Milan Krajniak

Pre Slovensko je strategickým národným záujmom, aby sme zabránili európskym elitám v snahe pripraviť o právo veta ktorýkoľvek členský štát EÚ. Ak dnes príde o právo veta Maďarsko, pod akoukoľvek zámienkou, potom príde v budúcnosti o právo veta ktorýkoľvek ďalší štát EÚ vrátane Slovenska.

Slovenské právo veta pri rozhodovaní v EÚ je presne tou rozdielovou kompetenciou, ktorá odlišuje Slovenskú republiku ako suverénny národný štát, ktorý je subjektom dejín, a Slovenskú republiku ako mocensky bezbrannú európsku provinciu, ktorá je objektom v hrách silnejších hráčov. Zahrávanie sa s naším právom veta v EÚ je nebezpečné aj preto, že ak oň raz prídeme, de iure alebo hoci len de facto, nikdy sa to už nebude dať vrátiť späť.

Dve riziká vývoja Európskej únie

Pri vstupe Slovenska do Európskej únie pred dvadsiatimi rokmi existovali dva argumenty, ktoré pomenovali vstup Slovensko do EÚ ako riziko. Prvým otáznikom bola Európska únia ako záruka prosperity Slovenska. V čase nášho vstupu bolo verejne opakovanou a nespochybniteľnou mantrou, že EÚ je ekonomicky nesmierne úspešný projekt. Európske elity si pred dvadsiatimi rokmi dávali za cieľ do roku 2010 predstihnúť v ekonomickej sile USA. Už vtedy to bola ilúzia. Fakty hovorili jasne, že od roku 1960 do roku 2000 štáty Európskej únie voči USA a Ázii neustále ekonomicky zaostávali. V celosvetovom porovnaní teda platilo v rokoch 1960 až 2000 pravidlo – čím viac integrácie, tým menšia ekonomická prosperita európskych štátov.