Zdesený až do bodu potenia krvi

1987854452_b7ac05d479_o Foto: Marozik/flickr.com

Každý hriech každého človeka z každého dňa počas celej histórie sveta bol položený na Ježiša. To si nevieme ani predstaviť. Bolesti ukrižovania boli neskutočne silné, ale boli nič v porovnaní s hriechmi celého sveta, a Boží hnev za tieto hriechy bol na neho vyliaty. Preto je z toho zdesený až do bodu potenia krvi, približuje Danny Jones, kazateľ Bratskej jednoty baptistov v Bratislave.

Evanjelium podľa Lukáša, 22: „Potom vyšiel a poberal sa podľa obyčaje na Olivový vrch; nasledovali Ho aj učeníci. Keď prišiel na miesto, povedal im: ‚Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.‘ Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako dohodí človek kameňom, padol na kolená a takto sa modlil: ‚Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja.ʻ Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho. A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať, unavených zármutkom, a povedal im: ‚Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.ʻ“

Stres, zdesenie, krvavý pot

Možno si to neviete predstaviť, ale tri roky som jazdil na kamióne. Párkrát sa stalo, že keď som šiel z kopca, zlyhali mi brzdy. Raz to bolo v San Diegu a raz v horách v Kalifornii. Dodnes neviem, ako som ten kamión zastavil, určite to urobil Boh. Ale bol som taký vystresovaný a nohy sa mi tak triasli, že som ani nevedel jazdiť ďalej.

Podobne som bol neskutočne vystresovaný, keď náš najstarší syn mal okolo troch rokov a stratil sa na obrovskom trhovisku v Spojených štátoch. Pobehoval som hore-dole a volal na neho, ale nič. Vedel som, že občas zločinci unášajú deti, a skoro som z toho stresu odpadol. Potom sme ho našli u jednej tety, ktorá mu ponúkla cukrík.

Avšak to, čo sme si v týchto veršoch prečítali o Ježišovi, je niečo úplne iné. Ježišova duša bola veľmi smutná, až na smrť. Ježiš tu je zrejme celkom vystresovaný a premožený. Slovo smutný sa dá preložiť ako zdesený. Ježiš vidí pred sebou niečo, čo mu hrozí. Neviem, či ste také niečo niekedy zažili. Je to vtedy, keď vo vás akoby stúpal oblak hrôzy a neviete ani dýchať.

Toho istého syna, čo nám zmizol na trhovisku, sme stratili zas. V Jadranskom mori, keď mal 16 rokov. Vypadol z jachty, loď sme nevedeli zastaviť a za pár sekúnd zmizol. Asi po 30 minútach napätého hľadania sme ho zachránili. Dodnes, keď nad tým rozmýšľam, dokážem byť úplne opantaný strachom.

Ale znovu, to, čo prežíva v záhrade Ježiš, je niečo celkom iné. To zdesenie mu berie dych a je v takom strese, „že vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem“. Mne, asi ani tebe, sa to nikdy nestalo.

Zrejme prežíva silné zdesenie. Preskúmanie lekárskej literatúry ukazuje, že takýto stav, hoci zriedkavý, sa u ľudí vyskytuje. Bežne sa nazýva hematohidróza, má za následok vylučovanie krvi alebo krvného pigmentu do potu. V podmienkach veľkého emočného stresu môžu prasknúť drobné kapiláry v potných žľazách, a tým sa zmieša krv s potom.

Zdesenie z hnevu milujúceho

Čo je príčinou takéhoto stresu alebo zdesenia u Ježiša? Je to také silné, že sa modlí: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich.“ Je to strach z kríža, lebo sa mu nechce čeliť tomu najbrutálnejšiemu trestu, čo dokázali Rimania vymyslieť? Počas histórie boli mnohí, ktorí pozerali do očí mučeníctvu bez volania o pomoc. Štefana ukameňovali, a kým ho triafali kameňmi, modlil sa za tých, čo to robili. Ježiš bol určite odvážnejší a morálne silnejší než ostatní. Zrejme to nebol strach zo smrti. V tom momente sa odohráva niečo iné.

Odpoveď vidíme pri slove kalich. „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich.“ Kalich v Písme predstavuje súd, Boží súd. Keď sú vyliate kalichy v knihe Zjavenia Jána, opisujú sa neuveriteľné veci, čo sa pod Božím súdom stanú. V tom momente v Getsemanskej záhrade je Ježišovi celkom jasné, že ho od Otca čaká niečo, čo dovtedy nikdy nezažil.

Po celú večnosť dostával Ježiš od Otca len dokonalú lásku a spoločenstvo. Nikdy sa medzi sebou nehádali a nebolo počuť ani raz tvrdé slovo. Ježiš od vekov žil bezpodmienečne prijatý, milovaný a požehnaný. Ale teraz prichádza zdesenie z toho, čo ho čaká. Ježiš pozerá do očí svojho milujúceho Otca a prvýkrát vidí  hnev, odsúdenie a odmietnutie. Z toho je zdesený až do bodu potenia krvi.

Prahnutie po spravodlivosti

Niektorí majú problém s Božím hnevom. Ako sa môže láskavý Boh vôbec nahnevať? Pomôže mi, keď sa na to pozriem z hľadiska spravodlivosti. Ak chceme láskavého Boha, musíme mať aj nahnevaného. Správne je sa hnevať, nie napriek jeho láske, ale pre jeho lásku. Čim hlbšie milujeme, tým viac sa hneváme, keď sa ubližuje tým, ktorých milujeme. Náš zmysel pre lásku a spravodlivosť sa aktivuje spoločne. Keď vidíme ako si ľudia navzájom ubližujú, alebo im ubližujú iní, ak to v nás neevokuje hnev, je to v dôsledku ľahostajnosti v nás.

Keď si čítame o zverstvách, čo spáchali nemeckí esesáci, či o 50 miliónoch ľudí, čo povraždil Stalin, alebo o štvrtine obyvateľov v Kambodži, čo zdecimoval Pol Pot, malo by to v nás vyvolať túžbu po spravodlivosti. To je prejav lásky, tak reaguje láska. U Boha je to presne tak, a preto  musí so svojím oprávneným hnevom niečo robiť. V zjavení Jana, 6 čítame že „Tí zvolali mohutným hlasom: ʻKedy už, svätý a pravdivý Pane, vykonáš súd a pomstíš našu krv na tých, čo bývajú na zemi?ʻ“ 

Túžba po spravodlivosti je v každom z nás. Treba spravodlivosť, keď milióny ľudí umierajú od hladu a iní ľahostajne míňajú miliardy na luxus. Súd voči hriechu je správny a celé stvorenstvo dychtí za tou spravodlivosťou. Ak my, hriešnici, prahneme po tom, vieme si predstaviť s akou dychtivou túžbou očakáva Pán Boh spravodlivosť v tomto hriešnom svete? Ježiš do tých očí spravodlivosti pozerá a „v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie“.

Naše viny ťažšie ako kríž

Keby Boh svoj kalich spravodlivosti vylial na nás, boli by sme všetci zničení. Nie len tí najhorší, ale aj my ostatní – nahnevané slová partnerovi nie sú menej zničujúce než plynové komory Hitlera. Treba dosiahnuť spravodlivosť, inak Boh už nebude láskavý, pretože láska bez spravodlivosti už nie je láskou. Tak z čistej nahnevanej lásky spravil to nepochopiteľné, to najhoršie, a celé Nebo na to zdesene pozeralo.

Nebolo to len pre tých najhriešnejších, „lebo my všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás“. Každý hriech každého človeka z každého dňa počas celej histórie sveta bol položený na Ježiša. To si nevieme ani predstaviť. Bolesti ukrižovania boli neskutočne silné, ale boli nič v porovnaní s hriechmi celého sveta, a Boží hnev za tieto hriechy bol na neho vyliaty. Preto je z toho zdesený až do bodu potenia krvi.

Zničený otcom za nás

Pamätáš si ten pocit viny, čo si pocítil, keď si naposledy zhrešil? Pamätáš si ťarchu viny pred týždňom, keď si svojho manžela ponížila a vysmievala? Keď si o bratovi v zbore klebetil, keď si zase pozeral porno, alebo keď si klamala šéfovi? Keď si z roboty ukradla tú vec, keď si v hneve udrel malého syna? Alebo pred rokom, keď si sa s kolegom z roboty vyspala. Pamätáš si tú tmu, čo na teba prišla, tú ťarchu špiny a hanby, čo na teba tlačila? Pamätáš si, ako sa ti chcelo len utekať a skrývať sa?

No, a teraz si predstav, že nielen tieto tvoje pocity viny, ale postupne viac a viac vín z hriechov ľudí celého sveta, od každého, čo boli počas celej histórie spáchané, sú položené na Ježiša. Ani si neviem tú ťarchu vín a hanby predstaviť. Každá myšlienka smilstva alebo nenávisti, každá hádka a krivda, vina z každého znásilnenia spáchaného na ženách po celom svete, špina z každej vraždy a genocídy v histórii.

To všetko sa na kríži položilo na Pána Ježiša. Na bolesti od klincov a bičovania úplne zabudol, lebo postupne ho zničili ťažšie bolesti z hriechu. A potom, ešte niečo viac, zažil ešte niečo horšie, lebo spravodlivý Boží hnev za tieto neprávosti bol na neho vyliaty, ako keby ich sám skutočné spáchal. Ten Jeho Otec, ktorý ho od večnosti len miloval, vo svojom spravodlivom hneve ho zničil. V úzkosti Pán Ježiš „o deviatej hodine zvolal mocným hlasom: Éli, Éli, lama sabachtani? To je: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“  

Bol to prejav lásky

Pod ťarchou hriechov celého sveta, znovu zvolal Ježiš mocným hlasom a potom vypustil ducha. Za naše hriechy bol obetovaný. 

Vojaci boli prekvapení, že tak rýchlo zomrel. Obyčajne trvá ukrižovanie až niekoľko dní. Ale Ježiš je už mŕtvy, lebo nezomrel z toho križovania, ani z bitiek, ani zo straty krvi. Zomrel pod ťarchou tvojho hriechu a môjho hriechu.

Židia ani Rimania ho nezabili. Zabili sme ho my. S našimi hriechmi na sebe, Ježiš ten spravodlivý, láskavý Boží hnev voči hriechu upokojil, a svoj život položil za obeť za všetkých ľudí vo svete.

Pred pár týždňami svojim učeníkom vysvetlil, Ev. Jána, 10: „Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca.“ 

V ten Veľký Piatok nebolo lynčovanie Božieho Syna. Bol to najkrajší prejav lásky a spravodlivosti, čo tento svet kedy videl. Sám za nás svoj život položil.

Foto: ben/flickr.com

Za teba to spravil

O tom je Veľký Piatok. Na toto si dnes spomíname. Tak ako máme na to reagovať? Zase sú Veľkonočné sviatky. Za tie roky sme ich zažili už veľa. Samozrejme, pre covid sú iné, a preto sa znepokojení zameriavame skôr na obmedzenia, ako na Ježiša. Ale možno aj preto nám bol tento rok darovaný covid, aby sme boli menej zaťažení vecami, zvykmi, tradíciami, návštevami a pozerali viac na Ježiša a tento rok za jeho obeť poďakovali inak.

Iná reakcia než srdce plné vďačnosti nedáva zmysel. Nie len dnes, ale každý deň, keď som  konfrontovaný svojím hriechom a musím znovu na toho Spasiteľa na kríži pozrieť s otázkou: „Prečo by som ešte viac hriechu na Neho položil?“

Jeho smrťou sme boli z hriechu vyslobodení. Vďaka jeho obeti nie sme otrokmi hriechu, dokonca už ani nemusíme hrešiť. Moc toho kríža nás z hriechu úplné vyslobodila, a otvorila nám priamo prístup ku Bohu Otcovi. Sme vierou u Boha úplné prijatí. A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar.

Máme dnes čo oslavovať, za čo byť vďační. Predstav si. Si Bohu taký vzácny, si pre neho taká cenná, že to kvôli tvojmu vyslobodeniu svojmu synovi spôsobil toľko bolesti. Máš užasnú hodnotu a si bezpodmienečne milovaný.

Nedovoľme si pre koronavírus tento rok na tú Bohom preukázanú lásku zabudnúť. Covid nám len pripomína, že tento svet je pokazený, ale máme úžasného, milostivého Spasiteľa, ktorý nám to na kríži dokázal a nás stratených vo svojom hriechu nenechal, ale svojou krvou nás vyslobodil. Za chvíľu pre nás príde a zoberie k sebe na večnosť. Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar!


Ďalšie články