Koaliční poslanci iba tesnou väčšinou posunuli novelu Trestného zákona do druhého čítania

Predstavitelia vládnej koalície v predchádzajúcich dňoch viackrát prisľúbili, že v druhom čítaní budú akceptovať niektoré zmeny Trestného zákona. „Sme pripravení počúvať ďalšie návrhy, ktoré vzídu v druhom čítaní od opozície. Pokiaľ budú mať logiku a racio a nebudú narúšať systém, ktorým má byť humanizácia trestného práva, a zosúladenie našich trestných sadzieb a podmienok, za akých sa vedie trestné konanie, tak sme, samozrejme, ochotní na to reagovať, alebo sa tým zaoberať,“ povedal vo štvrtok minister spravodlivosti Boris Susko.

Spomenuli napríklad pripomienky Európskej komisie, generálnej prokuratúry, ale napríklad aj KDH, ktorého súčasný expert na spravodlivosť Viliam Karas (a minister spravodlivosti Ódorovej vlády) predkladal pred niekoľkými mesiacmi návrh, ktorého niektoré časti boli v súlade s dikciou súčasného znenia Trestného zákona. Koaliční predstavitelia však jednoznačne vyhlasujú, že budú rezolútne trvať na zrušení špeciálnej prokuratúry.

Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) ukončil prebiehajúcu schôdzu parlamentu. Všetky neprerokované zákony sa presunú na ďalšiu schôdzu, ktorá sa začne v stredu 31. januára o 13:00 hodine. Poslanci budú na nej rokovať aj o novele Trestného zákona v druhom a treťom čítaní.

Rušenie špeciálnej prokuratúry

Z novely Trestného zákona vyplýva, že kauzy, ktoré rieši ÚŠP, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr. Vláda pri zmene argumentovala odstránením nesúladu v systéme prokuratúry a názorom expertov hodnotiacich aplikačnú prax. "Odborné poznatky z doterajšej činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne a nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny," zdôraznilo ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ návrhu.

Cieľom návrhu je preto podľa rezortu nájdenie kompromisu medzi rozporuplnými názormi na existenciu ÚŠP a prijatie takej právnej úpravy, ktorá povedie nielen k zvýšeniu efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry od politických vplyvov a k rešpektovaniu princípov právneho štátu, "ale obstojí aj pri zmene vládnej garnitúry".

Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu má prejsť do pôsobnosti krajských prokuratúr, dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. "Krajské prokuratúry disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom," zdôraznil rezort spravodlivosti.

Individualizácia trestu

Návrh novely Trestného zákona takisto rozširuje možnosti individualizácie trestu s ambíciou zlepšiť podmienky na ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, "najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov".

Viac sa majú používať najmä peňažné tresty a tresty domáceho prostredia, úprava reaguje aj na preplnenosť slovenských väzníc a poznatky, že trest odňatia slobody nesmeruje k efektívnej resocializácii páchateľov a neodradzuje ich od prípadnej recidívy.

Návrh novely navyše zmierňuje neprimerane prísne sankcie pri niektorých druhoch trestných činov s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť jednotlivých trestných činov, konkrétny chránený záujem a jeho význam. "Zosúlaďujú sa trestné sadzby pri niektorých trestných činoch a odstraňujú sa neodôvodnené rozdiely a nesystémové nastavenie niektorých trestných sadzieb. Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšom čase, a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu," dodáva rezort v dôvodovej správe.

Ministerstvo tiež hovorí o humanizácii trestov s ohľadom na princípy právneho štátu a priklonení sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody. Peňažný trest bude možné uložiť aj pri zločinoch. Zmeny sa tiež dotknú trestu prepadnutia majetku. Jeho uloženie by malo byť možné len vo výnimočných prípadoch a pri splnení úzko vymedzených osobitných podmienok.

Novela navrhuje rozšírenie podmienok pre premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Ďalšou zo zmien v trestnom zákone je zmena premlčacej lehoty z 20 na 15 rokov pri zločinoch s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov. Dvadsaťročná lehota sa ministerstvu javí ako „neprimerane dlhá."

Opozičné strany tvrdia, že hlavným cieľom novely Trestného zákona je zabezpečiť beztrestnosť pre predstaviteľov vládnej koalície a ich ľudí. Hovoria o rozklade právneho štátu a organizujú protestné zhromaždenia na námestiach slovenských miest. Vláda chce podľa predsedu najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko Michala Šimečku pretlačiť „promafiánsky balíček" bez ohľadu na zákony a ústavu. „Podľa mňa aj vedia, že s tým ústavný súd nikdy nemôže súhlasiť, ale im už akoby išlo len o to, aby to čo najskôr platilo aspoň jeden deň, aby všetci tí ich ľudia dostali znížené tresty, slobodu a aby vyšetrovania boli premlčané,“ povedal vo štvrtok Šimečka.

Poslanec opozičného hnutia Slovensko Július Jakab vytvoril špeciálny web ficoveamnestie.sk, v ktorých detailne poukazuje na to, čo všetko sa chystá schváliť vláda Roberta Fica. Zdôrazňuje, že sa má znížiť 320 trestných sadzieb za majetkové, hospodárske a korupčné trestné činy a zmeny sa dotknú aj vyše 140 osôb obvinených v najznámejších kauzách.

(tasr, sita, red.)