Jozef Onačilla

Žiaden racionálny človek nemôže poprieť skutočnosť, že znásilnenie patrí k jedným z najohavnejších násilných trestných činov, aké ľudstvo pozná. Nezasahuje totiž iba do fyzickej integrity osoby, ale takmer bez výnimky zanecháva rany aj na duševnom zdraví obete. Napriek tomu, že ide o mimoriadne ťažký údel, je potrebné takýto trestný čin nahlásiť čo najskôr.

Nielen preto, aby bol násilník okamžite zadržaný a putoval do väzby, čo je, mimochodom, zaužívaná prax pri vznesení obvinenia zo spáchania tohto trestného činu. Ale najmä pre účely dokazovania, ktoré ako jediné môže spravodlivo usvedčiť páchateľa a prispieť k jeho dlhoročnému trestu. Základná sadzba trestu odňatia slobody pri znásilnení je od 5 do 10 rokov, pričom podľa závažnosti skutku môže páchateľovi hroziť trest odňatia slobody až na 25 rokov.  

Práve problematika dokazovania pri takomto zločine má svoje špecifiká, ktoré verejnosti pri debate o skracovaní premlčacej doby neboli predostreté. Kritici skracovania premlčacej doby hovorili najmä o skutočnosti, že žena je častokrát znásilnením traumatizovaná a nevie dostatočne rýchlo reagovať a nahlásiť čin polícii. Prípadne sa obáva stigmatizácie okolia alebo neverí súdnemu systému, že dokáže odsúdiť páchateľa na spravodlivý trest. Tieto argumenty majú svoj racionálny základ, ale zároveň predstavujú problém, vďaka ktorému môže páchateľ skutočne vyviaznuť bez potrestania.

Znásilnenie treba nahlásiť čo najskôr