Európska únia sa pod záštitou dobrých úmyslov približuje k autoritárskemu režimu

Európska únia sa rozhodla bojovať s nenávisťou a dezinformáciami sprísňovaním svojej legislatívy. Vzhľadom na cezhraničný problém páchania možných zločinov z nenávisti vidí potrebu prijať vhodné právne normy na európskej úrovni. V tomto smere tlačia europoslanci na zaradenie zločinov z nenávisti a takzvaný „hate speech“, teda nenávistný prejav, na zoznam trestných činov EÚ.

V tejto na prvý pohľad dobre mienenej stratégii vyvstáva niekoľko vážnych otázok. Napríklad ako bude definovaný samotný pojem nenávisť, ako sa bude riešiť jej potláčanie vo verejnom priestore a ako pri tom neohroziť slobodu slova a názoru.

Otázne je aj to, ako sa zabráni tomu, aby tento nástroj nebol zneužívaný na umlčanie ideologických oponentov.

Europoslanci vyzývajú Radu EÚ na rozhodnutie o rozšírení trestných činov obsiahnutých v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok dáva Európskemu parlamentu a Rade EÚ právomoc pomocou smerníc upravovať minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a ich sankcií, ak je proti nim potrebné bojovať na spoločnom európskom základe. Pôjde teda o trestné činy, ktoré sú natoľko vážne, že je proti nim potrebné bojovať na nadnárodnej úrovni.

Momentálne medzi takéto mimoriadne závažné trestné činy patrí terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí či nedovolené obchodovanie s drogami, ale aj ekonomické trestné činy ako pranie špinavých peňazí, korupcia a falšovanie platobných prostriedkov.

To znamená, že pri týchto trestných činoch môže rada a parlament prijímať legislatívu, ktorá bude základom a štandardom pre európske krajiny, podľa ktorej majú pri danej trestnej činnosti postupovať. V tejto legislatíve sa stanovujú minimálne sankcie a postupy, ktorých sa členské štáty musia pridržiavať.

Členské štáty majú rozdielnu legislatívu