Francúzsky spisovateľ, kameraman a režisér Martin Provost zbiera dlhšie skúsenosti s mapovaním existencie zaujímavých francúzskych umelcov. Vo filme Violette (2013) sa ujal spisovateľky Simone de Beauvoir, v snímke Séraphine (2008) zas prerozprával príbeh maliarky Séraphine Louis. Svoj ôsmy celovečerný film – Maliar jej tela (2023) preto pomerne logicky zameral na život Pierra Bonnarda a jeho družky Marthy.
Keď francúzsky maliar Pierre Bonnard stretol Marthu de Méligny, netušil, že táto podivná aristokratka bude veľmi rýchlo jeho najväčšou inšpiráciou, neskôr aj zmyslom života a tvorby. Od prvej chvíle bola jeho obrovskou múzou a tvorila stredobod viac než tretiny jeho diel. V roku 1912 sa Pierre a Marthe usadili v dome v Normandii, ideálnom mieste pre maľovanie a snívanie.
Spoza plota sa im prihováral ich sused – najslávenejší impresionistický maliar Claude Monet. Okolitá okúzľujúca krajina a jej jedinečná atmosféra inšpirovali mnohých umelcov. Aj Bonnard v nej namaľoval niekoľko z jeho najlepších obrazov. Medzi nimi zažiarilo viacero výnimočných aktov s Marthou. Jeho vrcholné plátna mu preto právom vyniesli označenia maliar šťastia a majster intimity, neskôr, posledný z impresionistov.

