Takmer polovica ľudí sa so zabezpečením na starobu spolieha na štát

Podľa prieskumu finančnej gramotnosti chápu Slováci rozdiel medzi investovaním a sporením, no počítanie s percentami, garancie výnosov či zložené úročenie sú pre nich španielskou dedinou. Nízka investičná gramotnosť sa preto môže negatívne prejaviť aj v ich životnej úrovni v dôchodkovom veku.

Takzvaný Index investičnej gramotnosti vypracovala online investičná platforma Portu na základe dát z prieskumu agentúry Ipsos v závere roka 2023. Z výsledkov konštatovala, že vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. Síce nie nejako zásadne, ale ich investičná gramotnosť medziročne poklesla a dostala sa pod východiskovú úroveň z roku 2021.

Zaujímavosťou je, že kým znalosti žien sa postupne zlepšujú, u mužov je trend opačný. Štatisticky však veľkú úlohu zahral vek. „Za poklesom indexu môžeme hľadať predovšetkým slabšie vedomosti mladej generácie, keďže v kategórii 18- až 26-ročných zaznamenal index najvyšší pokles oproti roku 2021,“ hovorí Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Úroveň vedomostí ľudí v spomínanej kategórii padla zo 101,6 bodu v roku 2021 na aktuálnych 90,1 bodu. Tento prekvapivý skok znamená, že kým pri úvodnom meraní patrili znalosti mladých medzi nadpriemerné, teraz sú najhoršie. No a podľa dekana je na vine pandémia, počas ktorej sa zhoršila kvalita vyučovania.

To sa prejavilo aj v medzinárodnom meraní PISA, ktorého výsledky napríklad minister školstva označil za národnú tragédiu.

Čo sa skrýva pod týmto indexom?