STUPAVA/ZÁHORSKÁ BYSTRICA – Na vysoký výskyt danielej zveri, ktorú si však obyvatelia často mýlia so srnkami, sa sťažujú vo viacerých lokalitách. My sme sa pozreli na dve oblasti, a to Stupavu a Záhorskú Bystricu, v ktorých je táto problematika najvypuklejšia a spôsobuje vysokú nehodovosť na dotknutých úsekoch cestnej premávky.
Prečo sa populácia danielov škvrnitých tak rýchlo rozširuje? Odpoveď by sme mali zrejme hľadať v ich pôvode. Na rozdiel od srnca či jeleňa, daniel nie je pôvodný druh zveri z našich podmienok, ale pochádza z oblastí Stredozemného mora a jeho správanie je iné ako u domácich jedincov.
Asi najzásadnejším rozdielom, spôsobujúcim aj ich rýchlo rastúce počty, sú menšie územné nároky v rámci vnútrodruhovej konkurencie, čo v praxi znamená, že na pomerne malej ploche vie vytvárať podstatne väčšiu populáciu než srnce či jelene. Z tohto dôvodu je v niektorých krajinách povolené daniele chovať len na farmách alebo v opletených zverniciach.
V Záhorskej Bystrici je nehodový úsek zanedbaný
Problematickým úsekom v Záhorskej Bystrici je Hodonínska ulica medzi Krematóriom a vstupom do obce. Ide o cestu prvej triedy, ktorú má v kompetencii Slovenská správa ciest. Opatrenia vykonané zo strany Slovenskej správy ciest v tomto smere sa dajú zosumarizovať na osadenie výstražnej tabule, zníženie najvyššej povolenej rýchlosti na 70 km/h a osadenie stĺpikov bez potrebného oplotenia, ktoré by bránilo zveri vstup na cestu.
Cestu, ako aj jej okolie, považujú mnohí obyvatelia za zanedbaný úsek. V zime je slabo udržiavaná a pri klesajúcich teplotách sa tvorí zľadovatelá plocha. Pozdĺž cesty je veľa náletových drevín, ktoré komplikujú vodičom viditeľnosť. Preto sa ľahko môže stať, že zver zbadajú neskoro a už nemajú čas patrične zareagovať, aby sa vyhli stretu.
Poľovnícke združenie zabezpečilo pozdĺž Hodonínskej ulice pachové zábrany a chemické plašiče pre zver, ako aj zádržné vnadiská. Prikrmovaním chcú dosiahnuť, aby zver nemala potrebu prechádzať cez cestu. Tieto opatrenia sa však ukazujú ako nepostačujúce, keďže k stretom dochádza veľmi často. Prikrmovanie v blízkosti cesty vnímajú niektorí skôr ako návnadu, ktorá zver k ceste ešte väčšmi ťahá.
Z pohľadu poľovného hospodára Milana Brštiaka, pod ktorého daný revír spadá, premnoženie zveri nie je príčinou zrážok. Šoféri často neprispôsobujú rýchlosť hrozbe zrážky so zverou a na danom úseku jazdia aj rýchlosťou 100 km/h miesto stanovených 70 km/h.
Poukazuje tiež na nedostatočné kroky zo strany Slovenskej správy ciest. „Mnohokrát sme upozorňovali na potrebu vybudovania oplotenia alebo zelených prechodov (premostení), pretože zver zvyknutá na svoje stáročné migračné trasy len ťažko dokáže reagovať na prudký nárast výstavby a s tým súvisiacu zhusťujúcu sa premávku, pri ktorom, na rozdiel od okolitých krajín, kompetentné orgány na ochranu zveri nedbali,“ uviedol Brštiak.
V Stupave už chodí zver až k ľudským obydliam
Premnoženie populácie danielov je mnohoročným problémom aj v Stupave. Úsek pri zjazde z diaľnice z Bratislavy smerom do Stupavy je dejiskom mnohých nehôd, ktorých príčinou je práve stret vozidla so zverou. Oslovili sme viacero respondentov, ktorí absolvujú tento úsek denne a jednoznačne sa zhodujú, že nehodovosť je tu vysoká. „Často, keď šoférujem domov pri zjazde z diaľnice z Bratislavy do Stupavy, prichádza k stretu so zverou, ktorá doslova skáče pod kolesá. Často v danom úseku stretávam aj havarované autá, ktorým zver skočila do cesty,“ povedala Bratislavskému Štandardu pani Martina, podľa ktorej by bolo potrebné na danom úseku vybudovať zábrany alebo ekodukt pre divú zver.
Vlastnú skúsenosť, a to hneď dvojnásobnú, má s týmto úsekom pani Jana: „Počas dvoch týždňov som mala dve nehody na dvoch autách. V oboch prípadoch mi na spomínanom úseku vbehla pod kolesá vysoká zver. Škoda na oboch autách bola približne 3 500 eur.“
Podobne ako v prípade Záhorskej Bystrice, aj tu absentuje zábrana v podobe plota alebo prírodného premostenia. Zver totiž využíva priľahlé polia ako zdroje potravy. Ich množstvo sa z roka na rok zvyšuje a za alarmujúce ho motoristi považujú posledné 2 až 3 roky.
Na danom úseku je rýchlosť 90 km/h a mnohí šoféri jazdia aj rýchlejšie, čo celej veci tiež nijak nepomáha. Každoročne dochádza k navyšovaniu odstrelu tejto zveri a popri ceste boli nasadené prírodné odpudzovače – pachové ohradníky či postrekovače. Tieto opatrenia sa však javia ako nedostatočné.
Kompetentné úrady v Stupave tento problém reflektujú už dlhodobo. Ako nám priblížila Erika Piesecká z Mestského úradu v Stupave, v roku 2021 iniciovali rokovanie na tému premnoženia divej zveri v katastri Stupava, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia všetkých dotknutých úradov a organizácií. Avšak, k zásadnejším zmenám k lepšiemu nedošlo ani po zavedení rôznych opatrení.
Piesecká tiež hovorí o apelovaní na štátne orgány, ktoré však zatiaľ ovocie neprinieslo. „V roku 2022 bola obcami Stupava, Marianka, Borinka, Lozorno, MČ Záhorská Bystrica a Vysoká pri Morave vytvorená spoločná výzva na konanie vo veci premnoženia danielej a diviačej zveri, ktorá bola zaslaná na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo vnútra SR a na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR.“
Poistnú udalosť je nutné ohlásiť bezodkladne
V prípade škodovej udalosti treba mať na zreteli, že otáľať s nahlásením poisťovni sa nevypláca. Škody na vozidle spôsobené zrážkou s divou zverou kryje havarijné poistenie. „V Allianz majú klienti riziko zrážky so zvieraťom automaticky kryté už v základnom balíku havarijného poistenia Moje auto. Ak vodičovi vbehne pod kolesá zviera a poškodí jeho auto, klient udalosť štandardne nahlási poisťovni buď online, telefonicky alebo prostredníctvom svojho obchodníka. Poisťovňa preskúma okolnosti vzniku škody a rozsah poškodenia a po potvrdení oprávneného nároku klientovi vyplatí náhradu škody. Pri čiastkových škodách sú poistným plnením účelne vynaložené a primerané náklady na opravu vozidla. V prípade totálnej škody poisteného vozidla je odškodným všeobecná hodnota vozidla,“ uviedla pre náš denník Helena Kanderková zo spoločnosti Allianz.
Samozrejme, je potrebné zavolať urýchlene políciu, ktorá udalosť spíše a kontaktuje poľovníkov, aby zver z cesty odstránili. Nápomocná pre vymáhanie poistnej škody môže byť aj fotodokumentácia z miesta činu. Ak to teda situácia dovoľuje, určite si to nafoťte.
Slovenská poľovnícka komora vydala aj manuál, ktorý dotknuté osoby naviguje, ako správne postupovať pri strete s vysokou zverou.