Ako som zistil, že umelá inteligencia fandí komunistom

Nedávno som na internete hľadal informácie o ideovom prepojení predstaviteľov hnutia Black Lives Matter a americkej komunistky Angely Davis. Napriek svojej konzervatívnosti sa snažím držať prst na tepe doby, a tak mi napadlo, že sa opýtam aj umelej inteligencie. Bol to zaujímavý zážitok.

Totalitný komunizmus pod falošnou vlajkou boja za ľudské práva

Položil som AI otázku, aký je vzťah zakladateliek hnutia BLM a Angely Davis. Dozvedel som sa, že Angela Davis nebola priamo súčasťou zakladateľského tímu BLM, ale jej práca a aktivizmus v oblasti rasových otázok mala vplyv na mnoho generácií aktivistov vrátane tých, ktorí boli významnými postavami v BLM. Podľa AI je Angela Davis renomovaná politická aktivistka, filozofka a profesorka, ktorá sa dlhodobo angažuje v boji za ľudské práva a proti rasizmu. A aj keď nie je priamo spojená s vytvorením BLM, stále predstavuje dôležitú postavu v kontexte boja za spravodlivosť a rovnosť.

O tom, že Angela Davis bola členkou americkej komunistickej strany, z ktorej vystúpila až po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991, som sa od AI nedozvedel nič. Nedozvedel som sa ani to, že v rokoch 1980 a 1984 bola oficiálnou kandidátkou komunistickej strany na viceprezidentku USA. Nebol som informovaný ani o tom, že Davisová bola pre vedenie Komunistickej strany Sovietskeho zväzu natoľko dôležitá, že v roku 1979 dostala Leninovu cenu.

Keď Angela Davisová bojovala v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia za práva väzňov v USA, vyzval ju česko-slovenský emigrant Jiří Pelikán, aby podporila aj politických väzňov v Česko-Slovensku. Davisová to odmietla s odôvodnením, že títo väzni podkopávajú Husákovu vládu. Keď ju na podporu politických väzňov v komunistických krajinách neskôr vyzval Alexander Solženicyn, povedala mu, že si zaslúžili to, čo dostali: „Nech zostanú vo väzení.“ Angela Davisová teda bojovala za ľudské práva, ale iba za práva väzňov v USA. Ľudské práva väzňov komunistických režimov ju vôbec nezaujímali. Ale ani o tomto ma AI neinformovala.

Súdružka Davisová v roku 1974. Foto: wikimedia

Rozhodol som sa preto položiť AI pomocnú otázku: aké boli politické názory Angely Davis? Umelá inteligencia ma informovala, že jej politické názory sa dajú zhrnúť do štyroch oblastí – antirasizmus, práva väzňov, feminizmus, ako aj marxizmus a socializmus. AI si dávala naozaj veľký pozor, aby ma nebodaj niečím od tejto údajne renomovanej bojovníčky za ľudské práva, rovnosť a antirasizmus neodplašila, ale ani priamo nezaklamala. Dozvedel som sa o tom, že „Davis je známa svojím záujmom o marxizmus“. Ak by som bol mladý študent spoločenských vied, prečo by ma to malo vyrušiť? Veď aj v Nemecku nedávno postavili Karolovi Marxovi sochu, hoci darovanú čínskou komunistickou vládou.

Priznám sa, že už som to nevydržal a opýtal som sa AI na komunistickú minulosť Angely Davisovej priamo: nebola členkou komunistickej strany? Umelá inteligencia ma informovala, že v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola Davis členkou komunistickej strany a získala si pozornosť svojím bojom za ľudské práva a proti rasizmu. O jej dvojnásobnej kandidatúre na viceprezidenta USA za komunistickú stranu v osemdesiatych rokoch však AI zdvorilo pomlčala. Upriamila však moju pozornosť na to, že politické presvedčenia a aktivizmus Angely Davis „zahŕňali komplexné pohľady, ktoré spočívali v boji za rovnosť, sociálnu spravodlivosť a proti rasizmu a mali vplyv na mnohé diskusie a hnutia v oblasti občianskych práv“.

Rozhodol som sa na AI ešte raz pritlačiť: nie je komunizmus totalitné hnutie? Ako AI priznala, pokusy o nastolenie komunizmu boli často spojené so zavedením totalitných štruktúr. V Sovietskom zväze, Číne, na Kube alebo vo Východnom Nemecku podľa AI boli obmedzené politické slobody. Podľa AI kritici tvrdia, že „tieto skúsenosti s komunizmom ukázali, že tento ideologický model môže byť náchylný k totalitným štruktúram“. Takže to tvrdia iba kritici? Desiatky a desiatky miliónov mŕtvych obetí komunistických režimov si všimli iba kritici, ale AI zjavne nie. Na druhej strane, AI ma po oboznámení s tým, že existujú aj kritici komunistických režimov, okamžite upokojila informáciou, že „nie všetky formy komunizmu boli rovnaké a že existujú rôzne interpretácie a varianty tejto ideológie“.

Hitler verzus Lenin

Vtedy mi napadlo, čo by asi povedala AI o Adolfovi Hitlerovi. Tak som sa opýtal a dozvedel som sa, že to bol nemecký politik a diktátor, ktorého režim sa vyznačoval rasizmom a antisemitizmom. Dozvedel som sa tiež, že Hitlerovo nacistické Nemecko bolo zodpovedné za masové zločiny proti ľudskosti, vyvražďovanie miliónov židov a za rozpútanie druhej svetovej vojny. Ako uviedla AI, „Hitlerova vláda a jeho zločiny sú považované za jednu z najtemnejších kapitol v dejinách“. V prípade Hitlera a nacizmu teda AI nijako neodvádza pozornosť ani nebagatelizuje. Neodvoláva sa na kritikov nacizmu, AI priamo hovorí, že Hitler a nacizmus je zlo.

Potom som sa AI opýtal, kto to bol Lenin. Dozvedel som sa, že to bol ruský revolucionár, vodca Októbrovej revolúcie v roku 1917 a zakladateľ Sovietskeho zväzu. Bol významným zástancom marxizmu, viedol Červenú armádu v občianskej vojne proti bielogvardejcom, zaviedol vojnový komunizmus, ktorý znamenal znárodnenie priemyslu a poľnohospodárstva. Neskôr sa presunul k Novej ekonomickej politike, ktorá umožnila určitý stupeň súkromného podnikania. AI na záver uviedla: „Lenin zostal významnou postavou v dejinách Ruska a svetovej histórie ako vodca revolúcie, ktorá zmenila priebeh 20. storočia.“

Leninova revolúcia nepochybne zmenila priebeh 20. storočia, v tom má AI pravdu. Ibaže zabudla dodať, že revolučným terorom, porušovaním ľudských práv, stovkami miliónov nespravodlivo väznených a desiatkami miliónov mŕtvych obetí komunistických režimov. O týchto dôsledkoch Leninovej revolúcie v Rusku AI pomlčala.

V indiánskej bájke vysvetľuje starý otec vnukovi, že každý človek má v sebe dvoch vlkov, dobrého a zlého. Vnuk sa ho opýta, ktorý vlk vyhrá. „Ten, ktorého kŕmiš,“ odpovedá starý otec. Obávam sa, že s umelou inteligenciou je to podobné. Na otázky odpovedá podľa toho, čím je kŕmená. Nielen z hľadiska faktov, ale aj z hľadiska ich interpretácie. Vzhľadom na progresívne ideologické zafarbenie IT gigantov, ktoré vývoj AI financujú, by sme sa na objektívnosť odpovedí AI na spoločenské otázky nemali veľmi spoliehať. Ak si chceme ako spoločnosť uchovať schopnosť autonómne posudzovať históriu aj realitu, potom sa asi musíme vrátiť k Miroslavovi Žbirkovi a jeho refrénu: „Kúp mi knihu.“