Bidenova stopka pre LNG projekty neohrozí dodávky plynu do Európy. No je pripomienkou, že jej záujmy sú pre USA druhoradé

Začať treba tým, čo sa vlastne v zámorí udialo. Bidenova administratíva pred vyše týždňom zastavila schvaľovanie nových licencií na vývoz skvapalneného zemného plynu z krajiny. Je nutné poukázať na to, že predtým udelené povolenia ostali nedotknuté.

Bidenov krok vplýva na viac ako tucet návrhov, ktoré v súčasnosti čakajú na posúdenie na americkom ministerstve energetiky. Niektoré z týchto firiem pritom majú uzavreté platné kontrakty s európskymi spoločnosťami na dovoz skvapalneného plynu na dlhé roky dopredu.

Tamojší plynárenský gigant Venture Global už podpísal zmluvy s nemeckými spoločnosťami SEFE a EnBW na nákup viac ako šiestich miliónov ton LNG ročne v priebehu dvoch dekád, počnúc rokom 2027. Bidenovo obmedzenie sa týka jeho exportného terminálu na skvapalnený plyn plánovaného na pobreží americkej Louisiany, ktoré bez udelenia licencie nesmie plyn vyvážať.

Bidenov domáci politický boj

Pozastavenie vydávania licencií by malo platiť, kým ministerstvo energetiky nepreskúma, ako vývoz plynu a jeho ťažba ovplyvní klímu, hospodárstvo i národnú bezpečnosť. Biely dom však ponechal otvorené, ako dlho by malo zastavenie platiť.

„Dôkladne sa pozrieme na vplyv vývozu LNG na náklady na energiu, energetickú bezpečnosť Ameriky a naše životné prostredie,“ uviedol vo vyhlásení Biden.

Zároveň prebral rétoriku klimatických aktivistov a značnej časti svojej ľavicovej voličskej základne: „Táto prestávka v schvaľovaní nových projektov na skvapalnený zemný plyn vidí klimatickú krízu takú, aká je: ako existenčnú hrozbu našej doby.“

Analytik David Seduski konštatoval, že tento krok amerického prezidenta môže slúžiť na to, „aby sa Bidenova voličská základňa upokojila pred voľbami“.

Environmentálni aktivisti naliehajú na Bidena, aby zmenil kurz v otázke plynu, ktorý sa považuje za najčistejší fosílny zdroj energie, smerom k jeho obmedzeniu.

Európa sa zbavila závislosti od ruského plynu. No nie je nezávislá

Bidenov domáci boj sa veľmi úzko dotýka starého kontinentu. Rozhodnutie Bieleho domu o pozastavení vydávania licencií predstavuje pre Európu problém najmä preto, že od predvlaňajšieho vpádu ruských vojsk na ukrajinské územie starý kontinent urýchlene prechádzal od ruských dodávateľov k iným. A významnú rolu hrali práve USA.

Hlavnými zdrojmi plynu sa pre európske krajiny stalo Nórsko a spomínané Spojené štáty, ktoré (spolu s inými menšími dodávateľmi ako Katar či Alžírsko) výrazne zvýšili vyvezené objemy.

Čo sa týka samotného skvapalneného plynu, Spojené štáty sú jednoznačne najväčším európskym dodávateľom, keď od nich prichádza takmer polovica objemu LNG dovezeného do Európy. Starý kontinent je z pohľadu Spojených štátov zároveň top destináciou, kam mieri americký skvapalnený plyn.

Dovoz amerického LNG vzrástol podľa Economistu zo 16 miliónov ton v roku 2021 na 46 miliónov ton v minulom roku.

Súčasné dodávky plynu do Európy nie sú ohrozené

Napriek tomu, že starý kontinent od invázie radikálne zvýšil závislosť od amerického plynu, Bidenov krok pravdepodobne neohrozí energetickú bezpečnosť Európy. Hovorca Európskej komisie pre agentúru Reuters uviedol, že to „nebude mať žiadny krátkodobý až strednodobý vplyv“ na bezpečnosť dodávok plynu do EÚ.

Aj napriek pozastaveniu nových projektov sa vývozná kapacita skvapalneného plynu v USA značne zvýši. Do konca roka 2028 by sa mala podľa agentúry takmer zdvojnásobiť, ak sa postavia všetky už schválené projekty.

Zvýšenie neistoty a varovný prst

Hoci pozastavenie vývozných licencií Európu zrejme v najbližšom čase výrazne neovplyvní, mnohým biznisovým stratégom zrejme zasvietili červené kontrolky. Opatrenie zasahuje do dlhodobých plánov plynárenských gigantov, ktorých odrádza od investícií do nových projektov.

Nemeckí dovozcovia plynu SEFE a Uniper, najväčší japonský odberateľ skvapalneného plynu JERA i rôzne lobistické skupiny varovali, že rozhodnutie USA môže dokonca ohroziť energetickú bezpečnosť na celom svete.

„Vzhľadom na početné prognózy, podľa ktorých bude celosvetový dopyt po zemnom plyne rásť aj v nasledujúcom desaťročí, budú na zásobovanie svetových trhov potrebné dodatočné dodávky skvapalneného zemného plynu,“ uviedli v spoločnom liste prezidentovi Joeovi Bidenovi Americká obchodná komora, BusinessEurope a japonská organizácia Keidanren. „Vieme, že tento dopyt možno uspokojiť spôsobom, ktorý bude pokračovať v znižovaní emisií.“

Magazín Economist konštatuje, že táto trhová bariéra v USA spôsobí iba to, že export LNG zvýšia iné krajiny na úkor zámorskej veľmoci, pričom ekologickosť ťažby či prepravy sa vôbec nebude garantovať.

Zároveň je otázne, čo sa stane, ak dopyt po plyne v budúcnosti výraznejšie prevýši ponuku.

Podobne to vníma aj americká priemyselná skupina LNG Allies, ktorá vyzvala Washington, aby ponechal na trhu nové projekty, ktoré by sa mali postaviť: „Väčšina energetických výhľadov očakáva, že globálny rast dopytu po LNG bude pokračovať aj v roku 2030. Ak sa ponuka USA nezvýši tak, aby pokryla tento dopyt, vrátia sa krajiny, ktoré potrebujú zemný plyn, späť k Rusku? Alebo k uhliu?“

Záujmy Európy idú bokom

Energetická bezpečnosť je však len polovicou problému. Bidenov krok Európe rázne pripomenul, že sa iba dostala z blata do kaluže. A je opäť závislá od rozhodnutí a udalostí vzdialených tisíce kilometrov. Videli sme to už viackrát, ak sa európske a americké záujmy nezhodujú, superveľmoc uprednostňuje (na rozdiel od viacerých tunajších lídrov) takmer vždy tie svoje.

Toto rozhodnutie „zrádza našich spojencov v čase geopolitickej nestability“, skonštatoval Marty Durbin, prezident Globálneho energetického inštitútu Americkej obchodnej komory.