Jarmila Repovská

Nie Pýcha a predsudok, ale pýcha a hlúposť

Moje názory na pôst sa v rôznych obdobiach môjho života prikláňali k rôznym stranám, podľa toho, kto ma práve ovplyvnil. Ako niekdajší zarytý mäsožravec som obdobie pôstu vôbec neriešila. Občas mi prišlo smiešne niečo si odoprieť, keď nemusím, občas masochistické, a ani to ďalej nebudem rozpisovať, lebo mi príde až hanba... za vlastnú neskúsenosť – trochu, za pýchu a hlúposť – veľmi.

Tým, že sa zo mňa stala vegetariánka, mala som pocit, že sa postím akosi automaticky a celoročne, takže nič viac sa už odo mňa isto nežiada. A áno, napísala som to zámerne, že sa stala, pretože to nebolo niečo, o čom som premýšľala, čo som zvažovala a pre čo som sa napokon rozhodla. Dnes však píšem o inom.

Prešli roky a životné turbulencie i stretnutia, hľadanie a nachádzanie a súčasťou posledného v poradí bol aj pôst. Pôst a jeho tajomstvá a vymoženosti, ktoré sú „odtajnené“ každému pýtajúcemu sa, každému, kto úprimne hľadá a následne naozaj nachádza.