Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V parku vo Fiľakove niekto poškodil nové oplotenie, prípad rieši mestská polícia

FIĽAKOVO – V mestskom parku vo Fiľakove došlo v uplynulých dňoch k viacnásobnému poškodeniu nového oplotenia i mobiliára. Samospráva podnikla viaceré kroky na odhalenie páchateľa, prípadom sa zaoberá aj mestská polícia. Mesto o tom informovalo na sociálnej sieti.

Pracovníci verejnoprospešných služieb mesta v utorok poškodené dielce plota mestského parku vymenili. „Plot bol poškodený zámerne na viacerých miestach pozdĺž železnice. Nepredpokladáme preto, že šlo o otvorenie vlastného vstupu do parku, ale o zámerné činy s úmyslom čo najviac poškodiť majetok mesta,“ skonštatovala samospráva.

[link url=https://standard.sk/548831/v-sucasnosti-nie-je-lekar-ktory-by-mal-zaujem-o-poltarsky-okres]

Nové oplotenie i vstupnú bránu do mestského parku za približne 230 000 eur vybudovali vo Fiľakove v roku 2023, osemhektárový areál je počas noci uzatvorený. Cieľom samosprávy bolo prispieť k ochrane mobiliára a zelene pred vandalizmom a predísť nočnému stretávaniu neprispôsobivých občanov v parkovom areáli.

(tasr)

Minúta  |  

Kanadská vláda neoprávnene zasiahla do blokád kamionistov, ktorí protestovali proti covidovým nariadeniam

Vláda Justina Trudeaua neoprávnene zasiahla do blokád kamionistov, ktorí protestovali proti covidovým nariadeniam vo februári 2022. Rozhodol o tom kanadský súd. Kanadský premiér v tom čase blokády označil za "nezákonné a nebezpečné".

Federálny súd v utorok konštatoval, že odvolanie sa vlády na zákon o mimoriadnych situáciách v reakcii na protesty takzvaných konvojov slobody "nebolo opodstatnené vo vzťahu k príslušným faktickým a právnym obmedzeniam, ktoré bolo potrebné zohľadniť".

Sudca Richard Mosley vo svojom rozhodnutí napísal, že tento krok bol "nerozumný" a viedol k porušeniu kanadskej charty práv a slobôd.

Vo februári 2022 vodiči nákladných vozidiel a ich priaznivci takmer mesiac okupovali Ottawu, hlavné mesto Kanady, v rámci protestu proti nariadeniam v oblasti verejného zdravia v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Protestujúci zablokovali aj kľúčové hraničné priechody s USA.

Trudeau sa v reakcii na protest po prvýkrát v histórii Kanady odvolal na zákon o mimoriadnych udalostiach z roku 1988, ktorý federálnej vláde udeľuje rozsiahle právomoci vrátane možnosti zakázať zhromaždenia na určitých miestach a zastaviť úsilie davu podporovať protesty.

Premiér uviedol, že vláda nebráni ľuďom "v práve legálne protestovať" a dodal, že nenasadia armádu. "Tento zákon sa má používať šetrne a ako posledná možnosť," povedal v danom čase Trudeau.

Verejné vyšetrovanie vo februári minulého roka zistilo, že vláda konala primerane, keď sa odvolala na tento zákon.

Kanadské združenie pre občianske slobody (CCLA) a Kanadská nadácia pre ústavu však požiadali o súdne preskúmanie, pričom tvrdili, že vláda použitím zákona o mimoriadnych situáciách porušila chartu práv a slobôd krajiny.

Sudca Mosley napokon rozhodol o neoprávnenom zásahu vlády.

Po rozhodnutí súdu podpredsedníčka vlády Chrystia Freelandová uviedla, že federálna vláda sa proti rozhodnutiu súdu odvolá, a dodala, že vláda si stojí za svojím rozhodnutím odvolať sa na tento zákon.

"Bola ohrozená verejná bezpečnosť Kanaďanov, bola ohrozená naša národná bezpečnosť, ktorá zahŕňa aj našu národnú hospodársku bezpečnosť," povedala. "Bolo to ťažké rozhodnutie."

(guardian)

Minúta  |  

Do vedenia Nemocnice sv. Michala sa opäť dostal Križko, ktorý posúval informácie Kočnerovi

Do vedenia Nemocnice sv. Michala, ktorá patrí pod rezort vnútra, sa opäť dostal Marian Križko. V minulosti posúval citlivé informácie Marianovi Kočnerovi a zodpovedal za tender na vybavenie nemocnice za 22,7 milióna eur, pri ktorom kontrolóri konštatovali porušenie zákona.

Nemocnica plánovala pred pár rokmi kúpiť ďalšie nehnuteľnosti. Križko s Kočnerom sa spolu údajne dohadovali na predaji priestorov budovy Urbanic vedľa nemocnice, ktorej časť priestorov vlastnila firma Správa a inkaso pohľadávok, patriaca Kočnerovi. 

Kočner si podľa portálu Aktuality vymenil s Križkom 161 správ, ktoré sa zachovali v Kočnerových zálohách chatovacích aplikácií. Z komunikácie vraj vyplýva, že dvojica komunikovala aj predtým. Dvojica si viackrát dohodla aj stretnutia priamo v nemocnici.

„Neurobil som nič protiprávne. Priamo som komunikoval s majiteľom nehnuteľnosti. Urobili sme oficiálny prieskum trhu cez printové médiá, kde obaja majitelia zložili svoje ponuky a nakoniec sme sa rozhodli, že nie sú dobré, a rokovali sme ďalej. Dnes sme v realite niekde inde,“ uzavrel Križko v roku 2019 záležitosť s tým, že s Kočnerom zmluvu aj tak neuzavreli.

Správy s Kočnerom však neboli jediným problémom Križka počas jeho šéfovania Nemocnici sv. Michala. Problematický bol aj vznik nemocnice jej tender za 22,7 milióna eur z roku 2015. Nemocnica sa rozhodla obstarávať nábytok, zdravotnícke prístroje aj informačné technológie v jednom tendri, čo odradilo množstvo potenciálnych dodávateľov. Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval, že nemocnica pri tomto tendri porušila zákon.

Križko nemocnici šéfoval dovedna 11 rokov, vymenil ho bývalý minister vnútra Roman Mikulec. Po štyroch rokoch sa do vedenia nemocnice vrátil, ale už nie ako jej šéf, stal sa členom predstavenstva. Podľa obchodného registra je ním od 13. januára tohto roka.

(aktuality)

Minúta  |  

Severná Kórea odpálila niekoľko striel s plochou dráhou letu, tvrdí Soul

Severná Kórea odpálila v stredu ráno niekoľko riadených striel s plochou dráhou letu do Žltého mora pri západnom pobreží Kórejského polostrova. Oznámil to generálny štáb juhokórejskej armády.

Rakety podľa neho dopadli do morských vôd medzi Kórejským polostrovom a Čínou. Išlo v poradí o druhý tohtoročný raketový test Pchjongjangu.

V polovici januára Pchjongjang oznámil, že uskutočnil úspešnú skúšku balistickej rakety stredného doletu na tuhé palivo, ktorá niesla hypersonickú manévrovateľnú hlavicu. Niekoľko dní predtým vypálila asi 200 delostreleckých granátov do oblasti v blízkosti spornej námornej hranice s Južnou Kóreou.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne oslavuje výročie. Viete, čo ho spája s Afrikou?

TRENČÍN – Tento rok si pripomíname zaujímavú udalosť. Rímsky nápis na hradnej skale oslavuje 1845. výročie svojho vzniku. V roku 1852 ho objavil trenčiansky historik Ľudovít Stárek.

Tento nápis bol pravdepodobne vyhotovený Marcom Valeriánom Maximiliánom, legátom II. Pomocnej légie, ktorá v počte 855 vojakov zvíťazila v bitke nad germánskym kmeňom. Túto informáciu aspoň vytesali do skaly.

[link url = https://standard.sk/548949/video-v-trencine-otvorili-unikatne-centrum-bude-sluzit-studentom-podnikatelom-aj-verejnosti]

Nápis by mal pochádzať z obdobia Markomanských vojen, ktoré prebiehali v rokoch 161 až 180 n. l. Rimania ťažili proti germánskym kmeňom na ich domácej pôde. „Bola to reakcia na ich dlhodobejšie plienenie rímskeho územia a sústavné prekračovanie rímskej hranice. Rímske vojská vedené cisárom Markom Auréliom a jeho synom Commodom v rokoch 179 až 180 pokladali ich ťaženie za úspešné. Pre lepšiu kontrolu nepriateľa rozmiestnili viacero rímskych táborov na germánskom území," objasnilo Trenčianske múzeum na svojom facebooku.

Týmto spôsobom mali možnosť zabrániť vzniku ďalších útokov zo strany nepriateľov. „Viaceré tábory z tohto obdobia boli archeologicky doložené, len osada Laugaricio, spomínaná na trenčianskom rímskom nápise, nebola dodnes objavená, poprípade jej lokalitu nedoložili archeologickými nálezmi," uviedlo múzeum.

[link url = https://standard.sk/548551/video-smiech-aj-plac-na-radnici-primator-prijal-prve-babatko-narodene-v-tomto-roku]

Pravosť nápisu teda nebola jednoznačná. „Až v roku 1955 bol v africkom/alžírskom meste Ain Zana objavený podstavec s nápisovou doskou, na ktorej sa okrem životopisu vodcu II. Pomocnej légie Maximiliána, spomína aj miesto jeho pôsobenia – Laugaricio. Tým, že sa na dvoch od seba tisícky kilometrov vzdialených nápisoch spomína jedno a to isté miesto, sa potvrdila pravosť nápisu na hradnej skale v Trenčíne," ozrejmili.

Za zaujímavý historici považujú aj názov osady. „Časť názvu ‚Laugar' má pravdepodobne germánsky pôvod a podľa jedného z výkladov je tiež spájaný do súvislosti s blízkymi termálnymi prameňmi v Trenčianskych Tepliciach," uzavrelo múzeum.

Zdroj: Vladimír Pinďák/Trenčianske múzeum v Trenčíne

Minúta  |  

USA: V primárkach v New Hampshire zvíťazili Trump a Biden, ktorý oficiálne nekandidoval

Donald Trump zvíťazil v utorkových republikánskych prezidentských primárkach v štáte New Hampshire. V ten istý deň sa tam uskutočnili aj primárky demokratov, ktoré vyhral prezident Joe Biden, hoci ani oficiálne nekandidoval.

Pre Trumpa predstavuje výsledok v New Hampshire druhé víťazstvo v primárkach po sebe, po minulotýždňovom triumfe v Iowe, v ktorej 15. januára odštartovala séria primárok a volebných zhromaždení Republikánskej strany.

Po prehre v Iowe v nedeľu odstúpil z boja o prezidentskú nomináciu republikánov guvernér Floridy Ron DeSantis. Ako jediná reálna alternatíva k Trumpovi tak už zostala len bývalá veľvyslankyňa USA pri OSN Nikky Halleyová.

Podľa čiastkových výsledkov (po zrátaní hlasov z 39 percent okrskov) v New Hampshire zvíťazil Donald Trump so ziskom približne 53 percent hlasov. Haleyovú podporilo zhruba 46 percent hlasujúcich.

Utorkové primárky Demokratickej strany v New Hampshire vyhral prezident Joe Biden napriek tomu, že sa jeho meno nenachádzalo na hlasovacích lístkoch. Spôsobili to spory medzi miestnymi demokratmi a vedením Demokratickej strany týkajúce sa termínu hlasovania.

Bidenovi stúpenci však zorganizovali masívnu kampaň, v rámci ktorej vyzývali voličov, aby dopisovali jeho meno na hlasovacie lístky. Samotný prezident túto kampaň oficiálne nepodporil, ani v tomto štáte nevykonával žiadne predvolebné aktivity.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.