Jozef Onačilla

Argument s krádežou auta nebol vybraný náhodne. Laická verejnosť si vie takýto skutok veľmi dobre predstaviť vo svojich rodinných pomeroch. Čo by to znamenalo z hľadiska peňažnej straty, ale aj z hľadiska každodenného života človeka, ktorý sa potrebuje dopraviť do práce či odniesť svoje deti do školy. Je preto pre ľudí nepredstaviteľné, aby vláda prijala zákon, ktorý nielenže umožní zlodejom ľahšie kradnúť, ale navyše im za to vraj nebude hroziť žiadny trest.

Trest pri krádeži auta je rovnaký

Kritici vychádzajú z navrhovanej zmeny, v zmysle ktorej sa rozsah vzniknutej škody zvýši na oveľa vyššie hranice, a tým sa posunú aj trestné sadzby. Malá škoda by podľa novely bola od 700 do 35-tisíc eur, a na tento fakt kritici poukazujú ako na spúšťač vlny kriminality. Problém nie je v kritizovaní novely ako takej, ale konkrétne krádež auta je veľmi zlým príkladom.

Môžeme si teraz odmyslieť skutočnosť, že zlodeji sa pri svojej trestnej činnosti riadia hranicou škody alebo inými zákonnými obmedzeniami. Povedzme, že skutočne ukradnú auto vo vysokej hodnote tak, že neprekročia hranicu 35-tisíc eur.  Dopustia sa tým krádeže, pri ktorej vznikne škoda značného rozsahu, ktorá je definovaná ako najmenej stonásobok sumy 266 eur. Podľa doterajšej úpravy im za to bude hroziť trest odňatia slobody od troch do desať rokov. A väčšinou dostanú podmienku. Teda rovnaký trest, ako by dostali podľa navrhovanej novely. To, samozrejme, platí pre prvopáchateľov krádeže, a nie pre recidivistov. Znamená to, že z hľadiska trestania sa prakticky nič nezmení.

Neplatia teda úvahy o tom, že zlodej ukradne auto a aj po jeho dolapení sa mu nič nestane. Ak kritici pod pojmom „nič sa mu nestane“ myslia skutočnosť, že dostane podmienečný trest (čo často dostávajú zlodeji aj teraz), tak to nie je beztrestnosť. Takýto človek je síce na slobode, ale musí dodržiavať isté obmedzenia, ktoré mu uloží súd. Ak poruší podmienku a spácha trestný čin, poputuje za mreže.