Nemci chcú postaviť ďalšie plynové elektrárne. Plán spochybňujú odborníci aj enviroaktivisti

Nemecké ministerstvo hospodárstva chce, aby v budúcnosti tieto elektrárne prešli na spaľovanie vodíka, ktorý krajine pomôže odkloniť sa od spaľovania plynu a uhlia. Plány palivového prechodu elektrární by sa mali vypracovať do roku 2032, pričom ich úplné prepnutie zo zemného plynu na vodík plánuje nemecký rezort hospodárstva v rokoch 2035 až 2040.

Vláda tiež vyjadrila zámer dotovať elektrárne poháňané výlučne vodíkom s kapacitou do 500 megawattov na účely energetického výskumu. Ministerstvo však neposkytlo ďalšie finančné podrobnosti.

Týmito krokmi ťahúň európskej ekonomiky čiastočne napĺňa zámer postaviť vodíkové elektrárne s výkonom 8,8 GW a plynové elektrárne s neskorším prechodom na vodík s výkonom do 15 GW, na ktorom sa dohodlo s Európskou komisiou minulý rok. Robí to však len v obmedzenom rozsahu, nakoľko Najvyšší súd v Nemecku pre tento zámer vetoval využitie 60 miliárd eur z úverových liniek schválených počas pandemickej krízy.

Plánované elektrárne budú pre Berlín kľúčové, aby presvedčil tamojších producentov hnedého uhlia, ktoré najviac znečisťuje životné prostredie, aby postupne ukončili prevádzku uhoľných elektrární skôr ako v oficiálnom termíne do roku 2038 a pomohli Nemecku rýchlejšie dosiahnuť ciele v oblasti emisií skleníkových plynov, píše Reuters.

Očakáva sa, že nové plynové elektrárne budú vykrývať výpadky elektrární, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie. V čase dostatku energie z veterných alebo slnečných elektrární tak budú vypnuté.

Pochybnosti o dotáciách majú energetici, ale aj enviroaktivisti

Nemecká environmentálna skupina Deutsche Umwelthilfe uviedla, že dohoda vrátane financovania a návrhu tendra zostáva nejasná a môže viesť k výstavbe plynových elektrární, ktoré vodík v budúcnosti nikdy spaľovať nebudú.

Člen predstavenstva Energie Baden-Württemberg (EnBW) Georg Stamatelopoulos zase tvrdí, že cieľ 10 GW je príliš nízky na to, aby sa zabezpečil rýchly odchod od uhoľnej energie do roku 2030. Kľúčový je podľa jeho slov rýchly proces verejného obstarávania, keďže takéto projekty trvajú približne šesť až osem rokov.

Nemecké združenie energetického a vodohospodárskeho priemyslu (BDEW) aj Federálne združenie
nemeckého priemyslu (BDI) naliehajú na vládu, aby úplne upustila od plánov na výstavbu vodíkových elektrární. „V záujme výrazného zníženia zložitosti a nákladov“ zdôrazňuje BDEW potrebu prehodnotiť podporu vodíkovým a hybridným elektrárňam, a to z dôvodu drahých komponentov a obmedzeného vplyvu na bezpečnosť dodávok.

Nemecko zvýši svoj dopyt po plyne

Nemecko bolo do roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, do značnej miery závislé od ruského fosílneho plynu (a tiež ropy a uhlia). Pre bezpečnosť dodávok vybudovalo vlastnú domácu infraštruktúru na dovoz skvapalneného zemného plynu. V súčasnosti väčšina zemného plynu prichádza do Nemecka potrubím z Nórska, Holandska a Belgicka.

Postavením ďalších štyroch plynových elektrární bude Nemecko nútené logicky zvýšiť odber zemného plynu. Nájsť nových dodávateľov v kontexte postupného zastavenia dovozu plynu z Ruska do Európy a tiež Bidenovho neschvaľovania nových licencií na vývoz skvapalneného zemného plynu z USA na starý kontinent to nebude ľahká úloha. Navyše svetovému rastu dopytu po zemnom plyne úplne nezodpovedá zvýšenie jeho ponuky.

„V tomto roku očakávame solídny nárast globálneho dopytu po zemnom plyne, keďže ceny klesli na relatívne únosnú úroveň,“ uviedol šéf IEA pre trh s energiami Keisuke Sadamori. „Rozhodujúcim faktorom však bude, ako rýchlo sa tento nový dopyt podarí uspokojiť, najmä preto, že ponuka je obmedzená a rozsiahle nové kapacity na skvapalnený zemný plyn sa dostanú do prevádzky až po roku 2024,“ dodal.

V minulom roku sa globálny dopyt po plyne zvýšil len o 0,5 percenta. V tomto roku vzrastie podľa prognóz Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) o 2,5 percenta, pričom nedostatok na strane ponuky by mohol spôsobiť výkyvy cien.

Ponuka skvapalneného zemného plynu (LNG) sa síce v tomto roku zvýši o 3,5 percenta, no v Európe ju brzdí nedostatok skvapalňovacích zariadení. „Oneskorenia v nových skvapalňovacích zariadeniach a problémy súvisiace s dostupnosťou napájacieho plynu v existujúcich projektoch by mohli spomaliť rast dodávok až do roku 2025,“ tvrdí správa.

Rastúci dopyt a obmedzená ponuka by teda mohli v priebehu roka aj v Európe výrazne prispieť k cenovým výkyvom.

Nemecko sa v súvislosti s dopytom po plyne už obrátilo na Alžírsko

Nemecko sa však obracia aj na ďalších dodávateľov. Nemecká energetická spoločnosť VNG podpísala zmluvu o prvej dodávke plynu do krajiny od alžírskeho štátneho energetického gigantu Sonatrach. „Ide len o malý kontrakt a uvažujeme o jeho rozšírení,“ povedal generálny riaditeľ VNG Ulf Heitmüller na margo návštevy nemeckej obchodnej delegácie v Alžírsku.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck tiež podpísal list o zámere, ktorý sa týka budúcich dodávok vodíka z Alžírska do Nemecka. „Chceme rozšíriť a povzbudiť Alžírsko, aby v budúcnosti vyrábalo viac ekologického vodíka, viac investovalo do solárnej a veternej energie, a vytvorilo tak novú vlastnú pridanú hodnotu,“ uviedol minister.

Alžírsku prisľúbil podporu vo forme nemeckého know-how a technických znalostí. Severoafrická krajina chce do roku 2040 svojimi vývozmi zabezpečiť desať percent dopytu EÚ po ekologickom vodíku. Vyrábať sa má s využitím obnoviteľnej energie z vetra a slnka.

Transformácia plynových elektrární na vodík je vysoko nákladná

Podľa prezidenta vplyvného nemeckého priemyselného združenia BDI Sigfrieda Russwurma existujúce plynové elektrárne nemôžu fungovať na „čistý“ vodík, pretože „horáky by sa jednoducho roztavili“. Vyriešenie tohto problému by si vyžadovalo dodatočné vybavenie elektrární keramikou, tento proces je však veľmi nákladný.

Okrem iného má vodík aj viacero ďalších technických nedostatkov. „S vodíkom je vo všeobecnosti problém, že je vysoko horľavý a ľahký plyn, teda veľmi ľahko uniká z plynovodov či skladovacích zariadení. Taktiež má až trikrát nižšiu energetickú hodnotu oproti zemnému plynu,“ vysvetlil výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský.

Dôsledkom toho je, že na vykrytie rovnakej energetickej spotreby zemného plynu ho treba vyrobiť a uložiť trikrát viac. V skutočnosti je však jeho výroba vo svete zatiaľ len marginálna.