Už v roku 1968 prebehli na Západe vlny rebélie mladých ľudí, teraz podobné mládežnícke vlny likvidujú sochy. „Niekedy je jednoduchšie bojovať za práva veľrýb alebo za ochranu tuleňov či za riešenie všetkých neporiadkov sveta,“ vraví v rozhovore pre Štandard český kňaz, prírodovedec a prednosta Ústavu etiky 3. lekárskej fakulty Karlovej univerzity. „Pri všetkom sa nájde dôvod, prečo nejakú sochu zhodiť do rieky, kontrolovať, čo hovorí do médií, odmietnuť minulosť, odmietnuť Európu, odmietnuť autority. Trochu pokory by to chcelo zo všetkých strán.
Orko Vácha však prináša aj optimistickú ideu: „Robím si určitú nádej, že až do našich krajín dorazí tá vlna štrukturálneho rasizmu, hyperkorektnosti a hypercitlivosti a neustála obava, aby sa niečo niekoho nedotklo, tak na Západe už tá vlna bude preč.“
Študentom na univerzitách sa venujete už desaťročia, vo svojich knihách ste preukázali, že ste citlivý odborník na vnímanie duševného sveta českých študentov. Tí dnes obzvlášť na vašej univerzite prežívajú neľahké obdobie. Aká panuje atmosféra medzi nimi pár týždňov po bezprecedentnom teroristickom útoku?