Lenže táto hypotéza sa vôbec nepotvrdila. Ba práve naopak. Zlato na prelome roku dosiahlo v dolárovom vyjadrení nový historický rekord, zatiaľ čo kryptomeny sú zhruba na polovici historicky najvyššej ceny. A ak ich cenu vyjadríme reálne aj so započítaním inflácie (pretože od čias dosiahnutia historického maxima bitcoinu kúpna sila dolára zase značne poklesla), nie sú dnes kryptomeny ani na polovici svojho historického maxima. A to napriek tomu, že po oznámení povolenia ETF bitcoin posilnil. Je teda zjavné, že bitcoin a zlato sa v tandeme nepohybujú a pôvodná teória bola mylná.
Odtiaľ tiež vyplýva, že obe aktíva nie sú také dokonalé substitúty, ako sa kedysi zdalo. Hrnček aj vaňa slúžia oboje na zachytenie vody, a hoci majú podobne znejúcu funkciu, nie sú zameniteľné a neplatí, že zdraženie hrnčekov vedie k zdraženiu či zlacneniu vaní. Preto ani nemožno tvrdiť, že vzpruha, ktorej sa dostalo bitcoinu povolením ETF, sa automaticky „zaleje“ do podpory pre zlato. A práve tak ako nemožno tvrdiť, že posilnenie bitcoinu odčerpá kapitál od zlata a to oslabí.
V skutočnosti oboje, kryptomeny aj zlato, sú dosť oddelené segmenty. Je to skôr zhoda okolností, že u oboch týchto aktív súčasne v tomto roku očakávam posilnenie. V prípade bitcoinu a ďalších kryptomien toto posilnenie bude mať viac zdrojov.
Povolenie ETF je rozhodne silným ťahúňom rastu. Ďalším ťahúňom rastu je rastúci odpor mnohých bežných ľudí k špehúnskym aktivitám rôznych štátov. A napokon kryptomeny vykazujú veľké rastové a poklesové vlny tak, ako sa v ich prípade periodicky nabaľujú špekulanti, ktorí sa chcú zviezť na týchto vlnách, ale potom nestačia zavčasu vystúpiť, a nakoniec často predávajú v tej najhoršej možnej chvíli. Títo takzvaní „noise traders“ vytvárajú v oblasti kryptomien periodické obdobia rastu a poklesu, a teraz technické faktory ukazujú na rastové obdobie.
U zlata je situácia trochu iná. Zlato nie je potrebné legitimizovať nijakým povoľovaním bohvieakých produktov, tento cenný kov je etablovaný už viac ako dvetisíc rokov. Rastúci odpor k štátnemu dozoru ale vždy spoľahlivo obracia pozornosť k zlatu podobne ako pri kryptomenách.
Navyše zlato ťaží ešte z ďalšieho javu, totiž z celosvetovo klesajúcich úrokových sadzieb. Vysoké úrokové sadzby totiž favorizujú takzvané fixne úročené aktíva, a naopak, poškodzujú aktíva, ktoré neprinášajú úrok. A pri nízkych úrokových sadzbách je to opačne. A napokon ten najvýznamnejší faktor: rýchlosť „kazenia sa“ fiat mien v poslednej päťročnici nabrala obrátky, čiže fiat meny výrazne nadpriemerným tempom stratili svoju kúpnu silu. Keďže zlato (ale už nie až tak kryptomeny) si dlhodobo drží kúpnu silu viac-menej konštantnú, čisto matematicky vzaté strata kúpnej sily fiat mien za súčasného zachovania kúpnej sily zlata musí viesť k tomu, že zlato vyjadrené vo fiat menách musí mať vyššiu cenu a táto cena sa musí ďalej zvyšovať.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.