Počet HIV pozitívnych na Slovensku stúpa, môže za to aj migrácia

HIV (vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti) napáda bunky, ktoré pomáhajú telu bojovať s infekciami, čím sa človek stáva zraniteľnejším voči iným infekciám a chorobám.

Šíri sa kontaktom s telesnými tekutinami infikovaného. Tými sú krv a krvné deriváty, ejakulát, vaginálny sekrét a materské mlieko. Prenos HIV je možný len vtedy, ak sa tieto tekutiny dostanú do kontaktu so sliznicou alebo poškodeným tkanivom alebo sú priamo vstreknuté do krvného obehu (z injekčnej striekačky). Nemôžete sa nakaziť obyčajným podaním ruky či objatím chorého. Hrozbu nepredstavuje ani kontakt s predmetmi, ako sú záchodové dosky, kľučky alebo riad.

Celkový počet ľudí žijúcich s HIV na celom svete sa síce zvyšuje – z 26,6 milióna ľudí v roku 2000 na 39 miliónov ľudí v roku 2022 – ale pomalším tempom. Zatiaľ čo v roku 2000 bol celkový počet nových infekcií HIV 2,8 milióna, v roku 2022 toto číslo kleslo na 1,3 milióna nových prípadov.

Ľudský organizmus sa tohto vírusu nedokáže zbaviť a neexistuje naň žiadny účinný liek. Znamená to, že ak raz máte HIV, máte ho doživotne.

U pacientov s účinnou liečbou je dĺžka a kvalita života takmer porovnateľná s kohortou HIV negatívnych pacientov. Ak sa HIV nelieči, môže viesť k ochoreniu AIDS (syndróm získanej imunodeficiencie).

Počty pozitívnych u nás stúpajú aj pre migračnú krízu

Slovensko v európskom priestore patrí medzi štáty s najnižším výskytom tejto infekcie. Ročne nám spravidla pribúdalo do sto pacientov. Väčšinu HIV infekcií sme zaznamenali v skupine mužov majúcich sex s mužmi, pričom 70 percent prípadov sa nakazilo homosexuálnym stykom. Heterosexuálnym stykom sa preniesla pätina infekcií, len 1,2 percenta injekčným užívaním drog (z 19 prípadov bola väčšina získaná mimo Slovenska). Najviac HIV infikovaných ľudí žije vo väčších mestách a najvyššia kumulatívna incidencia HIV infekcie je dlhodobo v Bratislavskom kraji.

Situácia sa zhoršila od roku 2022, keď na naše územie prišlo veľa cudzincov a utečencov. Takmer všetky takto odchytené prípady HIV boli medzi cudzincami zo strednej alebo východnej Európy.

Drvivú väčšinu pacientov u nás aktuálne tvoria ľudia do 50 rokov.

Poisťovni Dôvera vzrástol počet poistencov s HIV za posledné desaťročie zhruba o polovicu – zo 167 na minuloročných 252 pacientov (z toho dvadsať tvorili zahraniční).

Aj zdravotná poisťovňa Union zaznamenala zvýšenie počtu pozitívnych, prispel k tomu však nárast poistného kmeňa a vyšší počet zahraničných pacientov.

Napriek tomu žiadna z poisťovní nevykonáva kampane zamerané na prevenciu pred AIDS.

HIV status najlepšie odhalí test v certifikovanom zariadení

Spraviť si test na túto infekciu má podľa dostupných informácií najväčší význam tri mesiace po prípadnom rizikovom správaní. Na Slovensku sa možno otestovať vo viacerých pobočkách regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Presný zoznam nájdete tu.

O anonymný odber môžete bezplatne požiadať v bratislavskom Národnom referenčnom centre pre prevenciu HIV/AIDS. Výsledky sú dostupné do týždňa od odberu. 

Okrem toho je možné si kúpiť test na HIV aj v lekárňach. Odborníci upozorňujú, že je to podobné ako pri covidových antigénových testoch – môžu ukázať falošnú negativitu a aj pozitivu. Istotu o vlastnom HIV statuse získa človek až po otestovaní v profesionálnom zdravotníckom zariadení. Zdravotník mu zároveň zodpovie otázky a sprostredkuje ďalšiu lekársku, prípadne psychologickú pomoc.

Pozitivitu treba v nemocnici hlásiť

Od čias, keď na AIDS zomrel najslávnejší slovenský krasokorčuliar Ondrej Nepela, sme v boji s týmto vírusom a ochorením spravili obrovský medicínsky pokrok.

Vedecké štúdie opakovane dokázali, že HIV pozitívni, ktorí dlhodobo poctivo užívajú takzvanú antiretrovírusovú terapiu, dosahujú nedetekovateľnú vírusovú nálož. To znamená, že nie sú pre svoje okolie infekční – dokonca môžu mať pohlavný styk so svojím HIV negatívnym partnerom.

„Pacienti na Slovensku užívajú kombinovanú antiretrovírusovú terapiu podľa všeobecne platných európskych doporučení. Liečba je porovnateľná s liečbou v iných európskych krajinách a v USA,“ uviedla infektologička Mária Záriš Vachalíková z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

Nakazený má napriek tomu morálnu a aj zákonnú povinnosť informovať o svojom statuse svojich sexuálnych partnerov, ako aj zdravotníkov, ktorí ho ošetrujú a mohli by prísť do kontaktu s jeho krvou.

Infektológ Ricardo Massmann z Kliniky infektológie a geografickej medicíny na bratislavských Kramároch pre Pravdu poznamenal, že pacient v ambulancii na liečbu HIV podpisuje tlačivo, že svoj HIV status nahlási zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý mu vykonáva invazívny zákrok.