Daňové priznanie nemusí podať každý. Za akých okolností sa to oplatí?

Pokiaľ ste v zamestnaneckom pomere, pravdepodobne vás už zamestnávateľ konfrontoval s otázkou, či má ročné zúčtovanie dane urobiť za vás. Ak ste mali len príjmy zo závislej činnosti, môžete ho o to písomne požiadať do 15. februára.

V prípade, že ste vlani mali viacerých zamestnávateľov súčasne, alebo ste prácu zmenili, vyberiete si jedného z nich, ktorý následne ročné zúčtovanie vykoná. Je však nevyhnutné dať mu k tomu podklady. Musí totiž do úhrnu príjmov započítať všetky vaše zárobky, a tak od vás očakáva potvrdenia od ostatných vašich zamestnávateľov.

Čo sa týka uplatnenia bonusu na deti, nevyhnutné je doložiť rodné listy detí. Pri uplatnení bonusu za zaplatené úroky (týka sa hypoték) potrebujete potvrdenie z banky o tom, v akej výške ste ich vlani zaplatili a po novom niektorí splnia aj podmienky na získanie pomoci pri zvýšení splátky hypotéky.

Ak si chcete uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manžela či manželku, vyžaduje sa aj potvrdenie o jeho, respektíve jej príjme. A tí, ktorým idú príspevky do tretieho piliera, preukazujú aj potvrdenie o ich výške za predchádzajúci rok.

Ideálne je tieto doklady predložiť spolu so žiadosťou o vykonanie ročného zúčtovania. Ak totiž potvrdenia do požadovaného termínu zamestnávateľovi nepredložíte, musíte si daňové priznanie podávať sami. Povinnosť sa pritom týka pracujúcich, ktorí zarobili viac ako 2 461,41 eura a dané príjmy patria k zdaniteľným.

Dobrovoľné daňové priznanie sa niekedy oplatí

O tom, že téma je v týchto dňoch veľmi aktuálna, svedčí aj množstvo žiadostí o pomoc v poradenských skupinách na sociálnych sieťach. Hemží sa to tam nielen požiadavkami od zarábajúcich, ktorí hľadajú niekoho, kto im priznanie vypracuje, ale aj ďalšími špecifickými prípadmi.

Na taký nás upozornila aj čitateľka Eva, ktorá pracovala vlani na zamestnaneckú zmluvu len jeden mesiac, a to od 1. decembra 2023. "Zamestnávateľ chce vedieť, či ho poverím vykonaním ročného zúčtovania dane. Pracovala som však krátko, a preto ma to prekvapilo," vysvetľuje študentka, ktorá má skrátený úväzok ako predavačka.

Aj pre ňu platí, že pokiaľ za ten jeden mesiac jej zárobok nebol vyšší ako 2 461, 41 eura a nemala vlani iné príjmy, povinnosť podávať daňové priznanie jej nevzniká. Existujú však daňovníci, ktorým sa aj v takom prípade oplatí podať daňové priznanie.

Ide o zamestnancov, ktorí v roku 2023 platili takzvané preddavky na daň z príjmov, čo býva spravidla v situáciách, ak pracovali na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, a dosiahli zárobok len do stanovenej hranice.

Ak u zamestnávateľa totiž nepodpísali takzvané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, môže byť výsledkom ich daňového priznania preplatok. To isté platí aj u daňových bonusov (tie sa dajú uplatniť raz ročne), na ktoré majú daňovníci nárok a neuplatnili si ich. (Vymenované sú vyššie v súvislosti s potvrdeniami, ktoré je potrebné zamestnávateľovi predkladať, ak ho žiadate o ročné zúčtovanie.)

Komu sa podať priznanie odporúča?

Práve študujúci, ktorí v roku 2023 pracovali na základe dohody o brigádnickej práci študentov, by mali spozornieť. Považujú sa za nich okrem žiakov strednej školy, ktorí dovŕšili 15 rokov veku a ukončili povinnú školskú dochádzku, aj študenti denného štúdia na vysokej škole do veku 26 rokov.

Mohli mať pritom platy aj od viacerých zamestnávateľov, no neuplatnili si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorá je v sume 4 922,82 eura. Podaním daňového priznania k dani z príjmov si douplatňujú jeho celú výšku, v dôsledku čoho im vznikne daňový preplatok. Ten im následne daňový úrad vyplatí v stanovenej lehote.

Príklad

Filip je študent denného štúdia umeleckej vysokej školy. Popri škole má príležitosť pracovať na jednom z platených projektov ako brigádnik za dohodnutú mesačnú mzdu 150 eur (za 12 mesiacov 1 800 eur). Uplatňoval si vlani odvodovú úľavu vo výške 200 eur a nemal podpísané daňové vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti. Pri tomto zárobku boli ročne zaplatené preddavky na daň vo výške 318 eur.

Po podaní daňového priznania mu správca dane vráti preplatok v sume zaplatených preddavkov na daň, teda 318 eur.

Obdobne postupujú dôchodcovia (bez ohľadu na výšku dôchodku), ktorí boli vlani zamestnaní a mali nízky príjem. Ak im totiž zrážali preddavky na daň, môže im byť vrátená. "Daň fyzickej osobe sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 percent sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka," uvádza zákon s dôvetkom, že toto ustanovenie zákona o dani z príjmov je možné aplikovať iba vtedy, ak si penzista podá daňové priznanie (vykonaním ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti to možné nie je).

Ďalšou skupinou daňovníkov sú rodičia, na Slovensku prevažne ešte stále mamičky, ktorí istú časť v roku 2023 pracovali, ale nastúpili na rodičovskú či materskú dovolenku. Rovnako aj im boli zrazené preddavky na daň z príjmov. Dodatočne si tak prostredníctvom priznania uplatnia celú nezdaniteľnú časť na daňovníka, pričom je šanca na vznik daňového preplatku.

No a platí to aj pre tých, ktorí boli vlani niekoľko mesiacov nezamestnaní, pričom sa dá takýmto spôsobom uplatniť nielen odpočítateľná položka, ale aj všetky typy daňových bonusov. V prípade vyčísleného preplatku je vám správca dane povinný ho v zákonnej lehote vyplatiť.

Odporúčanie podať si daňové priznanie aj v prípade nízkych príjmov teda platí aj pre našu čitateľku študentku Evu. Nemusí sa s tým trápiť sama, má ešte 10 dní, aby o to požiadala zamestnávateľa.

Zhrnutie

Fyzická osoba má povinnosť podať daňové priznanie za rok 2023 podľa zákona o dani z príjmov, ktorej zdaniteľné príjmy v roku 2023:

• presiahli sumu 2 461,41 eur,
• nepresiahli sumu 2 461,41 eur, ale daňovník vykázal daňovú stratu.

Daňové priznanie je povinný podať aj zamestnanec, ak za rok 2023 dosiahol zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti vo výške presahujúcej sumu 2 461,41 eur ak:

• boli jeho príjmy vyplatené zamestnávateľom, ktorý nie je platiteľom dane a nie je ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov,
• dosahoval príjmy zo zdrojov v zahraničí, okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov,
• dosiahol príjmy, z ktorých nebolo možné zraziť preddavok na daň,
• zamestnanec nepožiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov do 15. februára 2024,
• zamestnanec požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, ale do 15. februára 2024 mu nepredložil potrebné dokumenty na vykonanie ročného zúčtovania dane.

Do zdaniteľných príjmov daňovníka sa nezapočítavajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené:

• príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré môžu byť oslobodené od dane z príjmov vo výške 500 eur,
• nepeňažná výhra, ktorá je oslobodená od dane z príjmov vo výške 350 eur,
• príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý je oslobodený od dane z príjmov po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti daňovníkom a iné.

Špecifickým príkladom, keď povinnosť nevznikne i napriek tomu, že pracujúci zarobil viac, ako je stanovená hranica, je uplatňovanie takzvanej zrážkovej dane. Stretávajú sa s ňou prevažne autori, ale po novom od 1. januára 2024 už aj niektoré iné profesie, napríklad odborníci v oblasti športu.

Tu platí, že po podpísaní zmluvy o autorskej činnosti a podpísaní dohody o vyrovnaní takzvanej zrážkovej dane, je daňovník vyplácaný sumou, od ktorej je daň už odpočítaná – teda v čistom. Ak teda ide o jediný príjem, napríklad o privyrobenie si popri dôchodku, daňové priznanie nie je potrebné podávať ani so zárobkom vyšším ako 2 461,41 eura, pretože je už vyrovnaný zrážkovou daňou.