Takmer polovica ľudí sa so zabezpečením na starobu spolieha na štát

Takzvaný Index investičnej gramotnosti vypracovala online investičná platforma Portu na základe dát z prieskumu agentúry Ipsos v závere roka 2023. Z výsledkov konštatovala, že vedomosti Slovákov o investovaní sa zhoršujú. Síce nie nejako zásadne, ale ich investičná gramotnosť medziročne poklesla a dostala sa pod východiskovú úroveň z roku 2021.

Zaujímavosťou je, že kým znalosti žien sa postupne zlepšujú, u mužov je trend opačný. Štatisticky však veľkú úlohu zahral vek. „Za poklesom indexu môžeme hľadať predovšetkým slabšie vedomosti mladej generácie, keďže v kategórii 18- až 26-ročných zaznamenal index najvyšší pokles oproti roku 2021,“ hovorí Michal Mešťan, dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Úroveň vedomostí ľudí v spomínanej kategórii padla zo 101,6 bodu v roku 2021 na aktuálnych 90,1 bodu. Tento prekvapivý skok znamená, že kým pri úvodnom meraní patrili znalosti mladých medzi nadpriemerné, teraz sú najhoršie. No a podľa dekana je na vine pandémia, počas ktorej sa zhoršila kvalita vyučovania.

To sa prejavilo aj v medzinárodnom meraní PISA, ktorého výsledky napríklad minister školstva označil za národnú tragédiu.

Čo sa skrýva pod týmto indexom?

Meranie sa nezaoberá len tým, ako ľudia rozumejú investíciám. Dôležité je, či dokážu prijímať správne rozhodnutia pri zhodnocovaní svojich zdrojov. "Úvodná hodnota indexu bola v každej krajine stanovená na 100 bodov," vysvetľuje realizátor prieskumu s tým, že ak sa vedomosti zlepšujú, index stúpa, ak sa zhoršujú, klesá.

Aby mohli jednotlivé krajiny porovnať, čísla prepočítali tak, že zohľadňujú rovnakú úroveň vedomostí. Tá sa v každom štáte od začiatku odlišuje. "Priemerný Slovák už pri prvom testovaní vedel o investovaní menej než priemerný Čech, ale viac ako Poliak. Takže vedomosti, ktoré u nás stačili na 100 bodov, by v Česku na takýto výsledok nedosiahli," vysvetľuje metodiku spoločnosť.

Lepšie sa podľa hodnoty indexu darilo nášmu západnému susedovi. V Česku totiž namerali hodnotu 115,9 bodu. My sme si pohoršili o 1,5 bodu a dosiahli doteraz najnižšiu úroveň 99,1 bodu. No a na severe našej krajiny sa testovanie uskutočnilo prvýkrát, pričom úroveň vedomostí Poliakov dosiahla v prepočte na slovenskú bázu 92,3 bodu.

Najlepšie výsledky dosiahli starší ľudia

Jediní respondenti spomedzi Slovákov, ktorí sa medziročne zlepšili, boli vo veku 54 až 65 rokov. „Aj to svedčí o problematickej úrovni slovenského predovšetkým základného a stredného školstva. To nedokáže dostatočne kompenzovať najmä vplyv zlého sociálneho postavenia detí na ich vedomosti,“ myslí si Marek Malina, analytik Portu. Dodáva, že aj spomínané PISA testovanie ukázalo, že študenti pochádzajúci z chudobných rodín dosahujú na Slovensku najslabšie výsledky spomedzi všetkých krajín OECD.

Výsledky indexu teda preukázali dôležitosť socioekonomického statusu. Najlepšie sa totiž darilo vysokoškolsky vzdelaným ľuďom. A hoci aj úroveň ich vedomostí o niečo klesla, prepad bol výrazne miernejší než v prípade respondentov so základným vzdelaním. Tí si totiž pohoršili až o 16,5 bodu.

Rozdiel zaznamenali aj v súvislosti so zárobkom. U pracujúcich, ktorí nosia domov v čistom viac ako tisíc eur, namerali viac ako 113 bodov, v prípade príjmu nad dvetisíc to bolo viac než 158. „Veľké rozdiely vo finančnej gramotnosti medzi ľuďmi s rôznou úrovňou vzdelania môžu byť zapríčinené aj tým, že čím vyššie príjmy človek dosahuje, tým viac sa musí zaoberať otázkou, ako s úsporami naložiť,“ vysvetľuje vedúca Katedry ekonómie Ekonomickej univerzity v Bratislave Anetta Čaplánová.

Dodáva pritom, že lepšie zarábajúci ľudia majú často aj vyššie vzdelanie a viac sa venujú aj samovzdelávaniu. Druhá skupina tému úspor rieši oveľa menej a častejšie majú vzdelanie z nižších stupňov škôl, ktoré sa finančným témam veľmi nevenovali. "Tieto faktory môžu vysvetľovať i to, prečo najlepšie výsledky v indexe dosiahli ľudia z Bratislavy, regiónu s najvyšším priemerným príjmom a úrovňou vzdelania," vysvetľuje Čaplánová.

Myslí si, že pri zvyšovaní finančnej gramotnosti slovenskej populácie by sa ľudia s nižším vzdelaním nemali zaťažovať výpočtami a zložitými vzorcami. Odporúča vštepovať im, aby významnejšie finančné rozhodnutia nerobili sami, ale poradili sa s odborníkmi.

Ženy sa vo vedomostiach zlepšujú, u mužov je vývoj opačný

Kým u žien v porovnaní s prvým meraním výsledok stúpol o 4,9 percenta, muži stratili 2,4 percenta. Stále však platí, že slovenskí muži majú pred nežnejším pohlavím náskok, a to platí aj v Česku a Poľsku. „Napriek tomu, že investičná gramotnosť a sebavedomie sú u žien nižšie ako u mužov, potenciál stať sa úspešnými investorkami rozhodne majú,“ vysvetľuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Investorky sú totiž podľa nej zodpovedné a trpezlivé a charakterizuje ich aj opatrnosť a istota. To ich predurčuje investovať do dlhodobých investičných nástrojov, často s nižším, ale stabilnejším a dlhodobým výnosom. "Potrebujú mať plán a cieľ a v otázke investičných možností sú ochotnejšie nechať si poradiť od odborníkov," dodáva. Na druhej strane strach z rizika v niektorých prípadoch spôsobí, že ich od investovania úplne odradí.

Nízka gramotnosť ovplyvní životnú úroveň v penzii

Kým niektoré kategórie meraní Slovákov potrápili, inflácii rozumeli až tri štvrtiny opýtaných. V poslednom období ide nesporne o jednu z najsilnejších motivácií úspory zhodnocovať. Podľa prieskumu síce našinci chápu rozdiel medzi investovaním a sporením, no počítanie s percentami, garancie výnosov či zložené úročenie sú pre nich španielskou dedinou.

Nízka investičná gramotnosť sa preto môže negatívne prejaviť aj v ich životnej úrovni v dôchodkovom veku. "Hoci deväť z desiatich budúcich penzistov už v prieskume z roku 2022 priznalo, že by im
priemerný dôchodok na živobytie nestačil, takmer polovica ľudí sa dnes so zabezpečením na starobu
spolieha na štát," ukazujú výsledky.

Prekvapujúce nie je ani to, že z tých, čo si na lepší život na dôchodku aj odkladajú, viac ako polovica volí sporiace účty. Tie bežné kontá využíva až tretina a na hotovosť sa spolieha takmer pätina respondentov. „Treba, aby ľudia poznali existujúce investičné nástroje, ktoré im pri primeranej miere
rizika umožnia reálne zhodnotiť ich úspory,“ pripomína Čaplánová.

Zdôrazňuje, že je pozitívom, ako ľudia na Slovensku vnímajú obmedzenia štátom zabezpečovaného
nielen prvého, ale aj druhého piliera. V rámci neho si na dôchodok sporí približne polovica opýtaných, ktorí sa zúčastnili testovania úrovne investičnej gramotnosti. Z nich až 75 percent vníma nedávne vládne zásahy do druhého piliera ako negatívne.

Zníženie odvodov, ktoré doň smerujú, donútilo mnohých prehodnotiť svoj postoj. Najväčšia skupina ľudí, až 44,1 percenta, sa chce do budúcna sústrediť na budovanie si úspor mimo neho.