľahko uniká z plynovodov či skladovacích zariadení. Taktiež má až trikrát nižšiu energetickú hodnotu oproti zemnému plynu,“ vysvetlil Richard Kvasňovský.

Dôsledkom toho je, že na vykrytie rovnakej energetickej spotreby zemného plynu ho treba vyrobiť a uložiť trikrát viac. V skutočnosti je však jeho výroba vo svete zatiaľ len marginálna.

„Minulý rok sa na svete vyprodukovalo zhruba desať miliónov ton vodíka, z čoho asi 99,5 percenta bol vodík vyrobený zo zemného plynu. Ročná spotreba zemného plynu v Európe je viac ako 300 miliárd kubických metrov. Napriek tomu vnímame, že z dlhodobého hľadiska má vodík v plynárenstve perspektívu a treba sa ním zaoberať,“ uzavrel Kvasňovský a dodal, že spaľovanie tohto plynu tvorí v súčasnom energetickom mixe EÚ jedno až dve percentá.