Deindustrializácia Nemecka naberá na obrátkach: Investície sa rušia, zamestnanci prepúšťajú a prevádzky končia

Na problémy priemyselnej veľmoci neukazujú len čísla, ale aj množstvo smutných príbehov firiem, ktoré desaťročia dokázali udržať chod výroby, no pod tlakom čínskej konkurencie, zelených európskych politík a energetickej krízy, ktorú znásobila ruská invázia na Ukrajinu a európske sankčné protiopatrenia, podľahli. Ich počet sa v najväčšej ekonomike Európy prudko zvyšuje.

Uzatvorenie továrne na výrobu oceľových rúr v nemeckom Düsseldorfe, ktorá prežila obe svetové vojny, je len kvapkou v mori. Pridať možno sťahovanie výroby z Nemecka do iných štátov výrobcami pneumatík Michelin či Goodyear a okliešťovanie počtu zamestnancov v závodoch, ktoré v krajine zostali. Ďalej problémy koncernov Bosch, Continental, GEA, BASF, Lanxess... Obdobných príbehov sa v Nemecku odohráva množstvo.

To, čo na prvý pohľad nevidno

Stále však ide iba o vrchol ľadovca, ktorého značnú časť nie je vôbec vidieť. Ukončenie prevádzok, tisícky prepustených zamestnancov či červené čísla vo výsledovkách sú len jednou stranou mince. Tou druhou sú investície, ktoré firmy vinou nepriaznivej situácie neurobili a v najbližšom čase zrejme neuskutočnia.

Investície, ktoré budú v kontexte tuhého konkurenčného boja s Čínou, vyvážajúcou čoraz viac tovaru do Európy, priemyselnej veľmoci chýbať. Nejde pritom iba o oblasť elektromobility, ale aj o ďalšie „zelené“ odvetvia. Čína má totiž pod palcom väčšinu spracovateľských a dodávateľských reťazcov vzácnych zemín a ďalších kritických minerálov. A aj s rôznymi štátnymi podporami dokážu spoločnosti vyrábať napríklad solárne panely oveľa lacnejšie než európski či americkí konkurenti.

„Napriek motivácii našich zamestnancov sme dospeli do bodu, keď nemôžeme vyvážať nákladné pneumatiky z Nemecka za konkurencieschopné ceny,“ uviedla šéfka severoeurópskej divízie spoločnosti Michelin.

„Už nie sme konkurencieschopní. (...) Zaostávame,“ skonštatoval začiatkom mesiaca pre agentúru Bloomberg nemecký minister financií Christian Lindner.

Problémy nehlási iba priemysel

Ťažkosti sa týkajú aj ďalších sektorov, ako je maloobchod, stavebníctvo či trh s nehnuteľnosťami. Skokový nárast úrokových sadzieb spoločnostiam výrazne priťažil, keď zdraželi zrejme všetky dostupné možnosti financovania.

Minulý mesiac sa podľa Bloombergu dostali do problémov úvery a dlhopisy vydané spoločnosťami v krajine s hodnotou viac ako 13,6 miliardy dolárov. Podľa správy poradenskej spoločnosti Alvarez & Marsal je v Nemecku v súčasnosti v problémoch približne 15 percent firiem, čo je najvyšší podiel v Európe. A neschopnosť splácať dlhy môže zase znamenať problém pre banky.

Mnohé spoločnosti chcú preto iba prežiť a čakajú na zníženie sadzieb, ktoré zmierni dlhové zaťaženie. Obchodníci v súčasnosti stavajú na päť znížení sadzieb v eurozóne v tomto roku.

Ako zle je na tom Nemecko

Ku spomenutým globálnym faktorom, ktorým musí nemecká ekonomika čeliť, sa pridáva aj škrípajúca infraštruktúra, starnúca pracovná sila, byrokratická záťaž či vzdelávací systém. Agentúra Bloomberg poukazuje aj na prípady, keď sú spoločnosti pripravené investovať, no polená im pod nohy hádže pomalá nemecká byrokracia.

Z kuloárov zaznievajú aj obavy zo zmeny politického establišmentu v USA po novembrových prezidentských voľbách.

„Nemecko je zničujúcim a desivým príkladom toho, ako prosperujúcu krajinu za niekoľko rokov rozvráti zelený populizmus a ľavicový progresivizmus,“ komentoval na sieti X najnovšie správy z Nemecka český ekonóm Lukáš Kovanda. Dodal, že správa je „varovaním aj pre Českú republiku“.

A podobná premisa platí aj pre slovenské priemyselne založené hospodárstvo.

Dobrých správ z Nemecka je málo

Priemyselná výroba sa vlani v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížila o 1,5 percenta. Za rok 2023 celkovo v porovnaní s predchádzajúcim rokom továrenské objednávky klesli o 5,9 percenta. Vývoz, ktorý bol dlhé roky hlavným pilierom nemeckej ekonomiky, sa znížil o 1,4 percenta.

„Údaje potvrdzujú, že nemecký priemysel je stále v recesii,“ uviedol pre CNBC hlavný ekonóm nemeckej Berenberg Bank.

Hospodárstvo sa v roku 2023 podľa tamojšieho štatistického úradu medziročne zmenšilo o 0,3 percenta a Berlín sa „oficiálnej“ recesii, ktorá je chápaná ako pokles HDP v dvoch štvrťrokoch za sebou, vyhol len o chlp, keď ekonomika v treťom kvartáli stagnovala.

A len málokto očakáva, že si v tomto roku polepší. Berenberg Bank pritom nie je jediný peňažný dom, ktorý očakáva, že sa objem nemeckej produkcie v aktuálnom roku, rovnako ako vlani, scvrkne. Deutsche bank či Commerzbank vnímajú situáciu rovnako negatívne.

„Držíme sa našej prognózy, podľa ktorej sa nemecká ekonomika v roku 2024 ako celok zmenší o 0,3 percenta,“ skonštatoval hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer.

Hospodárstvu treba šálku kávy, znie od štátnikov. Tí však majú zviazané ruky

Ešte v polovici januára sa na Svetovom ekonomickom fóre v Davose nemecký šéf financií vyjadril, že tamojšie spiace hospodárstvo potrebuje iba „šálku kávy“ a isté štrukturálne zmeny.

K A však treba doplniť aj B. Nemeckí lídri majú do značnej miery zviazané ruky. Doteraz totiž počítali s tým, že môžu do súčasných rozpočtov na nasledujúce roky prerozdeliť peniaze z fondov, ktoré sa počas krízových pandemických čias nevyužili.

Tieto machinácie však prednedávnom zastavil tamojší ústavný súd. A v rozpočtových plánoch koalície vznikla diera vo výške 60 miliárd eur. Peniaze, ktoré boli vyčlenené práve na podporu energeticky náročných podnikov či na dotovanie rôznych inovačných projektov.