Matovičova verzia o očierňovaní jeho osoby
Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič pri tejto téme povedal, že nikdy nedisponoval žiadnym vyšetrovacím spisom a je ochotný podstúpiť detektor lži na overenie pravdivosti jeho tvrdení. Nikdy si žiadne spisy od nikoho nepýtal, ani nikomu nezadával pokyny na vyšetrovanie. Dodáva, že v čase nájdenia spisu nebol ministrom už šesť mesiacov, a navyše spis sa údajne nenašiel v kancelárii ministra, ale vo vedľajšej kancelárii sekretariátu (pričom v tom čase bola táto kancelária prázdna).
Podľa slov Matoviča mohol do prázdnej kancelárie doniesť spis ktokoľvek. Upozornil na to, že k tomuto spisu mali prístup aj nahrávkami dotknuté osoby a tie mohli vyhotoviť jeho kópiu a následne ju uložiť do prázdnej kancelárie. Do nej sa môže dostať hocikto, kto ide za ministrom, lebo sekretárka tam v tom čase nesedela. Matovič uviedol, že ide o účelový pokus o jeho očiernenie, ktoré opozícia potrebovala vytvoriť pred voľbami.
Na otázku, prečo okolnosti ohľadne spisu neboli zverejnené pred voľbami, ale až teraz, Matovič vysvetlil, že až teraz vraj Jaroslav Haščák (jeden zo zakladateľov investičnej skupiny Penta) dostal pokyn od vládnych politikov, aby o tom písali jeho médiá. Týmto mali vládni politici prekryť diskusiu o novele Trestného zákona a boji za spravodlivosť, a odkloniť tak pozornosť verejnosti. V tomto smere označil voličov vládnych strán za hlúpych.
Takéto vysvetlenie dôvodov a načasovania nájdenia trestného spisu v kancelárii ministerstva pôsobí absurdne. Matovič nepredložil žiadne dôkazy o pokynoch Haščáka či podhodení spisu do tejto kancelárie pred voľbami iba preto, aby to pri novele Trestného zákona bolo použité ako zástupná téma. V čase nájdenia spisu, teda pár mesiacov pred voľbami, totiž nikto nemohol tušiť, ako voľby dopadnú, kto zostaví vládu, a že sa vôbec pristúpi k zmene trestnej politiky štátu v takom veľkom rozsahu.
Takéto konštrukty sú skutočne pozoruhodné na človeka, ktorý s prípadom nemá nič spoločné.
Účelové stíhania spis nepreukazuje
Na druhej strane nesedia ani výroky Fica či Paru o tom, že tento nález dokazuje účelové stíhanie politikov na pokyn Matoviča. Existencia spisu v kancelárii na to jednoducho nestačí, a platí to o to viac, že sa spis našiel v prázdnej kancelárii, do ktorej malo prístup viacero ľudí. Ak by bola pravda, že si Matovič spomínaný spis vyžiadal, je absolútne nelogické, aby ho umiestnil do nestráženého priestoru, a navyše aby ho tam po svojom odchode zabudol.
Pri zohľadnení skutočností, že by išlo o nezákonné vynášanie dôkazov z trestného spisu, pri všeobecnom mediálnom rozruchu, ktorý v tom období okolo aféry nezákonného odpočúvania chaty vládol, ako aj pri osobe Igora Matoviča a jeho citu pre pochopenie mediálneho záujmu pri podobných senzáciách, to jednoducho nedáva žiaden racionálny zmysel.
Spis obsahuje prepisy nahrávok z chaty, ale nijakým spôsobom neprepája Matoviča, Lipšica či iných prokurátorov so stíhaním politikov. Ak by aj mal spis slúžiť na hľadanie špiny na politikov, ešte to neznamená politickú objednávku na ich trestné stíhanie. Pri nahrávkach by to ani nebolo možné, pretože ich generálna prokuratúra označila za nezákonné, a v trestnom konaní za nepoužiteľné. Realisticky by mohli slúžiť ako neoficiálny podklad na zistenie iných informácií vedúcich k trestným konaniam, ale to by malo veľmi vratké základy.
Obhajoba by iba poukázala na skutočnosť, že tieto informácie boli predmetom nezákonných odposluchov, a prokuratúra by mala značný problém dokazovať, že tieto informácie nezískala z nahrávok, ale z iných zdrojov. Tým viac, ak ide o úzky okruh spriaznených osôb, ktoré si vedia strážiť súkromie. Navyše, ak by malo skutočne ísť o účelové trestné stíhanie politikov zo strany špeciálnej prokuratúry, nepotrebovali by k tomu odborný názor Matoviča. Určite by vedeli vykonštruovať trestnú činnosť aj bez jeho poznámok z preštudovania nahrávok.
Nakoniec, mnohé trestné kauzy politikov Smeru boli zastavené práve pre ich neopodstatnenosť a nulové dôkazy. Bez iných dôkazov ako nájdeného spisu teda nie je možné hovoriť o politickej objednávke, pretože tam chýba relevantné prepojenie.
Podstatná bude výpoveď Juhása
V tomto smere bude dôležité sledovať, kam povedie trestné stíhanie vyšetrovateľa Juhása, ktorý údajne potvrdil preberanie nahrávok s prokurátormi špeciálnej prokuratúry. To môže, ale aj nemusí znamenať určitú koordináciu pri trestnej činnosti. Špeciálna prokuratúra mohla pokojne žiadať či analyzovať nahrávky pre podozrenia zo spáchania trestných činov, ktoré spadajú do jej pôsobnosti. A to ešte predtým, ako boli nahrávky označené za nezákonný dôkaz.
Takýto postup by síce mal byť preberaný v rovine dozorového prokurátora a prokurátora špeciálnej prokuratúry, ale pri konzultáciách alebo dožiadaniach nie je nič neobvyklé, ak sa konzultuje priamo s vyšetrovateľmi.
Tvrdenie vládnych politikov o potrebe rušenia špeciálnej prokuratúry z dôvodu, že sa preukázalo jej prepojenie na politika Matoviča, ktorý si vraj objednával trestné stíhania, neobstojí. Jednoducho na to okrem názorov, ktoré sú odvodené od zrejme najmenej použiteľného trestného spisu, nájdeného so značným časovým odstupom v inej kancelárii, neexistuje žiaden aspoň trochu racionálny podklad.
Trest politikom nehrozí
Skutočný problém v trestnej rovine by mal policajt alebo prokurátor, ktorý by takýto spis vyhotovil a priniesol politikovi na oboznamovanie sa s citlivými údajmi o jeho rivaloch. Rozhodne by išlo o zneužívanie právomoci verejného činiteľa, kde by trestná sadzba mohla byť vzhľadom na konanie na objednávku až desať rokov nepodmienečne. Ak by takéto konanie vyšetrovateľ vyhodnotil ako prostriedok na zmarenie alebo sťaženie politických práv oponentov, hrozilo by danej osobe až dvanásť rokov väzenia.
Matoviča ako politika, ktorý dokumenty „našiel na stole“, by sa tento čin v trestnej rovine veľmi nedotýkal. Dokazovanie Matovičovej objednávky by bolo mimoriadne náročné, ak nie priam nemožné. Hoci by sa dalo prehnane hovoriť o prekročení jeho právomocí v teórii, ak by dal z pozície premiéra či ministra pokyn policajtovi alebo inej osobe na zadováženie spisu, ten by nemal zákonný dôvod takýto pokyn uposlúchnuť. Ale prax nám práve pri politikoch ukázala, že Matovič by sa zrejme ničoho nezákonného nedopustil. Za obdobnú trestnú činnosť boli v minulosti stíhaní Fico, Kaliňák, Gašpar a Bödör v kauze Súmrak.
Orgány činné v trestnom konaní v obvineniach tvrdili, že nezákonne dali pokyny na dodanie informácií o exprezidentovi Andrejovi Kiskovi a Igorovi Matovičovi. Tieto informácie vraj potom použili na diskreditovanie politických oponentov. Okrem toho, že mali pôsobiť ako zločinecká skupina, čo sa nijakým spôsobom nepreukázalo, bol pri zrušení ich obvinení dôležitý ešte jeden prvok. Generálna prokuratúra konštatovala, že nemali ako verejní činitelia právomoc vo svojich pozíciách nariadiť doručenie takýchto informácií. A keďže ju nemali, nemohli ju ani porušiť.
Podobné by to bolo v prípadnom konaní ministra Matoviča, ak by sa preukázalo, že si nechal vyhotoviť dokument o odposluchoch.
