Preskočiť na obsah
  |  

Šéf Pentagónu sa po utajovanom pobyte v nemocnici prvýkrát ukázal na verejnosti

Americký minister obrany Lloyd Austin sa v utorok prvýkrát objavil na verejnosti po tom, ako bol začiatkom roka hospitalizovaný pre komplikácie po operácii prostaty, o čom niekoľko dní nevedel Biely dom ani Kongres. Zapojil sa do diskusie predstaviteľov takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, ktorá sa konala prostredníctvom videokonferencie.

"Vo vojne na Ukrajine je v hre bezpečnosť celého medzinárodného spoločenstva. Som viac ako kedykoľvek predtým odhodlaný spolupracovať s našimi spojencami a partnermi pri podpore Ukrajiny a splnení tejto úlohy," povedal Austin. Poukázal na balík vojenskej pomoci vo výške 250 miliónov dolárov, ktorý Washington zverejnil v decembri. O novej pomoci v miliardovej výške sa však nezmienil, keďže ju blokujú republikáni, ktorí jej schválenie podmieňujú uvoľnením prostriedkov na masívne obmedzenie imigrácie cez hranice s Mexikom.

Austin sa nevyjadril ani k svojmu zdravotnému stavu, hoci podľa úryvkov príhovoru zverejnených na webovej stránke ministerstva obrany mal povedať: "Ako vidíte, dnes sa pripájam zo svojho domu. Cítim sa dobre a teším sa na veľmi skorý návrat do Pentagónu." Túto pasáž však vynechal.

Podľa Pentagónu Austinovi v decembri diagnostikovali skoré štádium rakoviny prostaty. Po menšej operácii vykonanej 22. decembra sa najprv vrátil domov, no 1. januára ho pre komplikácie prijali do Vojenskej nemocnice Waltera Reeda.

(tasr, afp)

  |  

Turecký parlament ratifikoval vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie

Turecký parlament ratifikoval vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie, 287 poslancov hlasovalo za a 55 proti. Prezident Erdogan by mal dokument podpísať v najbližších dňoch. Štokholm ešte potrebuje súhlas Maďarska.

Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok pozval svojho švédskeho náprotivka Ulfa Kristerssona na rokovania v súvislosti s predmetnou záležitosťou, švédska diplomacia však uviedla, že v tomto momente nevidí význam takéhoto stretnutia.

Turecko dlhodobo obviňovalo Štokholm z prílišnej zhovievavosti voči skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. Patria k nim predovšetkým sympatizanti zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a členovia siete, ktorú Ankara obviňuje z neúspešného pokusu o prevrat v roku 2016.

Švédsko reagovalo sprísnením protiteroristickej legislatívy a prijatím ďalších bezpečnostných opatrení, ktoré požadovalo Turecko. Erdogan svoje výhrady k členstvu Švédska stiahol na júlovom summite NATO a v októbri prístupový protokol predložil tureckému parlamentu.

(tasr, afp)

  |  

Bývalý správca policajných sociálnych sietí Púchovský zakladá vlastné Hoaxy a podvody

Bývalý správca policajných sociálnych sietí Dávid Púchovský zakladá vlastné stránky, ktoré budú mať za úlohu pokračovať v boji proti hoaxom a podvodom. Na financovanie projektu už spustil kampaň na zbieranie darov.

Púchovský v popise uvádza, že sa policajné stránky pod jeho vedením "stali najsledovanejšími stránkami v rámci policajných zborov v prepočte na obyvateľov v Európe", no napriek tomu stránka "svoju činnosť po parlamentných voľbách musela prerušiť na dobu neurčitú."

Po "nútenom odchode" z policajných štruktúr sa rozhodol založiť občiansky projekt "Hoaxy a podvody", ktorý bude fungovať v rámci sociálnych sietí Facebook a Instagram, ako aj na vlastnej webovej stránke.

"Úspešný recept zostane rovnaký ako z policajných čias. Vyvracanie jednotlivých hoaxov na základe faktov a expertných stanovísk, zbieranie tipov od verejnosti, analýzy dlhotrvajúcich dezinformačných kampaní, preventívne a edukatívne kampane, upozornenia na podvody a spolupráca s odborníkmi v danej oblasti," približuje Púchovský budúci obsah stránok.

Štandard v minulosti viackrát poukázal na pochybenia v príspevkoch stránky Hoaxy a podvody - Polícia SR, keď ich činnosť narážala na hranice etického kódexu policajta, či sama šírila hoax zdieľaním citátu diktátora Stalina, ktorý v skutočnosti nebol autorom daného výroku.

(donio)

  |  

Hodiny posledného súdu stále ukazujú 90 sekúnd do polnoci

Hodiny posledného súdu (Doomsday Clock), symbolicky upozorňujúce na to, ako blízko je ľudstvo ku globálnej skaze, boli v utorok opäť nastavené na 90 sekúnd pred polnocou.

Organizácia Bulletin of the Atomic Scientists dala ručičky symbolických hodín do rovnakej polohy ako minulý rok, okrem iného z dôvodu hrozby možnej eskalácie vojny na Ukrajine použitím jadrových zbraní a klimatickej krízy.

Za 75 rokov existencie hodín nebol svet k svojej pomyselnej skaze nikdy tak blízko ako v rokoch 2023 a 2024. "Trendy naďalej zlovestne smerujú ku globálnej katastrofe," povedala Rachel Bronsonová, prezidentka a výkonná riaditeľka Bulletin of the Atomic Scientists.

"Vojna na Ukrajine predstavuje všadeprítomné riziko jadrovej eskalácie a útok zo 7. októbra na Izrael a vojna v Pásme Gaze sú ďalším príkladom hrôz modernej vojny aj bez jadrovej eskalácie," dodala Bronsonová. Ďalším dôvodom ponechania hodín v stave spred roka je skutočnosť, že minulý rok bol označený za najteplejší od začiatku meraní. Bronsonová tiež poukázala na to, že biologický výskum sa "ukázal ako užitočný" pri predchádzaní budúcim pandémiám, no nesie so sebou aj riziko "spustenia pandémie".

Pokroky v oblasti umelej inteligencie (AI) tiež vyvolávajú otázky o tom, ako ovládať technológiu, ktorá "by mohla nespočetnými spôsobmi ohroziť alebo posilniť civilizáciu".

V roku svojho založenia (1947) boli hodiny nastavené na sedem minút do polnoci. Najďalej od polnoci — 17 minút — boli v roku 1991 po skončení studenej vojny a rozpade Sovietskeho zväzu. Ručičky hodín sa posunuli celkovo 25-krát.

(tasr, afp)

  |  

S pirátstvom nesúhlasí celé medzinárodné spoločenstvo

S pirátstvom nesúhlasí celé medzinárodné spoločenstvo, avšak to neznamená, že bombardovanie Jemenu môže byť riešením vojenských aktivít Húsíov. Ich konanie môžu mať vnútorné a vonkajšie pohnútky, píše v texte Peter Drulák.

Takisto približuje komplikovanú históriu konfliktu v Jemene, počas ktorého sa Húsíovia dostali k moci. V obzvlášť krvavom jemenskom konflikte zahynulo viac ako 150-tisíc ľudí a ďalších 230-tisíc zomrelo kvôli hladu a nedostatku lekárskej starostlivosti.

  |  

Vo Francúzsku zomrela počas protestu farmárov 30-ročná matka a jej 14-ročná dcéra

Vo Francúzsku zomrela počas protestu farmárov 30-ročná matka a jej 14-ročná dcéra, do demonštrantov narazilo auto. Po nešťastí na ceste N20 skončil v nemocnici aj 40-ročný otec dievčaťa, ktoré zraneniam podľahlo v nemocnici.

Poľnohospodári spomaľujú svojimi aktivitami dopravu na juhu krajiny už od štvrtka. Balíkmi slamy, traktormi a inou technikou komplikujú cestovanie v okolí juhofrancúzskeho Toulouse.

Predáci farmárskych odborov v súvislosti so situáciou rokovali aj s premiérom Gabrielom Attalom, stretnutie sa však skončilo bez výraznejších záverov.

Demonštrujúci roľníci zároveň deklarovali, že budú protestovať "tak dlho, ako to bude nutné". Od vlády požadujú schválenie konkrétnych krokov.

Prekáža im neprimeraná finančná záťaž súvisiaca napríklad so zdražovaním pohonných hmôt či nesplniteľnými ekologickými normami. Podobné faktory motivujú farmárske protesty naprieč celou Európou.

(le figaro, politico)