Maliar jej tela. Do kín prišiel príbeh posledného impresionistu

Francúzsky spisovateľ, kameraman a režisér Martin Provost zbiera dlhšie skúsenosti s mapovaním existencie zaujímavých francúzskych umelcov. Vo filme Violette (2013) sa ujal spisovateľky Simone de Beauvoir, v snímke Séraphine (2008) zas prerozprával príbeh maliarky Séraphine Louis. Svoj ôsmy celovečerný film – Maliar jej tela (2023) preto pomerne logicky zameral na život Pierra Bonnarda a jeho družky Marthy.

Mohlo by Vás zaujímať Petržalskej električke stojí v ceste ďalšia komplikácia. Jej korene siahajú do druhej svetovej vojny

Keď francúzsky maliar Pierre Bonnard stretol Marthu de Méligny, netušil, že táto podivná aristokratka bude veľmi rýchlo jeho najväčšou inšpiráciou, neskôr aj zmyslom života a tvorby. Od prvej chvíle bola jeho obrovskou múzou a tvorila stredobod viac než tretiny jeho diel. V roku 1912 sa Pierre a Marthe usadili v dome v Normandii, ideálnom mieste pre maľovanie a snívanie.

Spoza plota sa im prihováral ich sused – najslávenejší impresionistický maliar Claude Monet. Okolitá okúzľujúca krajina a jej jedinečná atmosféra inšpirovali mnohých umelcov. Aj Bonnard v nej namaľoval niekoľko z jeho najlepších obrazov. Medzi nimi zažiarilo viacero výnimočných aktov s Marthou. Jeho vrcholné plátna mu preto právom vyniesli označenia maliar šťastia a majster intimity, neskôr, posledný z impresionistov.