Britské noviny Financial Times pripomenuli jej slová z tohto mesiaca, keď povedala, že potenciálne znovuzvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA je „jasnou hrozbou“ pre Európu.
„Mario Draghi tu bol pre ECB, zatiaľ čo ECB je tu zrejme pre Christine Lagardeovú,“ napísal jeden zo zamestnancov. Viacerí respondenti naznačili, že bývalá francúzska ministerka financií chce banku využiť ako odrazový mostík späť do politiky.
A aj ideológiu
Prieskum podľa britského magazínu Times odhalil aj nespokojnosť s úlohou Lagardovej pri presadzovaní ideologicky podfarbenej politiky rodovej rozmanitosti a environmentálnej politiky v čase, keď eurozóna zápasí s infláciou.
„V ECB sa vytvára 'woke' atmosféra, ktorá sa ukáže ako veľmi škodlivá, keď si ľudia začnú uvedomovať, aká je to slepá ulička,“ cituje Times jedného z úradníkov.
„ECB sa v období, keď bola inflácia na najvyššej úrovni v histórii EÚ, sústredila na témy nad rámec svojho mandátu,“ uviedol ďalší zamestnanec.
Okrem častých zásahov do tém, ako je rodová rovnosť, viacerí ako príklad uviedli rozhodnutie ECB postaviť sa na stranu ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, či nadmerné cestovanie na akcie, ktoré nesúvisia s hlavnou činnosťou centrálnej banky, píše Politico.
Zamestnankyne (ani zamestnanci) „woke“ politiku, paradoxne, neoceňujú
To, že v oblasti menovej politiky dosiahla horšie výsledky ako Mario Draghi, ktorému sa pripisuje zásluha za samostatnú záchranu eura, nie je podľa Politico až také prekvapivé. Oveľa horšie výsledky ako jej predchodcovia však dosiahla aj v jej hlavných témach, ktorými sú podpora rozmanitosti a inkluzívnych metód rozhodovania.
Zarážajúce je, že ani muži, ani ženy nie sú spokojní s Lagardovej smerovaním. Zatiaľ čo väčšina súhlasila s rodovými cieľmi, keď túto otázku nastolil jej predchodca Draghi, politika terajšej šéfky je vnímaná ako „nepriateľská a diskriminačná“, píše Politico.
Súhlas mužov s politikou diverzity Lagardovej klesol o niečo viac ako súhlas žien, čo naznačuje isté skreslenie. No aj súhlas žien sa oproti Draghimu znížil o pozoruhodných 17 percentuálnych bodov, píše Politico s poznámkou, že viac ako polovica účastníkov uviedla, že s Lagardovej prístupom „nesúhlasí“ alebo „rozhodne nesúhlasí“.
Lagardová šéfuje v náročnom období
Hoci aj obaja jej predchodcovia dostali zlé hodnotenie za riešenie vnútorných záležitostí, voči Lagardovej boli zamestnanci pozoruhodne tvrdí, pričom takmer tri štvrtiny z nich vyjadrili nespokojnosť s jej prístupom k riadeniu.
„O Christine Lagardovej sa vo všeobecnosti hovorí ako o autokratickej vedúcej osobnosti, ktorá nemusí nevyhnutne konať v súlade s hodnotami, ktoré hlása,“ cituje Politico zhrnutie komentárov zamestnancov, ktoré priniesla prieskumná agentúra IPSO.
Na obranu šéfky európskej inštitúcie však treba doplniť, že v podstate od jej nastúpenia do funkcie čelila niekoľkým obrovským výzvam vrátane pandémie a vojny v Európe, ktoré spoločne spôsobili historický nárast inflácie na celom svete.
Časť nesúhlasu zamestnancov inštitúcie zrejme pramení aj z hnevu v súvislosti s ich odmeňovaním. Centrálna banka totiž v minulom roku zvýšila zamestnancom mzdy o niečo viac ako 4 percentá, pričom inflácia v eurozóne v roku 2022 dosiahla v priemere 8,4 percenta. A reálne mzdy by sa mali zamestnancom znížiť znovu, keď ECB ponúka zvýšenie platov o 4,7 percenta, čo je opäť menej ako minuloročná miera inflácie.
Prieskum bol podľa centrálnej banky chybný
Bruselský web dopĺňa, že inštitúcia označila zverejnený prieskum za „chybný“.
Podľa ECB prieskum „zahŕňa témy, za ktoré je zodpovedná Výkonná rada alebo Rada guvernérov, a nie výlučne prezident, a ktoré nepatria do kompetencie IPSO, a zdá sa, že by ich tá istá osoba mohla vyplniť viackrát“.
Inštitúcia tiež uviedla, že v minuloročnom prieskume medzi vyše polovicou zamestnancov zistila, že 80 percent z nich je „hrdých na to, že pracujú“ v centrálnej banke, a 89 percent uviedlo, že verí v jej poslanie a cieľ.
Treba však dodať, že tieto staršie výsledky sa s rezultátom nového prieskumu nevylučujú.
