Gruzínska vláda sa vzďaľuje Západu. Americkú agentúru Tbilisi označilo za epicentrum škandálov

Papuašvili sa vo svojej kritike zameral najmä na predsedu Centra pre toleranciu, ktoré patrí pod úrad ombudsmana Beku Mindiašviliho. Obvinil ho, že svojimi kritickými vyjadreniami na adresu pravoslávnej cirkvi podnecoval náboženskú netoleranciu a nenávisť.

Mindiašvili, vzdelaním teológ, krátko predtým skritizoval tvrdenie pravoslávnej cirkvi o tom, že Stalin je na ikone vykreslený ako sila zla. Podľa jeho slov išlo o zámernú lož.

"Ikona Stalina v katedrále v Tbilisi nie je zobrazením zla, ale zobrazením hrdinu. Zobrazenie zla na ikone má totiž svoje pravidlá. Napríklad démoni, diabli sú zvyčajne zobrazovaní ako čierne škvrny, bez drapérie. Zločinci sú zobrazení buď v malom objeme, alebo z profilu a v žiadnom prípade nie na rovnakej úrovni ako svätí... A čo vidíme na tejto takzvanej ikone s Matronou? Stalin stojí po celej dĺžke v popredí, s jednou rukou vo vrecku. Ruka vo vrecku je gesto, ktoré hovorí, že nepodlieha Matrone, cirkvi ani Božiemu slovu, ale, že stojí nad nimi. V tejto ‚ikone‘ vedie Stalin, nie Matrona,“ uviedol Mindiašvili pre miestne médiá.

Riaditeľ Centra pre toleranciu následne predsedovi parlamentu odkázal, že v otázkach teológie nie je dosť kompetentný na to, aby sa k nim vyjadroval z pozície jedného z čelných predstaviteľov vlády. „Z tohto hľadiska je jeho (Papuašviliho) snaha o ‚ochranu‘ cirkvi pokrytecká,“ dodal.

Predseda gruzínskeho parlamentu sa následne vo svojej kritike zameral na americkú vládnu agentúru USAID, ktorá centrum financuje. „Som presvedčený, že podnecovanie náboženskej nenávisti v inom štáte nie je v záujme amerických občanov,“ vyhlásil. USAID vo svojej reakcii na slová Papuašviliho uviedla, že pracuje s mnohými organizáciami, ktoré podporujú náboženskú toleranciu v krajine.

Obvinenia z prípravy štátneho prevratu

Papuašvili v sobotňajšom vyhlásení zdôraznil, že americká agentúra je „opäť raz epicentrom škandálov“. Odkázal tak na viaceré spory, ktoré medzi gruzínskou vládou a USAID, ako aj inými západnými NGO, vypukli za posledný rok. Katalyzátorom týchto konfliktov sa stali masové demonštrácie, pre ktoré musela Gruzínska túžba na začiatku roka 2023 upustiť od zámeru schváliť vlastnú verziu zákona o zahraničných agentoch.  

Ešte v polovici septembra 2023 gruzínska rozviedka, Štátna bezpečnostná služba (SSG), uviedla, že vyšetruje sprisahanie s cieľom zvrhnúť gruzínsku vládu. Za sprisahaním mali stáť zástupca riaditeľa ukrajinskej kontrarozviedky, členovia takzvanej Gruzínskej légie bojujúcej proti Rusku na Ukrajine a bývalý telesný strážca niekdajšieho gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho.

Následne 2. októbra 2023 SSG obvinula USAID, že trénuje miestnych aktivistov pre potreby vyvolania revolúcie s tým, že vec už začala vyšetrovať. Ako dôkaz gruzínska spravodajská služba ukázala video, na ktorom členovia srbskej organizácie Canvas údajne učili miestnych aktivistov, ako vyvolávať a uskutočňovať „násilné nepokoje a prevraty“. Hlasy na záberoch opisovali ich skúsenosti s protestami a aktivizmom, ako aj strategické prístupy k protestu. Skupinu do Gruzínska podľa miestnych úradov priviezla práve USAID.   

Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj vtedy vo svojej reakcii uviedla, že v rámci rozvoja gruzínskej občianskej spoločnosti spolupracuje s veľkým množstvom rôznych organizácií. S organizáciou Canvas podľa vyhlásenia v tom čase spolupracovala už dva roky na projektoch, v rámci ktorých aktivistov učili, „ako (verejne) hovoriť o problémoch, ktoré sú dôležité pre nich, pre ich rodiny a komunity“.

Podobnej kritike zo strany gruzínskej vlády v posledných mesiacoch nečelila len USAID, ale aj iné západné organizácie. Na konci októbra 2023 Papuašvili obvinil nemenované západné organizácie, že uhradili kaucie a pokuty za demonštrantov, ktorí sa počas protestov proti novému zákonu sprísňujúcemu podmienky organizácie protestov mali dopustiť vyvolávania občianskych nepokojov. Predseda gruzínskeho parlamentu vtedy pravdepodobne narážal okrem iných na organizáciu European Endowment for Democracy (EED). Papuašvili tieto organizácie obvinil, že financujú radikálov a preplácaním pokút maria činnosť úradov, keďže udelené pokuty strácajú svoj zmysel. 

Abcházsky paradox

V rovnakom čase, ako Tbilisi obviňuje USAID z ohrozovania stability Gruzínska, vláda Abcházska, gruzínskeho separatistického de facto štátu, ktorý podporuje Rusko, začala americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj obviňovať z tajného presadzovania gruzínskych záujmov.

Minister tohto medzinárodnou komunitou neuznaného štátu Inal Ardzinba ešte na začiatku decembra 2023 obvinil USAID, že v projektoch, ktoré v Abcházsku rozbehla, schválne využíva „vágnu a nejasnú terminológiu“ pri stanovovaní cieľov jednotlivých projektov. Konečným cieľom pritom podľa jeho slov je presadzovanie záujmov Gruzínska. Čelných predstaviteľov agentúry Ardzinba zároveň obvinil, že návštevy regiónu využívali na zber informácií v prospech tretích strán. Abcházske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na vzniknutú situáciu vyhlásilo regionálneho riaditeľa USAID Johna Pennela za personu non grata.

Podobne ako gruzínska vláda, aj Ardzinba následne obrátil svoju kritiku voči zahraničným NGO ako takým. Viaceré z nich podľa jeho slov vedú proti Abcházsku aktívnu dezinformačnú kampaň s cieľom poškodiť jeho imidž a záujmy. Ardzinba následne naznačil, že prezident Abcházska Aslan Bžania už pripravuje legislatívu, ktorá viacerým organizáciám „zavrie dvere“ do regiónu.

V tejto súvislosti treba dodať, že na rozdiel od ďalšieho Ruskom uznávaného separatistického de facto štátu Južného Osetska Abcházsko nikdy neprijalo zákon o zahraničných agentoch a mnohé západné NGO, ako aj agentúry OSN, tam dodnes aktívne pôsobia.

Limity kritiky

Západné treťosektorové organizácie sa stávajú na striedačku terčom kritiky rôznych vlád na južnom Kaukaze už najmenej tri desaťročia. Daná kritika pritom často padá na úrodnú pôdu. Miestne spoločnosti sú dodnes silne konzervatívne a nábožné, pričom viaceré projekty a iniciatívy zahraničných organizácií často vnímajú ako neohrabanú snahu o presadzovanie cudzorodej kultúry a ideológie.

Ako však pre autora uviedol známy abcházsky právnik a aktivista Said Gezerdava, limitovanie pôsobenia zahraničných organizácií na území Abcházska by pre miestnu vládu nebolo bez následkov. Zahraničné NGO totiž podľa neho v mnohých oblastiach, najmä v sociálnej sfére a vzdelávaní, často suplujú štát. Ten by v prípade plošného odchodu podobných organizácií musel prevziať zodpovednosť za viaceré dôležité projekty a iniciatívy, pričom na to často nemá financie, administratívne kapacity ani potrebné know-how.

Podobná situácia je aj v Gruzínsku, kde okrem organizácií zameraných na podporu západných hodnôt pôsobia aj mnohé iné, ktoré napríklad financujú fungovanie škôl v izolovaných oblastiach, budujú miestnu infraštruktúru alebo podporujú fungovanie zariadení sociálnej starostlivosti.

Nateraz verbálny boj so západnými organizáciami a najmä USAID tak treba chápať skôr v rovine ideologickej ako spôsob formovania názorov a mobilizovania vlastných voličov zo strany miestnych vlád. Stav, keď Tbilisi aj proruské Suchumi volia podobnú stratégiu, napovedá mnohé o pokračujúcich zmenách zahraničnopolitickej orientácie súčasnej gruzínskej vlády smerom od západu na sever.