K čomu povedie americké bombardovanie Jemenu. A prečo prekáža Francúzsku, Taliansku či Turecku

USA a Británia podnikli v predchádzajúcich týždňoch niekoľko leteckých útokov na ciele v Jemene, zasiahli aj hlavné mesto Saná. Chcú odradiť miestnych húsíov od útokov na lode smerujúce cez Červené more do Suezského prieplavu. Kovbojská akcia Washingtonu s Londýnom nenachádza v regióne veľké pochopenie, chladne reagujú aj mnohí spojenci. Nie zo sympatií k pirátstvu, ale z obáv, že americké bombardovanie povedie len k ďalšej eskalácii konfliktu, ktorý sa blížil k rozuzleniu.

Pirátske akcie z jemenského pobrežia oslabujú európske ekonomiky, dve automobilky museli z dôvodu prerušenia dodávok pozastaviť výrobu. Cez Suez prechádza denne okolo sedemdesiat lodí, ktoré zabezpečujú obchod Európy s Áziou vrátane ropy a katarského skvapalneného plynu, ktorý nahradil ruský plyn. Odklonenie dopravy okolo Afriky predlžuje čas a znásobuje náklady. Európske ekonomiky nepotrebujú ďalšiu pohromu. Húsíovia však nie sú typickí piráti, konajú politicky a politické musí byť aj riešenie.

Kto vlastne sú a prečo nám komplikujú život?

Keď šíitska ozbrojená skupina pod vedením severného klanu húsíov začala asi pred dvadsiatimi rokmi krvavý boj za autonómiu proti Sálihovej diktatúre, otvorilo to len ďalšiu kapitolu v dlhej jemenskej histórii konfliktov medzi šíitskym severom a sunnitským juhom. Po páde Sáliha pred desiatimi rokmi sa s ním spojili, obsadili hlavné mesto a vyhnali nového prezidenta Hádího do exilu.

Susedná Saudská Arábia to nemohla akceptovať. Považuje Jemen za svoju sféru vplyvu a prekážalo jej, že húsíovia majú podporu nenávideného Iránu. V roku 2015 začala spolu so Spojenými arabskými emirátmi masívne bombardovanie s cieľom zničiť šíitsku skupinu a vrátiť Hádího, svojho sunnitského chránenca, do úradu. Američania intervenciu podporovali, ale tá nedosiahla svoj cieľ. Húsíovia neboli porazení zo vzduchu, saudskí protežanti sa pustili do boja spolu s emirátskymi, posilnili ich aj teroristi z al-Káidy. Jemen sa v dôsledku toho zmietal v ešte väčšom vražednom chaose ako Líbya, Irak alebo Sýria, podľa OSN išlo o najhoršiu humanitárnu katastrofu za posledné roky. V bojoch a pri bombardovaní zahynulo viac ako 150-tisíc ľudí a ďalších 230-tisíc zomrelo kvôli hladu a nedostatku lekárskej starostlivosti. Ďalšie milióny sú odsúdené po tom, ako sa húsíovia ocitli na americkom zozname teroristov, čím je zablokovaná humanitárna pomoc na ich území.

Američania a Európania, ktorí majú inak plné ústa ľudských práv, nad katastrofou mávnu rukou a radšej sa v Rijáde pobijú o zbrojné kontrakty, pričom najviac získajú Američania a Briti ani Francúzi nezostanú bokom. Medzitým v jemenskej občianskej vojne zvíťazili húsíovia, ktorých podporuje, ale nekontroluje Irán; po vojne kontrolujú územie s tromi pätinami obyvateľstva. Keď Saudi a Američania pochopia, že masakre k ničomu nevedú, začnú Húsíov považovať za partnera. Američania ich vyradia zo zoznamu teroristov a Saudi s nimi začnú rokovať.

Sľubný vývoj smerom k mieru a stabilite narušil októbrový teroristický útok Hamasu na Izrael a následný izraelský masaker Palestínčanov. Húsíovia sú solidárni s Palestínčanmi. Najprv podnikajú útoky bezpilotnými dronmi na južný Izrael, a keď Američania tieto útoky znemožnia, začnú akcie proti plavidlám, ktoré sú spojené s Izraelom. Koncom novembra unesú nákladnú loď Galaxy Leader a odtiahnu ju do svojho prístavu, kde ju premenia na turistickú atrakciu. Keď sa americké lode stavajú útokom do cesty, zaútočia aj na ne.

O čo húsíom ide?

Môžu konať z vnútorných aj vonkajších pohnútok. Útoky na lode spojené s Izraelom, s cieľom odkloniť ich trasy, predstavujú určitý druh sankcií proti Izraelu, ktoré sú vzhľadom na Gazu mimoriadne populárne v Jemene a inde v arabskom a moslimskom svete. Húsíovia si tak upevňujú svoju domácu legitimitu a získavajú body u spojencov a ochrancov. Asi ako dnes Česi (a donedávna aj Slováci) zo solidarity s Ukrajinou útočia na majetky ruských podnikateľov alebo vyháňajú ruských športovcov a kultúrne osobnosti.

Môžu však prevažovať aj vonkajšie motívy. Najsilnejším ochrancom húsíov je Irán. V konflikte v Gaze sa priamo neangažuje, to ale neznamená, že netlačí na svojich spojencov. Už mnoho rokov vedie s Izraelom skrytú vojnu, v ktorej každá strana podporuje teroristické skupiny útočiace na tú druhú. Iránski pešiaci sú dobre známi, ale o tých izraelských, ktorí zahŕňajú sunnitské teroristické skupiny, sa na Západe hovorí oveľa menej. Nedávne protiiránske útoky v Kermáne a Balúčistáne môžu niesť túto pečať.

O niektorých veciach sa v západných médiách jednoducho veľa nehovorí. Napríklad spomínaná unesená loď Galaxy Leader sa bežne označuje ako japonská. Naozaj ju prevádzkuje japonská spoločnosť, ale jej majiteľom je podľa Lloyds Register významný izraelský podnikateľ Rami Abraham Ungar. Je možné, že útoky húsíov sú predsa len cielenejšie, než vykresľuje anglosaský hlavný prúd?

Na druhej strane, v medzinárodnom spoločenstve zvyčajne panuje zhoda, že pirátstvo sa netoleruje. Preto aj Rusi a Číňania začiatkom januára nechali v Bezpečnostnej rade OSN prejsť rezolúciu vyzývajúcu húsíov, aby zastavili svoje útoky. To však vôbec neznamená zelenú pre anglosaské bombardovanie. Podporili ho len najbližší vazali, ale Francúzsko, Taliansko a Španielsko sa akejkoľvek podpore vyhli. Bombardovanie odsúdilo nielen Rusko, ale aj Turecko; prezident Erdogan obvinil Američanov, že chcú zmeniť Červené more na „krvavé more“. Saudská Arábia a Egypt, ktoré nemožno podozrievať zo sympatií k húsíom, podobne ako generálny tajomník OSN varovali pred eskaláciou.

Dôvody na skepsu nie sú právne, ale praktické. Predchádzajúce snahy o porážku húsíov zo vzduchu ich len posilnili a uvrhli Jemen do humanitárnej katastrofy. Bidenova administratíva to pochopila už pred rokmi a pravdepodobne aj teraz chápe, že útoky húsíov by sa skončili, keby zastavila izraelské masakre, čo by mohla, keby chcela.

Američania za posledných dvadsať rokov k svetovému mieru nijako zvlášť neprispeli, tentoraz mali reálnu šancu. Zrejme to dopadne ako zvyčajne.