Kandidát na predsedu SaS Gröhling: Pod mojím vedením sa určite nespojíme s Progresívnym Slovenskom

V utorok váš konkurent Marián Viskupič oznámil, že nebude kandidovať za lídra SaS. Čo to pre vás znamená? Stávate sa tým jasným favoritom?

Veľmi ma mrzí, že Marián Viskupič odstúpil, ale plne akceptujem jeho rodinné dôvody, ktoré sú naozaj opodstatnené a nejdem ich ďalej rozvíjať. V rámci našej strany môže kandidovať na predsedu ktokoľvek, kto je člen strany. Ešte neuplynul termín, takže je stále možné dať si prihlášku. Nasledovať bude súťaž o víziu a budúcnosť Sasky a členovia budú tí, ktorí o tom v tajnom hlasovaní rozhodnú.

Časť verejnosti bude vnímať Viskupičov krok ako výhovorku.

Asi sme očakávali, že to bude vnímané rôznymi spôsobmi. Hľadať vždy za niečím niečo, je zaujímavé pre čitateľov aj pre médiá. Netreba tam naozaj hľadať nič iné ako to, že ide o plnohodnotné rozhodnutie pána Viskupiča. Niekedy sa dejú aj takéto rozhodnutia, že aj členovia chcú, aby bol ten prechod naozaj plynulý, aby sme si podali ruky s Richardom Sulíkom, ktorý viedol túto stranu úspešným spôsobom 15 rokov a nerobiť okolo toho také divadlo, že strana rieši stranu alebo že Saska rieši Sasku.

Myslím si, že tu máme dôležitejšie veci, ktoré musíme ako politická strana riešiť a to je situácia v spoločnosti a vládna koalícia. Netreba sa vybíjať vnútri strany a dokazovať si niečo iné. Ak sa členovia zhodnú na tom, že predložená vízia je tá správna, budem s nimi tak ako doposiaľ komunikovať o budúcnosti strany, hoci som jediný kandidát. Našou ambíciou je priblížiť sa k desiatim percentám a tam sa zastabilizovať.

Viskupič hovoril, že v prípade neúspechu vám ponúkne pozíciu podpredsedu. Platí táto ponuka aj z vašej strany voči nemu?

To je jednoznačné, lebo si myslím, že ekonomika a verejné financie sú v parlamente také pole neorané a náš Viskupič je v tomto veľmi dobrý. Vie si dôkladne preštudovať jednotlivé témy, okomentovať ich, vystúpiť a dať návrh. Celý tím, ktorý spoločne s ním pôsobí okolo pravicovej ekonomiky, je veľmi silný.

Pri kandidatúre na predsedu ste sa rozchádzali najmä v tom, že Viskupič akceptoval Sulíkov návrh, že ako čestný predseda získa právo veta v republikovej rade. Vy ste to však opísali ako ohrozenie autonómie ďalšieho predsedu. Môže sa stáť, že členovia SaS vás zvolia za predsedu strany a zároveň odsúhlasia zmenu stanov v prospech Sulíka?

Predseda by mal byť samostatný a mal by niesť zodpovednosť za rozhodnutie, ktoré urobí a ktoré mu schváli Republiková rada. Samozrejme, môže sa stať, že členovia povedia, že chcú tieto stanovy a chcú toto pravidlo súčasného predsedu. Ak to tak bude a následne ma zvolia za predsedu, budem sa s tým musieť vyrovnať. Takéto veci neviete dopredu odhadnúť a musíte sa s nimi stotožniť.

Sulík pôvodne podporil vás a keď ste sa názorovo nezhodli na zmene stanov, tak sa priklonil k Viskupičovi. Ochladli preto vaše vzťahy so Sulíkom?

Absolútne nie. My sa poznáme vyše osem rokov. Zažili sme opozíciu, rozdelenie SaS za pána Galka, koalíciu a Igora Matoviča a teraz znova opozíciu. Myslím si, že náš vzťah je veľmi korektný, blízky a navzájom rešpektujeme svoje názory. Ja som rešpektoval to, že predseda určuje nejaké smerovanie, hoci dovnútra sme si vždy vyslovili, s čím súhlasíme alebo s čím nesúhlasíme. Mne aj Richardovi Sulíkovi ide o SaS ako takú a o ponuku našim voličom. Aby sme tu naozaj mali pravicovo-liberálnu stranu, ktorou sme. Tam niet o čom pochybovať.

Môže sa stať, že Sulík si teraz nájde nejakého nového favorita?

Toto nie je o tom, že niekto niekoho nájde. Ide o to, či máte nejakú ambíciu v rámci politiky aj ambíciu v rámci strany viesť ju a potom musíte získať dôveru členov. Bez toho to nejde. Nie je to o tom, že niekto si vyberie, alebo že Sulík si vyberie. U nás volia predsedu v tajnom hlasovaní naši členovia. Nefunguje to tak, že Richard Sulík sa postaví, povie „Tohto voľte“ a všetci ho zvolia.

Zapojí sa do súboja Mária Kolíková?

V posledných vyjadreniach hovorila, že prioritne chce ísť do Republikovej rady, čo je najvyšší orgán a následne z tohto orgánu môže byť aj podpredsedníčka strany, ak sa tam dostane a budúci predseda si ju vyberie. Toto som vnímal ako jej ambíciu a takto sa vyjadrovala.

V čom sa bude Gröhlingova SaS podobať na tú Sulíkovu a v čom bude odlišná?

Určite budeme pravicoví a liberálni, v tom sa odlišujeme od všetkých ostatných strán. Zachytil som vyjadrenia typu, že sa budeme blížiť k Progresívnemu Slovensku. Vôbec to nie je pravda. PS je ľavicové, my sme jasne pravicová strana.

Oni by sa voči tomu ohradili.

Môžu sa ohradzovať, majú na to právo. Ja mám právo to vysloviť a komentovať, ako to vnímam. A od tohto my neuhneme. Dve slová „sloboda a solidarita“, ktoré sú pre nás také typické, budem stále hájiť v rámci pravicového vnímania. Sloboda je sloboda jednotlivca, podnikania a k tomu budem dodávať, že tá sloboda sa vždy niekde končí. Nemôže byť bezbrehá, lebo zo slobodnej demokracie bude anarchia.

V našej spoločnosti je však zakorenené, že keď poviete slovo „solidárny“, tak sa to rovná ľavicový...

... alebo socialistický.

Ale tak to vôbec nie je. Existuje množstvo iných krajín, kde vládnu pravicové strany, ktoré robia opatrenia smerom k určitým úzkym zadefinovaným skupinám, ktorým na určité obdobie pomôžete, aby sa dostali z toho dna, kde sa mohli dostať a následne sa potom vedia začleniť do spoločnosti. Toto je cieľ a nie že sa šmahom ruky rozhodnete, že budete dávať 13. dôchodok a nepozriete sa na to, ako ho prerozdeliť na základe určitých kritérií, ale budete ho rozdávať helikoptérovými peniazmi, ako to bolo typické pre Matoviča. Toto nie je solidárnosť v rámci vnímania SaS a pravicovosti.

Spomenuli ste, že sloboda nemôže byť bezbrehá. V nedávnom rozhovore ste pri otázke, čím sa líšite od Viskupiča, spomenuli jeho vyjadrenia o očkovaní. Viskupič bol počas pandémie covidu skeptický k všeobecnému očkovaniu, vyslovoval sa len za zaočkovanie rizikových skupín, napríklad dôchodcov. Vy ste, naopak, otvárali otázku povinného očkovania učiteľov. Nemal Viskupič pravdu?

Nie. Vôbec neviete, ako by spoločnosť alebo jednotlivé krajiny Európy dopadli, keby sme vôbec neočkovali. Či by sme ešte stále neboli v covide, stále nemali nejaké opatrenia a či by tá situácia nebola ešte vážnejšia. Myslím si, že na základe všetkých vedeckých faktov aj ostatných informácií, ktoré máme, vieme, že očkovanie bolo správne. Pociťujeme to aj teraz, keď je z covidu „chrípková záležitosť“, ktorú bežným spôsobom prežijeme.

Nie je to aj preto, že vírus zmutoval na miernejší variant omikron?

Nie som stopercentný odborník a ani vy asi nie, takže je zbytočné tu takto filozofovať a konšpirovať. Je dokázané, že vakcíny spôsobili zastavenie covidu ako takého a následne tú minimalizáciu na tú nejakú úroveň chrípky či nádchy. Myslím si, že rozhodnutia predtým boli správne a stojím si za nimi. Mladí ľudia sa vďaka tomu veľmi rýchlo vrátili do škôl. Mám množstvo známych a kamarátov s onkologickými ochoreniami, ktorí v tom čase nemohli ísť na operáciu a sťažilo to ich situáciu len preto, že určitá skupina ľudí sa nechcela zaočkovať a tým ohrozovali bezpečnosť a zdravie iných ľudí. Vo vyspelej spoločnosti by niečo také nemalo mať miesto.

Mnohí ľudia rozlišujú klasické vakcíny od proticovidových, ktoré mali krátku účinnosť. Neboli obavy týchto ľudí odôvodnenejšie než pri klasických vakcínach, s ktorými máme dlhoročné skúsenosti?

Nie. Mohli by sme sa podobnú otázku spýtať našich rodičov, ktorí mali skúsenosť so začiatkom očkovania proti bežným ochoreniam, proti ktorým sme teraz zaočkovaní. Keby pred tými rokmi takto uvažovali, dnes tu možno ani my nie sme, lebo by sa nikdy neminimalizovali problémy, ktoré vtedy nastávali. Pokiaľ ide o výskum, vôbec to nie je o tom, že vznikla covidová vakcína a začali nás tu všetkých očkovať. Základy mRNA vakcín mali už dávno predtým a používali sa na rôzne iné ochorenia. Šírili sa tu polopravdy a zavádzania.

V rozhovoroch pre Denník N aj Plus jeden deň ste pri vašom vymedzení voči bezbrehej slobode spomínali aj boj proti dezinformačným médiám. Opäť je tu však otázka, že kde je tá hranica, pri ktorej hovoríme o dezinformácii? Je to už klišé, ale jednou z najväčších dezinformácií boli zbrane hromadného ničenia v Iraku, čo viedlo to k vojne a státisícom mŕtvych. Pritom mnohé rešpektované médiá túto dezinformáciu šírili.

Na základe nejakých informácií, ale úplne s vami súhlasím. Poďme teda otvoriť diskusiu, kde je tá miera tých dezinformácií. Hovoril som, že mám mnoho kamarátov s onkologickými ochoreniami. Keď si prečítajú nejaké weby, kde im hovoria, že na toto ochorenie stačí piť tinktúry z nejakých bylín, ide o dezinformácie, ktoré týmto ľuďom môžu spôsobiť smrť. Alebo keď vedľa na hraniciach napadne agresor suverénnu krajinu a niekto tu tvrdí, že vlastne sa tam nič nedeje a nie je tam žiadna vojna. Tiež na základe faktov je to dezinformácia, ktorá môže ovplyvňovať určitú časť spoločnosti. Preto hovorím, že niekde by mala byť tá miera. Netrúfnem si povedať kde, ale treba sa o tom rozprávať, lebo sa nemôžu šíriť takéto veci, že sa vyliečite z rakoviny tinktúrou a že na Ukrajine je úplne bežný život.

Miera, o ktorej hovoríte, je však v dnešnom verejnom priestore nastavená tak, že za dezinformáciu sa označuje aj odôvodnený názor. Koniec koncov, váš predseda Richard Sulík bol pre jeho názory ikskrát označený za dezinformátora a fašistu. Môže byť teda názor podložený zdrojmi dezinformáciou?

Ak nepoškodí nejakú skupinu ľudí alebo ju neprivedie k ďalšiemu zlému rozhodnutiu, ktoré môže ohroziť ich samých, tak samozrejme, že nie. Znevažujúce označenia a dezinformácie, ktoré ohrozujú ľudí, by sa však nemali šíriť ďalej. Aj to, čo počúvame z úst pani Šimkovičovej a pána Huliaka v tom konšpiračnom médiu, ktoré vysielajú niekde z obývačky a tam znevažujú svojich koaličných partnerov, zachádzajú pomaly do ich súkromného a intímneho života, tak to mi tiež príde, že by sa nemalo diať v zdravej spoločnosti. Ale tieto veci by sa nemali diať spontánne. Ako spoločnosť sme sa niekde posunuli, a preto sa musíme k tomu vyjadrovať a poukazovať na to, že toto nie je správne.

S odchodom Richarda Sulíka to zrejme budete mať ťažké. Na stole bude otázka, či SaS prežije.

Richard Sulík o svojom odchode rozpráva už relatívne veľmi dlho, asi dva roky, a teraz nastalo takéto vyústenie. Myslím si, že je správne, že o tom rozpráva a určitá časť voličov je na to aj pripravená. Na druhej strane neodchádza zo SaS a politického života ako takého. Stále deklarujem, že on aj musí byť súčasťou SaS a bol by som veľmi rád, keby spoločne s Eugenom Jurzycom boli garanti pravicového ekonomického smerovania SaS aj nášho programu.

A čo sa bude diať do budúcna? Možno nastane nejaké smerovanie, či už hore alebo dole, ale s kolegami sa postavíme jasne za značku, ktorú Richard Sulík vybudoval a budeme sa ju snažiť ťahať ďalej.

Napriek tomu sú na stole obavy, že vám hrozí pohltenie Progresívnym Slovenskom. Už ste spomenuli, že oni sú ľavicová strana a vy pravicová. Máte však podobného voliča, v prieskumoch sa to ukazuje ako presýpacie hodiny. V čom ste naozaj iní?

Naše návrhy budú stále ekonomicky pravicové a nie ľavicové ako u PS. Neviem, akým iným spôsobom to dokázať než tak, ako konáme v Národnej rade. Sme vyspelejší, starší politici, sme skúsenejší aj z opozície, aj z ťažkého vládnutia, ktoré máme za sebou a vieme prinášať také návrhy, ktoré sú naozaj precizované a vedia osloviť tú skupinu ľudí, ktorá sa do toho začíta. Nie sme takí zoširoka, naozaj sa vieme pozrieť na ten problém plnohodnotne.

Ak sa stanem budúcim predsedom, pod mojím vedením sa určite nespojíme s PS. Dlhodobo to garantujem a vedia to kolegovia aj vnútri strany.

Budeme partneri, lebo sme si hodnotovo blízki, ale v tých ekonomických pravicových veciach máme od seba ďaleko a potrebujeme sa o jednotlivých veciach rozprávať. To je dobré znamenie, že tu nemôže vzniknúť jedna strana, ale že tu musia byť vždy dve takéto strany, ktoré oslovujú liberálneho voliča, ktorý je ľavicový a ktorý je pravicový. Ten pravicový bude vždy inklinovať k nám.

Opakujete, že SaS musí zostať proeurópska strana. Vidíte však rozdiely medzi SaS a PS, pokiaľ ide o vzťah k EÚ?

Osoba Richarda Sulíka má jasne vyprofilované smerovanie – podpora EÚ a NATO. Toto sme my ako strana alebo Richard Sulík nikdy nespochybnili, ale jasne pomenúvame veci, na ktoré máme v rámci fungovania iný názor. Tak sa predsa posúva spoločnosť, tvoria zákony, funguje vo vláde. Nemôžete sa pozerať na to iba zvrchu a povedať, že všetko je správne, lebo teraz sme sa dostali do vlády a jednotlivé ministerstvá budú fungovať, ako to bolo nastavené a nič tam nebudeme meniť. Je správne, že ak sa Richard Sulík dostane do Európskeho parlamentu, bude hájiť záujmy Slovenska, ale aj zdravý rozum, ktorý je preňho typický. Bude komentovať veci, ktoré sú podľa neho v rámci fungovania Európskej únie nesprávne, ale nikdy od neho nebudete počuť populistické veci, ktoré tu šíri Danko alebo pán Fico. Nikdy od nás nebudete počuť, že vystupujeme z Európskej únie.

Zhodujete sa s Richardom Sulíkom v otázkach ako právo veta v EÚ, zákaz spaľovacích motorov či masová imigrácia a potenciálne nastolenie kvót?

V tej podstate áno, ale o ďalšom smerovaní sa potrebujeme rozprávať. Čo sa týka spaľovacích motorov, je správne, aby sme obhajovali to, že ľudia si majú vybrať, či chcú elektromobil alebo spaľovacie motory. Toto by sme nemali prikazovať. Tam sa budeme odlišovať, lebo možno Richard bude viac podporovať spaľovacie motory, lebo v rámci ekonomiky tam uvidí rôzne opatrenia, ktoré sa nedajú realizovať v rámci elektromobilov. Ja budem na druhej strane hovoriť, aby sme trochu urobili krok aj smerom k budúcnosti mladých ľudí, aby tu aj o 50 rokov mohli dýchať čerstvý vzduch, a preto poďme budovať elektrostanice, časti niektorých miest prispôsobiť iba elektromobilom, že možno bude zmysluplné dávať nejakú podporu ľuďom, ktoré si chcú kúpiť elektromobil. V tom možno bude minimálny rozdiel.

Vravíte, že so SaS chcete dosiahnuť volebný výsledok aspoň 10 percent. Ako to chcete dosiahnuť?

Musíte si dať víziu, ktorú chcete dosiahnuť. Nemôžem si povedať, že keď teraz máme šesť percent, mojou ambíciou je sedem percent. Bol by som veľmi rád, keby sa SaS začala stavať aj na regionálnych lídroch, ktorých máme po celom Slovensku. Sú to osobnosti, ktoré sú súčasťou SaS alebo inklinujú k našim hodnotám a oni by mali dostať omnoho väčší priestor po celom Slovensku. Ďalej ide o rast, ktorý má byť postavený na výraznej pravicovosti, ekonomických opatreniach a pravicových solidárnych opatreniach. Nechcem vám teraz rozprávať o presných krokoch, ktoré budeme robiť, ale ja si myslím, že s členmi sa zjednocujeme na budúcnosti SaS, ktorá by mala osloviť pravicových voličov.

Bývalý nominant SaS Ivan Korčok ohlásil kandidatúru na prezidenta. Ako vidíte jeho šance?

Ak bude Peter Pellegrini pokračovať s Robertom Ficom za výraznej pomoci Andreja Danka tak ako doteraz, verím, že Ivan Korčok to naozaj vyhrá, hoci prieskumy stále ukazujú niečo iné. Podporujem pána Danka, aby v tom pokračoval.

Vy ste boli jeden z tých, ktorý sa najviac zasadzoval za to, aby SaS podporila Korčoka. Chvíľu to trvalo a šírili sa špekulácie, či Sulíkovi napríklad neprekáža, že Korčok neprijal jeho ponuku na volebného lídra SaS. Čo ak sa Korčok prezidentom nestane, môže mať budúcnosť v SaS? 

Veľmi dúfam, že Ivan Korčok sa stane prezidentom Slovenskej republiky a táto hypotetická otázka už stratí zmysel. Nechce sa mi k tomu ani vyjadrovať, lebo ja sám za seba aj za našu stranu poviem, že sa budeme snažiť urobiť maximum, aby Ivan Korčok skončil v Prezidentskom paláci a bol pokračovateľom Zuzany Čaputovej. Má tie hodnoty, ktoré zdieľam alebo podporujem a zažil som s ním roky úzkej spolupráce vo vláde a viem, že to myslí úprimne.