Pôjde o každý deň a možno aj hodinu. Kľúčovým dňom pre Trestný zákon je 15. marec. Vtedy nadobudnú účinnosť viaceré ustanovenia, ktoré menia trestné sadzby, a skracujú sa premlčacie lehoty. Od 20. marca má zaniknúť Úrad špeciálnej prokuratúry.
Parlament vládnu novelu Trestného zákona schválil 8. februára vo štvrtok večer. V Prezidentskom paláci ešte v pondelok 12. februára do 16. hodiny zákon nemali. Prezidentka Zuzana Čaputová chce v priebehu tohto týždňa informovať o ďalšom postupe.
V zásade má na výber dve cesty, ako môže trestnú legislatívu zastaviť. Prvou možnosťou je zákon vetovať, teda vrátiť späť do parlamentu. Druhou je novelu podpísať a ihneď sa obrátiť na Ústavný súd.
Náznak hlavy štátu
Prezidentka podstatné vyjadrenie povedala minulý týždeň. Na sociálnej sieti napísala, že urobí všetko, čo je v jej právomoci, aby novela Trestného zákona „nikdy nenadobudla účinnosť“.
Aj keď jasne neuviedla, čo bude nasledovať, dá sa predpokladať, že Trestný zákon asi podpíše a vzápätí ho napadne na Ústavnom súde. Za takýto postup môže čeliť politickým výčitkám, že so zákonom súhlasí, pretože inak by ho nepodpísala.
Prezidentka však takto môže šetriť čas, ktorý budú mať k dispozícii ústavní sudcovia. Na vysporiadanie sa s podaním by mali takmer päť týždňov. Bude na nich, či pozastavia účinnosť celej novely alebo len niektorých jej častí.
K podpisu hlavu štátu vyzývajú aj niektorí politici. Urobil tak napríklad bývalý poslanec Juraj Šeliga z mimoparlamentnej strany Demokrati.
„V momente, ako by pani prezidentka túto novelu vrátila, tak už ju ako keby nemá pod kontrolou,“ zdôraznil Šeliga. Následne predseda parlamentu pri vrátení zákona určí gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.
Exposlanec upozornil, že koalícia môže naťahovať rokovanie tak dlho, aby sa priblížila k navrhnutému dňu účinnosti zákona a súd mal čo najmenej času.
Premiér Robert Fico (Smer) na sociálnej sieti na prezidentku reagoval, že v koalícii urobia všetko pre to, aby novela vstúpila do platnosti a bola účinná.
Veto prezidentky
Ak Zuzana Čaputová zákon nepodpíše, môže ho vetovať ako celok. V takom prípade je na parlamente, či veto prelomí a novelu Trestného zákona schváli v pôvodnom znení. Na prelomenie veta je potrebných aspoň 76 hlasov, koalícia ich má 79.
Prezidentka môže zákon vrátiť aj s pripomienkami. Parlament by potom o nich hlasoval. Koalícia už naznačila, že by niektoré z nich zrejme akceptovala.
Najviac sa v uplynulých dňoch hovorilo o skrátení premlčacej lehoty z 20 na 10 rokov pri trestnom čine znásilnenia. Vládna väčšina za to čelila ostrej kritike. Cez víkend už niektorí koaliční politici hovorili, že sú otvorení vecnej diskusii, ak prezidentka zákon vráti s pripomienkami.
Vetovanie zákona prezidentkou je výhodnejšie pre koalíciu, pretože čas na rozhodnutie súdu by sa skrátil. Je totiž na predsedovi parlamentu a koaličnej väčšine, kedy by vrátený zákon prerokovali gestorský výbor a následne poslanecké plénum.