Porušením Zákona k jeho naplneniu?
Známa anekdota spomína detektíva Sherlocka Holmesa, ako sa raz spolu s nerozlučným kolegom Watsonom vybrali stanovať do prírody. Strávili pekný večer pri ohni, postavili si stan a išli si ľahnúť. Uprostred noci sa Sherlock Holmes prebudí a pri pohľade na hviezdy na oblohe sa opýta Watsona: „Drahý priateľ, čo vám hovorí nočná obloha?“
pexels-mart-production-7220102
Ilustračné foto: Pexels.com
Watson sa vážne zamyslí a povie: „No, môžu byť tak tri hodiny ráno. Astronóm by povedal, že vo vesmíre je milión galaxií a miliardy hviezd. Z teologického hľadiska sa zamýšľam nad mocou a krásou Boha, ktorý to všetko múdro urobil. Ako meteorológ by som zasa povedal, že zajtra bude pekne. A čo hovorí táto nočná obloha vám, drahý priateľ?“ Na to Sherlock odpovie: „Že nám niekto ukradol stan, milý Watson.“ Koľko ľudí, toľko pohľadov…
Máme pred sebou obraz a každý ho vidí svojím vlastným pohľadom. Stáva sa, že pohľad sa rýchlo zmení aj u jedného a toho istého človeka. Rozšírený je typ obrazov, ktoré nás zanalyzujú podľa toho, či sme na obrázku zbadali najprv mladé dievča alebo obraz starenky. Kto by nepoznal obraz španielskeho maliara Salvadora Dalího, na ktorom vidíme v jednom momente dve mníšky a po chvíli zasa bustu známeho ateistu a cirkevného kritika Voltaira.