Policajti Čurilla s Magulom zostávajú mimo služby, potvrdil krajský súd

Krajský súd v Bratislave 25. januára de facto ponechal v platnosti rozhodnutie ministra vnútra o tom, že Ján Čurilla a Róbert Magula z NAKA zostávajú mimo služby.

Siedmi policajti, ktorých nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok krátko po nástupe do funkcie odstavil personálnym rozkazom, sa obrátili na Úrad pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

V prípade štyroch z nich súd personálny rozkaz ministra zrušil a ako policajti so statusom „chránených oznamovateľov“ sa mohli vrátiť do práce. Zvyšným vyšetrovateľom však súd tento status neuznal, proti čomu sa odvolali.

Krajský súd však pôvodné rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV. v prípade vyšetrovateľov Jána Čurillu a Róberta Magulu potvrdil.

Čurilla s Magulom žiadali o vydanie neodkladného opatrenia, ktoré by zrušilo platnosť personálneho rozkazu ministra. Vyšetrovatelia sa týmto krokom chceli vrátiť do práce a žiadali aj finančné odškodnenie.

Krajský súd rozhodol v pomere hlasov 3:0

Krajský súd sa však s ich pohľadom na vec nestotožnil, keďže poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia nespadá pod oblasť právnych vzťahov, kde je tento krok zákonne oprávnený.

Minister by podľa súdu nemal možnosť realizovať svoje právomoci nad rezortom vnútra: „S ohľadom na špecifický charakter služobného pomeru príslušníka Policajného zboru by nariadenie neodkladného opatrenia predstavovalo neprípustný zásah, bolo by popretím osobitného verejnoprávneho charakteru služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, v rámci ktorého má minister vnútra zverené oprávnenie na vydanie personálneho rozkazu policajtovi, ktorým sa realizuje a zabezpečuje plnenie úloh Policajného zboru SR,“ tvrdia sudcovia v uznesení, ktoré má Štandard k dispozícii.

Súd rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Advokát Peter Kubina už avizoval, že proti rozhodnutiu podá dovolanie na Najvyšší súd.

Nejde o diskrimináciu

Súd vo svojom východisku odmietol žalobu policajtov hodnotiť podľa antidiskriminačného zákona, čoho sa vyšetrovatelia domáhali, keďže podľa ich advokáta musel mať minister na ich odstavenie súhlas od Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý im predtým uznal osobitnú ochranu.  

Krajský aj mestský súd mali za to, že „pre neudelenie súhlasu Úradu nie je možné považovať personálny rozkaz za diskriminačné konanie“.

Služobný pomer príslušníka Policajného zboru sa podľa súdov primárne spravuje zákonom o štátnej službe policajtov a nemožno ho preto označiť za pracovnoprávny pomer. Takto sudcovia zdôvodnili, prečo vraj nemohli neodkladným opatrením brániť vo výkone právomoci inému orgánu: „Civilný súd nemôže svojím rozhodnutím zasiahnuť a rozhodnúť o zákonnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia iného orgánu verejnej moci“, čím sa myslel rozkaz ministra: „Nemožno totiž neodkladným opatrením odnímať účinky rozhodnutiam alebo iným aktom vydaným pri výkone verejnej moci, prípadne meniť ich obsah,“ tvrdia sudcovia.

Súdy sa tak stotožnili s argumentom ministerstva, že právomoc správneho súdu by bola vydaním neodkladného opatrenia negovaná. V konkurencii dvoch právnych prostriedkov tak volili právnu istotu, keďže vydaním opatrenia by súd „neprípustne zasiahol do právomoci správnych orgánov“:

„Uprednostnenie účinkov neodkladného opatrenia by potom de facto znamenalo podriadenie sa správneho súdu civilnému súdu, hoci civilný súd nie je funkčne príslušný vo veci správnej žaloby,“ argumentujú. „Takýto právny stav by bol nežiaduci a umožňoval by neodkladným opatrením obchádzanie preskúmavania zákonnosti správneho aktu v rámci správneho súdnictva.“