Čo prekáža druhej polovici národa a aké divadlo sa hrá v parlamente

Dosť bolo Fica! Ale aj: Fico do basy! Skandovali opakovane davy ľudí na námestí. A tým bolo jasne vyjadrené, že neprotestovali iba proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry a proti zmenám v trestnom zákonníku. Ich nespokojnosť je širšia a zásadnejšia. Je to nespokojnosť jednej časti verejnosti s výsledkami volieb a s tým, ako sa po nich vládne. Emócie v dave, podobne ako názory v sociálnej bubline, majú sklon považovať sa za absolútne a za jediné správne. Týka sa to aj tejto skupiny ľudí, ktorí sa označujú za slušných. Preto dnes to zjavné sklamanie na ich strane z toho, že vládni poslanci napriek toľkému odporu to predsa len v parlamente schválili. A ešte väčšie začudovanie, že to zatiaľ nič neurobilo s preferenciami vládnych strán.

Je tu totiž aj druhá časť spoločnosti. Niekedy prehliadaná a inokedy moralizujúcimi povýšencami nazývaná luzou. Momentálne ju vo verejnom priestore veľmi nepočuť. To však neznamená, že je so všetkým úplne spokojná. Ak človek stretne zástupcu tejto polovice národa, dozvie sa, že vláda tiež nerobí všetko tak, akoby mala. Prečo ešte napríklad nevymenila vedenie RTVS? Prečo neodvolala toho Mikasa? Ako je možné, že  na niektorých ministerstvách sú znovu slniečkari a dokonca vo vysokých funkciách? Ide, samozrejme, o iný typ nespokojnosti, sčasti aj chápavej a zatiaľ trpezlivej. Napokon, toho hlavného hygienika už predseda SNS vyzval na odstúpenie. Zrejme sa mu zdalo, dodal by som ironicky, že splnomocnencovi Kotlárovi to zbytočne dlho trvá s tým preverením pandémie. A na vedenie RTVS tiež príde rad, lebo to je predsa nevyhnutnosť. Presne tak. Pretože tieto očakávania sympatizantov vlády nie sú živené pomstou či zlobou. Je v nich je len opačný pohľad na svet a presvedčenie, že takýmito výmenami príde k náprave vecí.