Zalužnyj si už balil veci, no obaja Zelenského adepti na uvoľnené kreslo ponuku odmietli, píšu médiá

Vrchný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj zostáva na svojej pozícii aj preto, lebo prezident Volodymyr Zelenskyj za neho nedokázal nájsť náhradu. Vyplýva to z článkov, ktoré v utorok zverejnili noviny Times a Economist s odvolaním sa na dobre informované zdroje.

General Valerii Zaluzhnyi Volodymyr Zelenskyj a Valerij Zalužnyj. Foto: Profimedia.sk

Zelenskyj podľa Times Zalužného už formálne odvolal, ale po tlaku vysokých vojenských veliteľov a medzinárodných partnerov bol nútený svoje rozhodnutie zvrátiť.

Podľa vyšších dôstojníkov Zalužného v pondelok predvolali na osobné stretnutie so Zelenským, kde prezidentovým poradcom povedal, že ich hodnotenie vojenskej situácie je skôr pozitívne ako realistické. Následne ho podľa troch zdrojov požiadali, aby odstúpil. Keď odmietol, Zelenskyj povedal, že podpíše dekrét o jeho prepustení.

„Zalužnyj sa vrátil do svojej kancelárie a informoval svojich zástupcov, že bol prepustený. ‚Balím si veci,‘ povedal jednému z dôstojníkov, ktorý sa ho opýtal na klebety o jeho rezignácii,“ píše Times.

Podľa oboch periodík Zalužného miesto ponúkli šéfovi Hlavného riaditeľstva spravodajskej služby Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR MO) Kyrylovi Budanovovi a veliteľovi ukrajinských pozemných síl Oleksandrovi Syrskému. Obaja však ponuku odmietli.

Zalužnému podľa novinárov ponúkli post tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany, no taktiež odmietol. 

Ako sme už načrtli, situácia mala mať aj medzinárodný rozmer. Možná rezignácia Zalužného totiž znepokojila aj zahraničných partnerov Kyjeva vrátane Spojených štátov a Veľkej Británie. „Zelenskyj musí pochopiť, že armáda verí Zalužnému, a ak chce prezident, aby mu armáda dôverovala, musí sa naučiť dôverovať Zalužnému,“ poznamenal jeden z dôverníkov hlavného veliteľa v rozhovore pre Times.

Téma je to už tretí deň

V médiách po celom svete sa objavili informácie, že Zalužnyj už nezastáva funkciu vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl tento pondelok. Na svojom telegramovom účte to oznámil ukrajinský poslanec Olexij Gončarenko a tiež jeho bývalý kolega Boryslav Bereza.

Zelenského hovorca Serhij Nykyforov to následne poprel, rovnako ako ukrajinské ministerstvo obrany. „Vážení novinári, všetkým odpovieme naraz: Nie, nie je to pravda,“ napísal rezort na Telegrame.

Informácie o tom, že Zalužnyj prišiel o svoje kreslo, sa objavili už dávnejšie, no tentoraz bola situácia najvyhrotenejšia. „Vylúčenie jednej z najpopulárnejších postáv na Ukrajine by bolo hlboko kontroverzné a znamenalo by to kľúčový moment v konflikte Ukrajiny s Ruskom,“ upozornil Economist.

Napätie vraj existovalo už pred vojnou

Zalužnyj sa stal vrchným veliteľom ozbrojených síl Ukrajiny v roku 2021 a napätie medzi ním a Zelenským sa stalo viditeľným od jesene minulého roka po tom, ako Zalužnyj poskytol rozhovor Economistu a zverejnil v ňom svoj text.

Napísal, že konflikt s Ruskom dostal charakter pozičnej vojny a statických vyčerpávajúcich bojov. Zalužnyj priznal, že táto situácia viac nahráva Rusku, ktoré je schopné ľahšie obnoviť svoje sily a nakoniec ohroziť ukrajinskú armádu aj štát, čo medzičasom potvrdzuje čoraz viac expertov.

Krátko nato kancelária prezidenta Volodymyra Zelenského Zalužného pokarhala. Jej predstaviteľ Ihor Žovka v štátnej televízii uviedol, že tvrdenia generála vyvolali medzi západnými spojencami „paniku“.

Denník Ukrajinska pravda neskôr priniesol rozsiahly materiál o tom, čo sa naozaj odohráva medzi dvomi kľúčovými mužmi a prispieva k tomu, že sa ich vzťahy nepovažujú za najkolegiálnejšie. Skloňovali sa napríklad aj údajné Zalužného prezidentské ambície (ktoré by podľa neverejného prieskumu vôbec nemuseli byť márne) či vmiešavanie sa Zelenského do vojenských operácií.

Rozpory medzi prezidentom a veliteľom armády však zrejme vznikli ešte pred samotným začiatkom rozsiahlej ruskej invázie, hovorí Zelenského oficiálny životopisec, novinár časopisu Time Simon Šuster. Zalužnyj presadzoval najmä všeobecnú mobilizáciu a posilnenie hraníc s Ruskom, Zelenskyj sa zasa obával, že takéto opatrenia vyvolajú v spoločnosti paniku.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac