Čo prekáža druhej polovici národa a aké divadlo sa hrá v parlamente

Naša spoločnosť je rozdelená čoraz hlbšou názorovou priekopou. Až svetonázorovou. Dva tábory sa zatiaľ fyzicky veľmi nestretávajú, žijú si paralelne vo svojich bublinách. Marek Maďarič si kladie otázku, kam tento vývoj smeruje.

Dosť bolo Fica! Ale aj: Fico do basy! Skandovali opakovane davy ľudí na námestí. A tým bolo jasne vyjadrené, že neprotestovali iba proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a proti zmenám v trestnom zákonníku. Ich nespokojnosť je širšia a zásadnejšia. Je to nespokojnosť jednej časti verejnosti s výsledkami volieb a s tým, ako sa po nich vládne. Emócie v dave, podobne ako názory v sociálnej bubline, majú sklon považovať sa za absolútne a za jediné správne. Týka sa to aj tejto skupiny ľudí, ktorí sa označujú za slušných. Preto dnes to zjavné sklamanie na ich strane z toho, že vládni poslanci napriek toľkému odporu to predsa len v parlamente schválili. A ešte väčšie začudovanie, že to zatiaľ nič neurobilo s preferenciami vládnych strán.

Je tu totiž aj druhá časť spoločnosti. Niekedy prehliadaná a inokedy moralizujúcimi povýšencami nazývaná luzou. Momentálne ju vo verejnom priestore veľmi nepočuť. To však neznamená, že je so všetkým úplne spokojná. Ak človek stretne zástupcu tejto polovice národa, dozvie sa, že vláda tiež nerobí všetko tak, akoby mala. Prečo ešte napríklad nevymenila vedenie RTVS? Prečo neodvolala toho Mikasa? Ako je možné, že  na niektorých ministerstvách sú znovu slniečkari a dokonca vo vysokých funkciách? Ide, samozrejme, o iný typ nespokojnosti, sčasti aj chápavej a zatiaľ trpezlivej. Napokon, toho hlavného hygienika už predseda SNS vyzval na odstúpenie. Zrejme sa mu zdalo, dodal by som ironicky, že splnomocnencovi Kotlárovi to zbytočne dlho trvá s tým preverením pandémie. A na vedenie RTVS tiež príde rad, lebo to je predsa nevyhnutnosť. Presne tak. Pretože tieto očakávania sympatizantov vlády nie sú živené pomstou či zlobou. Je v nich je len opačný pohľad na svet a presvedčenie, že takýmito výmenami príde k náprave vecí.

Áno, naša spoločnosť je rozdelená čoraz hlbšou názorovou priekopou. Až svetonázorovou. Tieto dva tábory sa zatiaľ, našťastie, fyzicky veľmi nestretávajú. Žijú si tak akosi paralelne vo svojich bublinách. Jedných je možno viac na vidieku, druhých vo veľkých mestách. Jedni aj druhí pritom môžu mať pocit, že ich je dosť na to, aby práve oni demokraticky rozhodli, kto bude pri moci.

Zato v parlamente prichádzajú ich poslaneckí reprezentanti do osobných a čoraz ostrejších konfliktov. Má to niekedy riadne grády. Naposledy pred hlasovaním o Trestnom zákonne, keď poslanec Hlina prerušil svoje vystúpenie v treťom čítaní a nezastaviteľným krikom sa dožadoval prítomnosti predkladateľa zákona, hoci v treťom čítaní jeho prítomnosť nebýva zvykom. O tom však nevedel ani predsedajúci schôdze Blaha, ku ktorému si prisadla poslankyňa Cigániková, z nejakého dôvodu si predtým vyzula topánky a tvrdila, že ona si môže sadnúť, kam chce.