VIDEO Hliadkovali sme s policajtmi: Mýty a fakty o pokutách

Je pondelok, 4:00 ráno. Zločin ešte spí a teplomer nám hovorí, že sa chystáme do 3-stupňovej zimy. Z okna navyše vidieť, že sa Orava zobudila do daždivého rána. Ideálne počasie na hliadkovanie. Obliekame sa teda teplo a za tmy vyrážame do Chlebníc, kde sa máme stretnúť s Petrom Smoleňom, vedúcim oddelenia výkonu služby Okresného riaditeľstva Dopravného inšpektorátu v Dolnom Kubíne.

Veľká celokrajská akcia sa začína a my sa pridávame k hliadke, ktorá má na starosti toto stanovište. Zoznamujem sa aj s Ľubomírom a Matejom, ktorí mi dnes budú robiť spoločnosť.

Kto sa prvý podrobil dychovej skúške? Samozrejme ja, a to s negatívnym výsledkom. Policajti na našom stanovišti používajú takzvaný pasívny alkohol tester, ktorý sa neprikladá priamo k ústam. Prvé autá s rozospatými vodičmi sa pomaly približujú k nám. Policajti ich navádzacím kužeľom nasmerujú ku krajnici, oboznámia ich s prebiehajúcou akciou a spýtajú sa, či je vodič ochotný podrobiť sa dychovej skúške.

Popri fúkaní a kontrolovaní sa Ľubomírovi a Matejovi podarilo odpovedať mi na pár otázok. S ohľadom na to, že je pondelok 5 hodín ráno a my stojíme v daždi, sú chlapci zhovorčiví a ochotní odpovedať na zdĺhavé otázky mladého novinára. „Akcia je zameraná hlavne na alkohol. V našom okrese bolo minulý rok 25 nehôd z 211 spôsobených alkoholom. Takto skoro ráno je to väčšinou zostatkový alkohol, našli sa už ale aj experti s viac než jedným promile,“ hovorí Matej.

„A to nehovoríme o tých, ktorých nezastavíme, prípadne tých, čo z miesta činu ujdú. To je najhoršie, máme veľké množstvo nehôd s neznámym páchateľom. Vodiči pod vplyvom sa boja, že prídu o papiere, a tak z miesta činu ujdú,“ dopĺňa kolegu Ľubomír.

Policajti mi tiež ochotne vysvetľujú základné princípy cestného pôžitkárstva. „Pri hodnote do jedného promile ide o priestupok, nad 1 promile už je to trestný čin. Je to však zvláštne, pretože niekedy v rámci trestného konania dostane vodič nižší trest, než by dostal v priestupkovom konaní,“ hovorí Ľubomír.

Ľudia v zastavených autách sú milí a žartujú (a to s ohľadom na to, že je pondelok 5 hodín ráno). Podarilo sa nám skontrolovať aj cyklistu. Ten bol, našťastie, triezvy. Moja zvedavosť sa medzitým vybrala ku pragmatickým otázkam. Kým boli policajti zaneprázdnení kontrolou áut, obrátil som sa na vedúceho oddelenia, spomenutého Petra Smoleňa.

Vieme, čo hovorí sadzobník pokút a zákony, ale ako to skutočne je s toleranciou prekročenia rýchlosti? O koľko km/h môže vodič prekročiť maximálnu rýchlosť, aby sa vyhol plateniu?

„Vodič to vie uhrať, pokiaľ rýchlosť prekročí do 6 km/h nad limit. Tu je možné priestupok riešiť napomenutím. Sadzobník pokút stanovuje výšku pokút v prípade prekročenia o 6 až 10 km/h, od 11 až 15 km/h a tak ďalej. Policajt ale môže udeliť napomenutie aj v prípade, že vodič prekročil rýchlosť do 20 km/h nad limit v obci, a do 30km/h mimo obce. To je ale na zvážení policajta, pokiaľ by sa prísne držal sadzobníka, tak pokuty udeľuje už v prípade, že v obci idete 57 km/h,“ prezradil nám.

Skúšajú ľudia pokuty uhrať, alebo ich stoicky zaplatia?

„Každý vodič sa prirodzene snaží zmierniť výšku pokuty. Väčšinou platia v hotovosti, máme však k dispozícii aj platobný terminál.“ Naši policajti sú moderní ľudia a nedostatok hotovosti už dnes nie je problémom.

Do akej vzdialenosti zaznamená radar rýchlosť prichádzajúceho auta

„V ideálnych podmienkach (na rovine) až do vzdialenosti jedného kilometra. Do kilometra zameria rýchlosť a ako sa vozidlo približuje, policajt zaznamená aj značku auta.“ Prudké brzdenie pri policajnej hliadke teda podľa Petra Smoleňa veľký zázrak nespraví. Treba podľa neho jazdiť zodpovedne, vždy a všade.

Nie všetci majú presné povedomie o tom, ako funguje takzvaná kobra, teda mobilný radar. Zachytili sme už aj také teórie, že tento radar sleduje vodiča, zbiera jeho priestupky, potom ho zastaví a začne sa ryžovanie peňazí. Ako to v skutočnosti je?

„Takto to nie je. Mobilný radar zaznamená prekročenie rýchlosti na konkrétnom úseku a potom dané vozidlo obehne, alebo mu dá iným spôsobom vedieť, aby zastavilo. Pokutuje ho iba za tento jeden priestupok.“

Či už je to pre povinnosti alebo neprimerané množstvo otázok, Peter Smoleň nás pomaly opúšťa a my ostávame ako traja mušketieri stáť v daždi, odhodlaní bojovať proti alkoholu za volantom. Policajtov sa tiež pýtam na slávne, až mytologické otázky, ktoré najčastejšie trápia vodičov.

Je pravda, že policajný radar zaznamená nižšiu rýchlosť, než je na mojom tachometri?

„Áno, je to pravda, no záleží aj od rýchlosti. Pri rýchlosti 55 km/h na vašom aute mi na radare ukáže približne 52. No čím vyššia je rýchlosť, tým väčšia je odchýlka,“ tvrdia policajti.

Čoskoro sa však rozhovor vyberie aj k vážnejším témam. Policajtov sa totiž pýtam, čo bizarné za roky praxe zažili. Očakával som veselé príhody, odpoveď nadporučíka Ľubomíra ma však zaskočí. „To je ťažko povedať. Za mňa sú to mŕtve deti. Pokiaľ pri nehode vidím mŕtve dieťa, neviem si pomôcť. Je to pre mňa vražda. Počas takých nocí nespím,“ priznáva sa.

Prirodzene mi napadne otázka, ako sa dá na takúto skutočnosť vôbec pripraviť. „Ťažko. Niektorí kolegovia to nezvládajú. Pri nehodách nevedia odfotiť mŕtvolu. Mne to neprekáža, ale ako hovorím, v prípade detí ma moje vnútro nepustí. Ešte za socializmu sme ako policajti dostávali pri takýchto prípadoch fľašu rumu. V tom období som ich dostal 9. To však bolo dávno, dnes sú k dispozícii psychológovia. Pokiaľ to však človek dlhodobo nevie prekonať, musí, žiaľ, dať v práci výpoveď,“ konštatuje Ľubomír.