Bude musieť Slovensko každoročne prijímať 285 migrantov? Únia sa zhodla na migračnom pakte

Nový systém by mal byť povinne solidárnejší. Preťaženým krajinám pomôžu tie zvyšné tým, že prijmú časť migrantov alebo poskytnú finančnú či materiálnu podporu. Aj posúdenie žiadosti by malo byť rýchlejšie, prvé rozhodnutie by malo nastať do pol roka.

Znenie návrhu je nemeniteľné, ale ešte ho musia schváliť ministri EÚ a poslanci Európskeho parlamentu. Formálne hlasovanie sa uskutoční na jar tohto roku.

Ľudskoprávne organizácie návrh kritizujú

Mimovládne organizácie napriek tomu tvrdia, že balík nie je vhodným riešením. Nazvali ho "historickým zlyhaním a poklonou pravicovým stranám Európy".

"Teória je taká, že tým, že ľudia budú trpieť nepriateľskými politikami, vytvoríte odstrašujúci prostriedok a príde menej ľudí. V praxi však ľudia aj tak prídu, pretože nemajú na výber, takže to nemá žiadny odstrašujúci účinok – len utrpenie," povedala Catherine Woollardová, riaditeľka Európskeho centra pre utečencov a vyhnancov.

Medzinárodné mimovládne organizácie vrátane Amnesty International, Oxfamu, ActionAid, Sea-Watch a Save the Children v decembri, keď štáty uzavreli predbežnú dohodu o migračnej reforme, varovali, že pakt "normalizuje svojvoľné zadržiavanie imigrantov vrátane detí a rodín a využije "krízové" postupy na deportáciu azylantov.

Kritizovali, že EÚ vráti osoby do takzvaných "bezpečných tretích krajín", kde im v skutočnosti hrozí násilie, mučenie a svojvoľné väznenie".

Cornelia Ernstová, europoslankyňa z nemeckej ľavicovej strany Linke, na sieti X napísala, že pakt je "dramatickým dňom pre práva ľudí hľadajúcich ochranu v Európe: sen pravicových populistov v EÚ sa stal skutočnosťou".

Slovensko a Maďarsko boli proti, Česko sa zdržalo

EÚ nezverejnila, ako hlasovali jednotliví zástupcovia, ustanovenia schválili kvalifikovanou väčšinou. Podľa dostupných informácií balík vetovali Slovensko, Poľsko a Maďarsko.

Nová poľská liberálnejšia vláda pod vedením Donalda Tuska odmieta prijať akýchkoľvek relokovaných žiadateľov o azyl podľa tohto paktu.

Poľsko kritizuje, že návrh dostatočne nerieši špecifickú situáciu krajín susediacich s Bieloruskom a Ruskom, ktoré sú "pod neustálym a silným tlakom v rámci umelo vytvorených migračných trás".

https://twitter.com/notesfrompoland/status/1742826518257045954

Česko narušilo jednotu Vyšehradskej štvorky a pri hlasovaní sa zdržalo. Minister dopravy Martin Kupka (ODS) to vysvetlil tým, že nová verzia paktu je horšia ako tá, ktorú Česko pomáhalo pripraviť počas svojho predsedníctva EÚ v druhej polovici roka 2022. Obsahuje podľa neho viac byrokracie.

Šutaj Eštok: Migranti už zo Slovenska neodídu

"Žiaľ, boli sme prehlasovaní viacerými členskými štátmi. Schválili sa tri varianty a Slovensko ani s jedným z nich nesúhlasí," vyhlásil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Šéf rezortu odmieta návrh na povinné prijatie 285 migrantov ročne, prípadne finančnú náhradu vo výške 5,7 milióna eur. Nesplnenie má byť sankcionované alebo inak kompenzované. Kritizuje úzky výber možností kompenzácie, uvítal by napríklad formu humanitárnej pomoci či pomoci na mieste vzniku migrácie.

Nesúhlasí ani s alternatívou pomoci iným členským štátom, ktoré nestíhajú vybavovať azylové procesy. "Azylové konania sa presunú na pôdu Slovenska, čo de facto bude znamenať, že takýto migrant už nikdy zo Slovenska neodíde," skonštatoval.

(tasr, est)