Pôst. Nič nehovoriace odporúčania, alebo veľká šanca na slobodu?

Nie Pýcha a predsudok, ale pýcha a hlúposť

Moje názory na pôst sa v rôznych obdobiach môjho života prikláňali k rôznym stranám, podľa toho, kto ma práve ovplyvnil. Ako niekdajší zarytý mäsožravec som obdobie pôstu vôbec neriešila. Občas mi prišlo smiešne niečo si odoprieť, keď nemusím, občas masochistické, a ani to ďalej nebudem rozpisovať, lebo mi príde až hanba… za vlastnú neskúsenosť – trochu, za pýchu a hlúposť – veľmi.

Tým, že sa zo mňa stala vegetariánka, mala som pocit, že sa postím akosi automaticky a celoročne, takže nič viac sa už odo mňa isto nežiada. A áno, napísala som to zámerne, že sa stala, pretože to nebolo niečo, o čom som premýšľala, čo som zvažovala a pre čo som sa napokon rozhodla. Dnes však píšem o inom.

Prešli roky a životné turbulencie i stretnutia, hľadanie a nachádzanie a súčasťou posledného v poradí bol aj pôst. Pôst a jeho tajomstvá a vymoženosti, ktoré sú „odtajnené“ každému pýtajúcemu sa, každému, kto úprimne hľadá a následne naozaj nachádza.

Takže, od nič nehovoriaceho cez… až po poznanie veľkej šance, ktorú nám tých 40 dní dáva

Veda, skúmajúca myslenie a funkcie mozgu, tiež získavanie návykov a zbavovanie sa návykov, už dávno odhalila, že na to, aby sa nám niečo vžilo, alebo naopak, aby sme sa niečoho zbavili, potrebujeme 21 dní. Tí odvážnejší tvrdia, že aj tých 21 dní na „odvykačku“ je málo, že je potrebných 40 dní. Pri tejto informácii mi konečne svitlo a pôst, pôstne obdobie sa pre mňa stali príležitosťou na zbavovanie – a verím, že aj zbavenie sa – návykov, zlozvykov, závislostí…

Ako človek, ktorý nekonzumuje mäso, premýšľala som, od čoho si dať počas nasledujúcich dní „pohov“. Na odvykanie od kávy som nemala odvahu, fajčiť som prestala pol roka po vylúčení mäsa, takže došlo na čokoládu. Po približne hodine po tomto rozhodnutí mi začalo dochádzať, „o čom to je“. Nebudem tu rozpisovať podrobnosti, ale zhrniem to do slov: Nebolo to ľahké, bolo to ťažké. Ako pojedač čokolády, na ktorej som skutočne „fičala“ napriek tomu, že sa to odzrkadľovalo aj na centimetroch v mojom páse, a ktorej som dokázala denne zjesť tabuľku aj dve, som sa trápila a zapierala celou svojou – slabosťou. Ako dni plynuli, zo slabosti sa postupne stávala sila, chuť na kakaovú pochúťku slabla a nevrátila sa ani po skončení pôstu. Závislosť bola preč! A opakom závislosti akéhokoľvek druhu je sloboda. Je to ten stav, keď sa naša hlava rozhodne, či niečo chce, alebo nechce. Keď u človeka nerozhoduje telo, ale duch. A o tom je pôst.

V ďalšom roku som sa rozhodla 40 dní odolávať kartám v počítači. Výsledkom je, že ich nehrám ani dnes, po troch rokoch. V rámci pôstu tiež prestávam hľadať pokoj v nepokoji a nastoľujem oddych od hudby, spevu i tanca, ktoré sú intenzívnou súčasťou mojich dní a večerov. V tomto roku dávam navyše stopku zmrzline a nanukom, ktoré mi robili v poslednom čase príjemnú spoločnosť, a, samozrejme, zriekam sa sladkostí a zákuskov.  

O tom to celé je

Aby sme sa mohli počas pôstneho obdobia od niečoho pôstom oslobodiť, musíme si najprv priznať, že niečo v našom jedálničku či zvyklostiach má nad nami moc. Že nie my, ale naše chute a zlozvyky nás nútia konať inak, než je pre nás zdravé a prospešné. Priznať si, že sme kvôli týmto „žiadostiam tela“ stratili slobodu a moc nad svojím životom.

Od malého k väčšiemu

Ktosi múdry povedal: Ľudia sa smejú tomu, čo im je smiešne, alebo tomu, čomu nerozumejú. Hm, tiež som sa smiala, kým som nepochopila tú ohromnú múdrosť pôstu, a rovnako veľkú príležitosť vziať si späť to, o čo sme sa pripravili svojimi zlozvykmi a chuťami. Navyše je v tomto pôstnom 40-dňovom období človek podporovaný a doslova podopieraný modlitbami  – svojimi, ale aj celého spoločenstva veriacich ľudí.

Ak využijeme šancu pôstu, duch – vôľa silnejú, a potom už nie je pre nás problém víťaziť aj nad lenivosťou a pohodlnosťou, ak nám bránia v plnohodnotnom žití. Dokážeme skôr kontrolovať a skrotiť svoj jazyk, nálady, emócie. Aj o tom je pôst.