Problémom vodíkových elektrární je ich finančná nenávratnosť
Keďže elektrárne by pravdepodobne vyrábali energiu len v časoch trvalého slabého vetra a slabého slnečného svitu, je nepravdepodobné, že by bez štátnej podpory dosiahli zisk. Nemecká vláda na ne preto vyčlenila sedem miliárd eur ročne.
Táto dotácia sa však vyparila v dôsledku rozhodnutia nemeckého Najvyššieho súdu, ktorý obmedzil vláde využívanie úverových liniek schválených počas pandemickej krízy. Zámer nemeckého kabinetu postaviť vodíkové elektrárne sa preto s veľkou pravdepodobnosťou neuskutoční.
Podľa prezidenta vplyvného nemeckého priemyselného združenia BDI Sigfrieda Russwurma je pre začatie projektu kľúčové mať jasný obchodný model a spôsob financovania. Napriek "sľubovaným rozhodujúcim prielomom" v stratégii elektrární v roku 2023 však "nebola objasnená žiadna z potrebných záležitostí", uviedol v utorok prezident Russwurm.
"Pokiaľ sa perspektíva nových záložných elektrární na báze vodíka nerozbehne, riešením v Nemecku bude pokračovanie prevádzky uhoľných elektrární," varoval.
Absencia vodíka, s ktorým Nemecko vo svojom energetickom mixe počítalo, by mohla byť ďalšia nepríjemná rana po tom, ako krajina vlani vyradila poslednú jadrovú elektráreň a po vojenskom útoku Moskvy na Ukrajinu prerušila dodávky lacného ruského plynu.
"Bolo by bizarné a zahanbujúce, keby Nemecko, krajina s jednou z najambicióznejších stratégií dekarbonizácie, skončilo závislé od pokračujúcej prevádzky svojich uhoľných elektrární," poznamenal Russwurm.
Zabudnite na vodík, odkazujú nemeckej vláde priemyselné združenia
Nemecké združenie energetického a vodohospodárskeho priemyslu (BDEW) aj BDI naliehajú na vládu, aby upustila od plánov na výstavbu vodíkových elektrární. "V záujme výrazného zníženia zložitosti a nákladov" zdôrazňuje BDEW potrebu "prehodnotiť" úlohu, ktorá sa poskytuje vodíkovým špičkovým a hybridným elektrárňam, a to z dôvodu ich drahých komponentov a obmedzeného vplyvu na bezpečnosť dodávok.
Podľa Sigfrieda Russwurma existujúce elektrárne nemôžu fungovať na "čistý" vodík, pretože "horáky by sa jednoducho roztavili". Vyriešenie tohto problému by si vyžadovalo dodatočné vybavenie elektrární keramikou, tento proces je však veľmi nákladný.
Okrem iného má vodík aj viacero ďalších technických nedostatkov. „S vodíkom je vo všeobecnosti problém, že je vysoko horľavý a ľahký plyn, teda veľmi ľahko uniká z plynovodov či skladovacích zariadení. Taktiež má až trikrát nižšiu energetickú hodnotu oproti zemnému plynu,“ vysvetlil Richard Kvasňovský.
Dôsledkom toho je, že na vykrytie rovnakej energetickej spotreby zemného plynu ho treba vyrobiť a uložiť trikrát viac. V skutočnosti je však jeho výroba vo svete zatiaľ len marginálna.
„Minulý rok sa na svete vyprodukovalo zhruba desať miliónov ton vodíka, z čoho asi 99,5 percenta bol vodík vyrobený zo zemného plynu. Ročná spotreba zemného plynu v Európe je viac ako 300 miliárd kubických metrov. Napriek tomu vnímame, že z dlhodobého hľadiska má vodík v plynárenstve perspektívu a treba sa ním zaoberať,“ uzavrel Kvasňovský a dodal, že spaľovanie tohto plynu tvorí v súčasnom energetickom mixe EÚ jedno až dve percentá.
