S obľubou si spomínam na moment, keď nás vyučujúca na vysokej škole schladila tézou o tom, že láska Andreja Sládkoviča k Maríne nebola taká večná a nezlomná, ako by si čitateľ éterickej ľúbostnej básne rád myslel. Sladký štúrovec, ktorý chcel jednako milovať vlasť i svoju milú, sa z platonickej lásky „vyliečil“.
Sviatok svätého Valentína si zaslúži, aby sme aj v literárno-historickom meradle rehabilitovali lásku a uviedli ju na správnu mieru. Sládkovič sa aj po zdanlivo nenaplnenej láske zaľúbil znovu. Znovu a ozajstne. Hoci táto láska nenapísala báseň s dĺžkou 291 strof, vzišlo z nej deväť detí. A naplnila pôvodnú Marínu zmyslom.
Zoznámte sa s Antóniou Júliou Sekovičovou, skutočnou osudovou láskou Andreja Braxatorisa, ktorý si ani svoje umelecké meno Sládkovič nezvolil pre status najviac „zaláskovaného“ štúrovca.