Čierna Hora už vie, že s Čínou podpísala faustovskú zmluvu

Európska únia by podľa slov čiernohorského vicepremiéra Dritana Abazoviča mala Podgorici pomôcť splatiť miliardovú pôžičku Exportno-importnej banke Číny, aby pomohla znížiť rastúci vplyv Pekingu v tomto západobalkánskom štáte. Nevýhodnú pôžičku, určenú primárne na vybudovanie cestnej infraštruktúry, podpísala s Čínou ešte bývalá vláda dlhoročného čiernohorského lídra Mila Djukanoviča.

„Myslím si, že toto je logické riešenie. Nahradíme zlú pôžičku novou, výhodnejšou, ktorú bude Čierna Hora schopná jednoduchšie splatiť. Musíme však uvažovať aj o alternatívnych modeloch financovania ďalších dvoch úsekov diaľnice, bez ktorých prvý úsek nedáva veľmi zmysel, a ktoré by zároveň chránili majetok Čiernej Hory,“ uviedol Abazovič. Vicepremiér ďalej vyhlásil, že bývalá Djukanovičova vláda podpísala s Čínou mimoriadne nevýhodnú dohodu o pôžičke, po ktorej je Podgorica závislá od Pekingu a „bez jediného kilometra sľúbenej diaľnice, keďže termín jej dokončenia bol opakovane posunutý“.

Pochybný projekty v Čiernej Hore za pôžičky z Číny

Čína momentálne vlastní 25 percent verejného dlhu Čiernej Hory, pričom práve pôžičky na nerentabilné infraštruktúrne projekty sú často označované za dôvod, pre ktorý sa tento malý balkánsky štát ocitol v dlhovej pasci. Politicky zdanlivo lacné, no veľmi nevýhodné pôžičky od Číny sa podľa viacerých expertov stali aj jednou z príčin prehry dlhoročného lídra Čiernej Hory Mila Djukanoviča vo vlaňajších parlamentných voľbách.

Prvým prípadom spolupráce Podgorice s Exportno-importnou bankou Číny bankou bol nákup dvoch plavidiel pre krachujúcu čiernohorskú štátnu lodnú spoločnosť. Nákup oboch lodí zahŕňal značné štátne garancie. Djukanovičova vláda totiž prišla s nápadom uprostred vážnej krízy námornej dopravy a nikto jej preto nechcel poskytnúť úver na podobne nerentabilný projekt. Nikto okrem Číny. Nová vláda v Podgorici teraz bojuje s nevýhodnou pôžičkou a narastajúcim dlhom, pričom národný dopravca sa nachádza v rovnako zlom stave ako predtým.

Najväčším a neslávne najznámejším spoločným projektom Čiernej Hory a Číny je plán na vybudovanie diaľničného spojenia Bar-Boljare, ktorý by mal byť súčasťou diaľnice spájajúcej Podgoricu s Belehradom. Jeden 41 kilometrov dlhý úsek bol financovaný Exportno-importnou bankou Číny a vybudovať ho mala spoločnosť China Road and Bridge Corporation. Poznamenali ho však neustále meškania a odklady, pričom jeho pôvodná cena 800 miliónov eur by sa mohla podľa odhadov pre dodatočné práce, úrokové sadzby a valutové riziká vyšplhať až na 1,3 miliardy eur.

V konečnom dôsledku tak Čierna Hora ostala s krachujúcou lodnou spoločnosťou, bez diaľnice a navyše v dlhovej pasci. Nie je jediným európskym štátom, ktorý sa nechal zlákať na čínske pôžičky. Zo štúdie Európskej investičnej banky vyplýva, že v rokoch 2007 až 2017 poskytol Peking šestnástim štátom pôžičky na rozvoj infraštruktúry v hodnote 12 miliárd eur, pričom až tretinu tejto sumy si požičalo Srbsko, 21 percent Bosna a Hercegovina a sedem percent Čierna Hora.

Od spolupráce s Čínou cez dlhovú pascu až k totálnej závislosti od Pekingu

Európske štáty sa môžu pozrieť do tretieho sveta, ak chcú vidieť, kam až môže zadlžovanie prostredníctvom infraštruktúrnych projektov financovaných z čínskych bánk viesť. Na rozdiel od medzinárodných organizácií ako Svetová banka, alebo Medzinárodný menový fond, ponúka Peking pôžičky na komerčnej báze, pričom požaduje, aby zmluvy zostávali tajné. Čína taktiež neraz požaduje ako garanciu za pôžičky štátny majetok dlžníka alebo jeho prírodné zdroje.

Peking sa v tomto smere venuje najmä výstavbe ciest, logistických zariadení a atómových elektrární. Čína väčšine dlžníkov pri takýchto projektoch ponúka dve možnosti: buď čínska strana poskytuje svoju správcovskú spoločnosť a následne kontroluje všetky procesy, alebo poskytuje viazanú pôžičku, podľa ktorej štát nedostáva peniaze, ale vybavenie, pracovníkov z Číny a podobne.

Pre viacerých partnerov však bolo v posledných rokoch ťažké dlhy voči Číne utiahnuť. Dlh Tadžikistanu momentálne dosahuje 31,6 percenta tamojšieho HDP a až tretinu z neho vlastní Exportno-importná banka Číny. Pakistan sa musel v roku 2018 pre dlh voči Pekingu obrátiť so žiadosťou o pomoc na Medzinárodný menový fond a Srí Lanka v obavách z dlhovej krízy radšej Číne odovzdala strategicky dôležitý prístav.

Čierna Hora je prvým európskym štátom, ktorému pre dlhovú pascu hrozí nadvláda Pekingu. Zďaleka však nemusí byť posledným.