Vladimír Kordoš

Som výtvarník. Nielen zo zvyku chodím po výstavách, rád si pozriem niečo zaujímavé, niečo pekné, hodnotné. Galéria mesta Bratislavy mi v tomto zmysle od nástupu nového vedenia takmer nič neponúka, a nad jej programom obvykle krútim hlavou. Svojím obsahom osciluje niekde medzi „Obkasom“ a Bibianou. Pod „Obkasom“ myslím niekdajšie Obvodné kultúrne a spoločenské stredisko. Kresliarsky kútik pre deti, kvetinový workshop, workshop linorytu... Len sa príliš nenamáhať.

Kde je umenie? Kde sú výsledky seriózneho bádania umeleckých fenoménov a prešporských umelcov bez ohľadu na ich dobovú, národnú, náboženskú či rodovú príslušnosť? Kde je kontext s mestom, kde sa podeli prezentácie mestského umeleckého života a stredoeurópskeho a nebodaj európskeho rámca umeleckej tvorby? Prečo je drvivá väčšina umeleckých diel galérie odložená niekde v depozitári? Tých otázok sa mi naskytá neúrekom a mieria k silnému pocitu neprofesionality a diskontinuity, ktoré sa javia jednou zo základných čŕt našej kultúry, respektíve nekultúry. A v súčasnosti sa to všetko vie pekne skryť za floskulami o celospoločenskom záujme alebo o súčasných trendoch.

So svojím postojom nie som sám. Mnohí kamaráti a kamarátky mi však povedali, nech sa do toho nepúšťam, že či mi nestačilo, ako sa do mňa „obuli“ (napr. Ivana Moncoľová), keď som mal kritické poznámky k výberovému konaniu (Pravda 24. 3. 2020).

Za vrchol aktivít galérie považujem nedávno zverejnené video „Ako sa správať v galérii“, ktoré si možno pozrieť na internete.