Problémy chorého muža Európy pokračujú. V Nemecku sa čoraz väčšie množstvo spoločností vzdáva inovačných myšlienok a plánov a zameriava sa skôr na prežitie. Mnohé z nich prepúšťajú zamestnancov či inak okliešťujú náklady. A nemalá časť zatvára svoje brány. Centrum priemyslu upadá a ani vyhliadky do budúcna nie sú ružové.
Na problémy priemyselnej veľmoci neukazujú len čísla, ale aj množstvo smutných príbehov firiem, ktoré desaťročia dokázali udržať chod výroby, no pod tlakom čínskej konkurencie, zelených európskych politík a energetickej krízy, ktorú znásobila ruská invázia na Ukrajinu a európske sankčné protiopatrenia, podľahli. Ich počet sa v najväčšej ekonomike Európy prudko zvyšuje.
Uzatvorenie továrne na výrobu oceľových rúr v nemeckom Düsseldorfe, ktorá prežila obe svetové vojny, je len kvapkou v mori. Pridať možno sťahovanie výroby z Nemecka do iných štátov výrobcami pneumatík Michelin či Goodyear a okliešťovanie počtu zamestnancov v závodoch, ktoré v krajine zostali. Ďalej problémy koncernov Bosch, Continental, GEA, BASF, Lanxess… Obdobných príbehov sa v Nemecku odohráva množstvo.