Progresívny kruh sa uzavrel

Ľudovít Ódor je už z „nadstraníckej“ hrušky dolu, priznal farbu. Píše Milan Krajniak.

Volič Progresívneho Slovenska z posledných volieb Ľudovít Ódor sa objal s Michalom Šimečkom a stal sa lídrom kandidátky PS do eurovolieb. Progresívno-liberálny volič dostal veľký terč, do ktorého sa ľahko trafí. Konečne je všetko tak, ako má byť. Progresívny kruh sa uzavrel, Ódor priznal farbu. Je to férovejšie, ako robiť progresívnu politiku pod falošnou vlajkou politicky neutrálneho odborníka.

Ľudovít Ódor sa hneď po oznámení svojej kandidatúry do europarlamentu prihlásil k tomu, že chce obmedziť právo veta v EÚ. Chce teda oslabiť suverenitu a vyjednávaciu pozíciu Slovenska. Situácia v EÚ mu vraj pripomína stav, ako keby deti v triede nešli na výlet preto, lebo nechce ísť jedno z nich. Jedno-dve deti si podľa neho nemôžu urobiť z ostatných detí rukojemníkov. Rozhodovať v EÚ by mala väčšina a menšina sa má prispôsobiť, aj keď sa jej to nepáči.

Takéto Ódorovo uvažovanie by bolo celkom pochopiteľné, ak by bol predstaviteľom Nemecka alebo Francúzska. Lenže Slovensko je v EÚ iba jednopercentným „akcionárom“, a tomu je priamoúmerný aj vplyv Slovenska pri väčšinovom hlasovaní. Ódorovi oslabenie suverenity Slovenska a jeho vyjednávacej pozície nevadí, pretože v skutočnosti v Slovenskú republiku ako suverénny národný štát neverí. Stačí mu byť provinciou.

Zaujímavé je, ako progresívci a prívrženci európskeho superštátu zdôrazňujú ústavné práva akýchkoľvek menšín na Slovensku. Bránia teda princíp, že väčšina nemôže v slovenskom parlamente potlačiť väčšinovým hlasovaním práva menšín, ktoré sú chránené silnejšie – ústavnou väčšinou. To je podstatou ústavnej demokracie, ktorú oni, samozrejme, nazývajú liberálnou demokraciou. V európskych otázkach zrazu progresívcom väčšinové hlasovanie nevadí. Únijná ústavná poistka, právo veta pre národné štáty, teda aj pre Slovensko, sa zdá progresívcom zrazu nepraktická a nelogická. Európska únia podľa progresívcov zas až taká „liberálna“ byť nemá.

Ficovej vláde Ódor odkazuje: „Demokracia nie je o tom, že keď máte 51 percent, môžete urobiť čokoľvek. Demokracia je o tom, ako spravovať krajinu, aby sa v nej každý cítil doma.“ Keď ide o Európsku úniu, zrazu to už neplatí. Už nie je podstatné, aby sa v nej cítil doma každý. Ide o to, aby sa v nej dobre cítil Ódor a ľudia s podobným zmýšľaním, ako má on.

Ak sa vrátime k Ódorovmu príkladu s deťmi v triede, mali by sme si pripomenúť, že podstatou školy nie sú výlety, ale vzdelávanie. Podľa expremiéra však platí, že ak by škola a väčšina rodičov detí v triede chcela, aby všetky deti v triede povinne museli absolvovať vymývanie mozgov napríklad transgender ideológiou, musia sa podriadiť aj tie deti, ktorých rodičia s tým nesúhlasia.

Môžu sa síce odvolávať na to, že keď deti do tejto školy prihlasovali, dostali ústavnú garanciu toho, že v kultúrno-etických otázkach ich nikto nemôže do ničoho nútiť. Ódor im odkazuje, že „terazky“ je to už inak. Nejde o to, aby sa v škole dobre cítilo každé dieťa každých rodičov. Chcete, aby vaše deti chodili do dobrej školy? Tak si prestaňte vymýšľať.   

Politická scéna sa vyčistila. Ódor sa už nebude môcť vyčleňovať z politiky tým, že on do nej ako expert nepatrí – napriek tomu, že zastával funkciu predsedu vlády. Ľudovít Ódor je už aj oficiálne progresívnym straníckym politikom presadzujúcim obmedzenie suverenity Slovenska, nech to už akokoľvek maskuje výrokmi, že on sa cíti byť kdesi v strede. Odteraz si nebude môcť vyberať iba „expertné“ mediálne výnosy, ale bude musieť znášať aj náklady, ktoré sú s pôsobením v politike spojené. Ódor je už z „nadstraníckej“ hrušky dolu, a to je dobre.