Bývalý garant Gorily: Špeciálna prokuratúra je nesystémový a dočasný prvok, ale svoj historický čas ešte nenaplnila

Nakoľko vážnym zásahom do trestných konaní na Slovensku budú podľa vás zmeny trestných kódexov, ktoré aktuálne presadila koalícia?

Najpodstatnejšou zmenou majú byť zmeny v Trestnom zákone. Ide o vážne kľúčové zmeny.

Boli ste vyšetrovateľom aj v čase, keď sa menili trestné kódexy za čias Daniela Lipšica, ktoré dnes vláda kritizuje a mení ako neprimerane prísne. Je pravda, že vtedy došlo k vážnemu sprísneniu?

Ja si to nemyslím. Rekodifikácia z roku 2006 bola reakciou na aktuálnu spoločenskú situáciu a z hľadiska výšky trestov kopírovala situáciu, ktorá v našom štáte v tom čase bola.

Hrubokrká mafia?

Nenarážam ani tak na druh trestnej činnosti. Z hľadiska výšky trestov, ktoré sú závislé od výšky škôd, bol trestný zákon účinný od januára 2006 konsenzom, ktorý nadväzoval na výšky škôd z predchádzajúceho obdobia, tam nedošlo k vážnym rozdielom. Menili sa konkrétne výšky trestných sadzieb a tie boli reakciou na trestnú činnosť u nás, ktorú bolo treba eliminovať.

Takže vysoké trestné sadzby nesúviseli so snahou primäť obvinených k väčšej ochote spolupracovať a stať sa „kajúcnikmi“, ako to naznačuje opozícia?

Určite nie, to by som vylúčil. Tá legislatíva bola z veľkej časti prevzatá z vyspelých štátov a išlo o využitie inštitútov, ktoré fungovali vo svete, respektíve prispôsobenie sa trendom v páchaní kriminality. Prijímali sa veci, ktoré boli efektívne a účinné v rámci vyšetrovania práve tých druhov kriminality, ktoré tu v tom čase boli.

Mnohí právni experti však súhlasia s názorom, že trestné sadzby sú neprimerane vysoké, a mali by sa znížiť po vzore západných štátov.

Ja som jeden z tých, ktorí považujú naše trestné sadzby za neprimerane vysoké. Mali byť znížené už dávno. To však nemá nič spoločné s právnou úpravou z roku 2006. Trestné sadzby narástli práve na základe výšky škôd.

Za ekonomické kauzy by však bolo potrebné skôr zvýšiť rozsah ukladaných druhov trestov, aby skôr súd rozhodoval o tom, aký trest bude primeraný. Ja sa nebránim ani tomu, aby za ekonomické trestné činy bolo možné vždy uložiť aj podmienečný trest odňatia slobody. Samozrejme, v závislosti od konkrétnych okolností skutku a postoja páchateľa k spáchanej trestnej činnosti.   

Máte na mysli väčší dôraz na restoratívnu justíciu a rozšírenie alternatívnych trestov, ako to navrhoval aj exminister Viliam Karas?

Samozrejme, restoratívna justícia je úzko prepojená s výškou trestov, ak by sme ju lepšie aplikovali, bolo by možné ukladať ďaleko menšie tresty odňatia slobody. Som veľkým fanúšikom rozvoja restoratívnej justície. Trestné právo by malo byť najmä prevýchovné a nemalo by „vychovávať“ ďalších zločincov.

Karasov návrh teda považujete za primeraný?

Jeho návrh bol výsledkom dvojročného obdobia prípravy zmien trestných kódexov, ktoré pôvodne pripravovala pani Kolíková. Pán Karas od nej prevzal tie dobré veci, ale na rozdiel od nej sa snažil vytvoriť veľké skupiny odborníkov, ktorí následne uvažovali nad tým, čo všetko treba zapracovať v rámci rozvoja restoratívnej justície, a toho, ako by mohol fungovať systém trestania tak, aby čo najmenej zasahoval do života obvineného a poskytoval čo najväčší priestor na jeho prevýchovu. A zároveň čo najväčšie možnosti náhrady škôd a satisfakcie pre poškodených.

Z tohto hľadiska hodnotím Karasovu novelu za dosiaľ najlepšiu z tých, ktoré boli predkladané za posledné roky.

Vláda i minister spravodlivosti Boris Susko tvrdia, že vlastne iba nadväzujú na Karasa, čo on popiera. Ako by ste to hodnotili vy?

V tejto novele mi chýbajú širšie prvky restoratívnej justície, na ktoré sa zabudlo. Problematickou sa javí tiež otázka premlčania pri násilných trestných činoch a otázna je aj miera, v akej sa majú tresty odňatia slobody znižovať, aj keď samotné znižovanie výšok trestov odňatia slobody pri majetkových a ekonomických trestných činoch hodnotím ako správne.  

Dnes ste trestný právnik, ste už takpovediac na opačnom brehu. Hľadí na to advokát inak ako vyšetrovateľ alebo prokurátor?

Nie som presvedčený, že by to bol správny záver. Aj pán Karas je advokát a vykonáva povolanie, ktoré je kritizované za to, že práve advokátom vraj záleží na zmenách v prospech obvinených. Práve on však priniesol ten najväčší konsenzus a predložil novelu, ktorá bola priechodná cez najväčšiu časť odbornej aj laickej verejnosti.

Kde to podľa vás zlyhalo?

Na nespôsobilosti vedenia štátu v rokoch 2020 až 2023 a na ich neschopnosti dohodnúť sa v podstate na čomkoľvek.

Ak by prešla Karasova novela, súčasná vláda by už nemala priestor pre ďalšiu rekodifikáciu?

Som presvedčený, že ak by došlo k jej schváleniu, pre novú vládu by bolo veľmi problematické zdôvodniť, prečo v takom krátkom čase a po takej rozsiahlej novele chce prísť so zmenami, a to spôsobom, ktorý nemá riadne odôvodnený.

To znie ako celkom slušná výčitka aj pre exministerku Máriu Kolíkovú a spol., ktorá je dnes hlasnou kritičkou niečoho, čomu sa dalo zabrániť...

Súhlasím s tým, že bývalé vedenie štátu za tri roky nebolo schopné prijať kvalitnú novelu Trestného zákona. To je, nepochybne, výčitkou pre pani Kolíkovú, ale zároveň pre všetkých, ktorí sa na tom vtedy mohli podieľať a priložiť ruku k dielu. 

Mnohí právni odborníci namietajú, že kombinácia znižovania trestných sadzieb a premlčacích lehôt bude znamenať faktickú amnestiu pre množstvo zločinov. Myslíte si, že presadenie tohto zákona môže mať takéto dôsledky?

Ak hovoríme o premlčacích lehotách, ide vlastne o kombináciu zvyšovania hraníc výšky škôd v nadväznosti na znižovanie trestných sadzieb. Táto kombinácia spôsobuje nepriamy zásah do dĺžky premlčacích lehôt, a preto je potrebné a nevyhnutné túto kombináciu zvyšovania hraníc výšky škôd a znižovania konkrétnych trestných sadzieb zvlášť vyvážiť. K uvedenému zásahu je potrebné riadne odôvodnenie, prečo sa zvyšujú hranice konkrétnych škôd a, naopak, prečo sa znižujú trestné sadzby v danom rozsahu. Takéto odôvodnenie som v aktuálnej novele nenašiel, preto ma neuspokojila. Preto by som volil skôr osvedčený konsenzus z minulosti. Ak dôjde k prijatiu zmien, ktoré nemáme vyskúmané, osvedčené a odôvodnené, nevieme, aké to bude mať následky.  

Vaše odporučenie by bolo aké?

Bol by som skôr za to, aby sa škody naviazali na aktuálnu výšku minimálnej mzdy, ktorá je 750 eur a na jej násobky v prípade škôd väčšieho rozsahu. Následne by som skúmal, čo táto zmena urobí pri konkrétnych trestných činoch a podľa toho pristupoval k znižovaniu trestných sadzieb v prípade majetkových trestných činov. Táto kombinácia následne zasiahne do dĺžky premlčania jednotlivých trestných stíhaní. Zjednodušene: ak by momentálne páchateľ spôsobil škodu 133-tisíc eur, hrozila by mu trestná sadzba napríklad pri podvode 10 až 15 rokov, kde je premlčacia doba myslím 20 rokov. Ak však zmeníme výšku škody veľkého rozsahu nad túto sumu, kvalifikácia sa zníži minimálne o jeden odsek, kde už dnes hrozí páchateľovi trest odňatia slobody len vo výške 3 až 10 rokov a premlčanie je 10 rokov. Takto sa nepriamo znižuje doba premlčania. Preto je dôležité starostlivo vyvážiť kombináciu výšky škôd so zmenou trestných sadzieb.

A čo v prípade priamych zmien premlčania?

V súvislosti so znižovaním trestných sadzieb je možné uvažovať aj nad priamym znižovaním premlčacích lehôt, ale je potrebné ich vykonať tak, aby nedošlo k niečomu takému, čo dnes verejnosť vníma ako takzvanú generálnu amnestiu. Schválenou novelou došlo aj k priamemu zníženiu premlčacích lehôt, čo malo vplyv na znižovanie premlčacích lehôt aj pri násilných trestných činoch. 

Môže k nej dôjsť?

Nemyslím si, že by navrhované zmeny spôsobili veľmi vážne zásahy do tohto inštitútu. Priame znižovanie premlčacích lehôt sa však v schválenej novele nevykonalo šťastne.   

Ešte ako vyšetrovateľ ste pred viac ako dekádou založili i garantovali tím Gorila. Po novele trestného práva zrejme dôjde k premlčaniam v tejto kauze, ktorá už nejaký čas traumatizuje krajinu. Nemrzí vás, že časť vašej práce takto zostane vo vzduchoprázdne a nedokončená?

Veľmi dobre ste uviedli, že kauza už nejaký čas traumatizuje krajinu. Z tejto vety vyplýva aj podstata inštitútu premlčania, ktorá stojí na myšlienke, že po určitom čase štát stráca záujem na potrestaní páchateľa, pretože sa vytráca kompletný účel trestu, ktorý by mu bol uložený. Premlčacia doba by mala reagovať aj na to, že prípad dlhý čas traumatizuje krajinu. Štát nemôže zvyšovaním premlčacích lehôt nahrádzať svoju neschopnosť vyriešiť akýkoľvek prípad, nech by bol hocako mediálne zaujímavý alebo dôležitý.

Ako bývalý garant tímu Gorila si teda myslíte, že by už dnes bolo neskoro potrestať vinníkov?  

To by som nepovedal. Pokiaľ v súlade so zákonom dôjde k objasneniu prípadu, malo by dôjsť aj k primeranému potrestaniu páchateľa. To platí všeobecne, nielen pri Gorile. Ale podstata je v tom, že neschopnosť štátu efektívne vyšetrovať zločiny nemôže byť dôvodom pre zvyšovanie premlčacích lehôt a zvyšovanie trestov.

Som presvedčený, že rozsah kriminality nebude klesať, ak budeme páchateľom hroziť vysokými trestami alebo ak budeme neustále spoločnosť a potenciálnych páchateľov traumatizovať dĺžkou premlčacej lehoty. Efektívnym nástrojom na znižovanie kriminality je podľa mňa skôr efektívne vyšetrovanie a rýchle potrestanie a uloženie sankcie.

Čiže potrebujeme skôr reformu polície ako trestných kódexov...

Prax mi priniesla vážnu skúsenosť s veľmi nefunkčným vyšetrovaním na základných útvaroch Policajného zboru, obvodných oddeleniach a okresných riaditeľstvách. Panuje tam veľká neodbornosť, pričom tento nedostatok nerieši už niekoľko vlád vrátane tej predchádzajúcej. A nemôžeme ho udržiavať hrozbou vysokých trestov a predlžovaním konania premlčacími lehotami a traumatizovať spoločnosť starými prípadmi.  

Do civilu ste odišli pred jedenástimi rokmi počas šéfovania Tibora Gašpara polícii. Dnes je obvinený za údajnú službu bödörovcom v polícii a zdá sa, že zmeny trestných kódexov by mu mohli pomôcť. Ako hľadíte na to, že on je – okrem iných podobných prípadov – súčasťou politickej garnitúry, ktorá tieto zmeny prináša?

Neviem sa vyjadriť ku konkrétnym prípadom, ktorých spisy som nevidel. Môžem len zopakovať, že predložená novela je z hľadiska účelu a zámeru dobrá, ale z hľadiska konkrétnych zásahov do hraníc škôd a znižovania trestných sadzieb je neodôvodnená, a preto je pre mňa táto zmena nezrozumiteľná. Preto, prirodzene, vyvoláva pochybnosti.

Vráťme sa ešte na chvíľu do tých čias, keď ste opúšťali políciu. Verejne ste sa nevyjadrovali k tomu, prečo odchádzate. Ale bolo cítiť, že sa už v tomto prostredí necítite komfortne a boli tam aj signály, že nová vláda nemala záujem na efektívnom vyšetrovaní kauzy Gorila. Napokon, týmito slovami to vtedy pomenoval aj Daniel Lipšic, ktorý váš odchod ilustroval ako jeden zo signálov tejto neochoty. Vyjasnilo vám to neskôr pohľad na pána Gašpara, keď ste čítali v novinách o jeho obvineniach?

V prvom rade musím povedať, že Gorila pre mňa osobne nebola až taký podstatný prípad, keďže som ich mal v tom období veľmi veľa. Ako nadriadený som sa už nepodieľal priamo na vyšetrovaní. Pri Gorile som vykonával len kontrolnú činnosť. Táto otázka by mala skôr smerovať na vtedajších výkonných lídrov tímu. 

Ja som sa však v tom čase všeobecne nestotožňoval so smerovaním polície, ani s tým, ktorým smerom sa uberala pod novým vedením. Bolo to bez toho, že by som mal priame konflikty. Konflikty medzi šéfom tímu a policajným prezidentom, ktoré vtedy nastali, som vnímal veľmi citlivo, ale bližšie objasnenie by vám boli schopní dať skôr konkrétni aktéri. 

Z čias, keď ste boli vyšetrovateľom, si pamätáte aj na vznik špecializovaných útvarov vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry. Aké dôsledky pre stíhanie organizovaného a korupčného zločinu bude mať jej koniec?

Pre demokratický systém je akýkoľvek špecializovaný útvar skôr nesystémový prvok. Aj špeciálnu prokuratúru ako centralizovaný represívny orgán vnímam ako takýto nesystémový prvok v rámci demokracie. Jej existenciu nemôžeme zdôvodňovať neschopnosťou bežných útvarov efektívne odhaľovať, objasňovať a vyšetrovať bežnú trestnú činnosť uličného, majetkového alebo násilného charakteru. Na existenciu takéhoto útvaru je potrebný iný dôvod. V čase jej vzniku tento dôvod existoval, išlo o reakciu na vznik neočakávaných druhov kriminality, ktoré súviseli s transformáciou z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú. Došlo k presunu štátneho vlastníctva do súkromných rúk. V súvislosti s tým sa postupne vyvíjala časovo obmedzená kriminalita, ktorá pri etablovanom a vyspelom demokratickom štáte zrejme neexistovala.

O aké druhy kriminality išlo? 

Od 90. rokov minulého storočia to začínalo výpalníctvom, potom rôznymi podvodmi s olejmi, liehom, prišli nebankové subjekty a podvody na DPH. Samozrejme, v kontexte tohto všetkého tu bola politická korupcia. To boli dôvody oprávňujúce, aby špeciálna prokuratúra vznikla. Avšak dôležité je aj časové hľadisko. Keďže je to nesystémový prvok, nemôžeme na ňu hľadieť ako na niečo nemenné. To je moja reakcia na súčasné protesty, kde odznieva, že sme proti jej zrušeniu a hotovo. Takto to ale nesmieme vnímať. Tento nesystémový centralizovaný prvok môžeme založiť na nejaký potrebný čas, preto úvahy o jeho zrušení považujem za úplne legitímne. Otázkou je, či stále existuje dôvod na to, aby trvala naďalej.

Takže ako nesystémový prvok má vo svojom rodnom liste zadefinovaný svoj budúci koniec, ak nastane ten správny čas?

Nemusí nevyhnutne skončiť. Ako dôvod jej skončenia sa často uvádza, že tento prvok má len málo štátov. Ja k tomu dodávam, že sú to väčšinou krajiny, ktoré mali podobný problém s transformáciou ako my. Vyspelé západné štáty, ktoré majú zastabilizované inštitucionálne prostredie, ju nepotrebujú. Pre ne je špeciálna prokuratúra nielenže nepotrebná, ale dokonca zbytočná, ak nie rovno nepriateľský prvok demokracie. Musíme však vnímať, kedy naplní svoju historickú úlohu a bude dôvod na jej zrušenie.

A ten čas ešte asi nenastal...

Podľa mňa ešte nenastal. Mnohé druhy kriminality, ktoré som spomínal, sú už síce za nami, ale stále tu máme vysoký stupeň politickej korupcie, ktorú neblaho vníma aj verejnosť. A sú tu aj ďalšie trestné činy, ktoré vyplývajú z transformácie. Tá síce už bola technicky možno ukončená, ale sú tu ešte jej dôsledky, o ktorých sa zatiaľ veľmi nerozpráva.

O čo ide?

Napríklad envirokriminalita, čím nemyslím chytanie medveďa v Tatrách, ale skôr obrovské škody spôsobené napríklad znečisteniami prírody zo strany firiem. Veľmi nebezpečná je aj radikalizácia mládeže. Videli sme vraždu na Zámockej, ktorú prevzala špeciálna prokuratúra, vyjadroval sa k nej aj Daniel Lipšic, čo bolo správne. Aj toto je trend pozostatku transformácie, počas ktorej nielen rodičia, ale aj štát zlyháva pri výchove, tu, samozrejme, nehovorím priamo o kauze Zámocká.

Mimochodom, pri vražde na Zámockej ulici išlo najmä o problém radikalizmu, ale tento prvok sa aspoň mediálne dostal do úzadia, keďže médiá v súvislosti s vraždou pretláčali skôr dúhovú agendu. Hoci pre mladého vraha išlo zjavne o úplne okrajový motív. Ako ste to vtedy vnímali?

Nechcem ten prípad bagatelizovať, pretože bol veľmi vážny. Ale išlo len o jeden z mnohých prípadov, ktorý však dopadol zle. Máme tu však aj ďalšie kauzy, ako bola sekera na základnej škole alebo rôzne samovraždy žiakov. V Spišskej Novej Vsi sa nedávno udial prípad, kde si rôzne skupiny žiakov udeľovali body za vykonanie násilných činov. Túto radikalizáciu nesmieme podceniť. Prípad Zámocká bol len varovaním a upozornením, že je tu obrovský problém, s ktorým sa bude boriť celá Európa.   

Nebolo by lepšie, ak by tieto extrémistické činy mládeže kdesi v Spišskej Novej Vsi riešili okresné útvary zorientované v miestnych reáliách než špeciálny útvar v Pezinku?

Tak to ale nestojí. Špeciálna prokuratúra v Pezinku nie je útvar, ktorý by priamo vyšetroval. To robí polícia. Jej špecializovaný útvar NAKA má síce celoslovenskú pôsobnosť, ale má regionálne vysunuté pracoviská. Sú tam ľudia, ktorí dokážu s bežnou políciou veľmi úzko spolupracovať a vymieňať si informácie. Nejde však o bežnú kriminalitu. Dochádza k masívnej radikalizácii mládeže v kontexte vývoja zmien v spoločnosti, ktorú nedokážu zachytávať bežné útvary, preto je vhodný práve špecializovaný útvar.

Zatiaľ si teda myslíte, že jej „historický čas“ ešte nedoznel...

Špeciálnu prokuratúru by som pre túto chvíľu zachoval, ale jedným dychom upozorňujem, že už v aktuálnom čase je potrebná a je úplne legitímna odborná diskusia o jej zrušení.

Aj pri súčasnej existencii je však potrebné zrealizovať zmeny. To nám vyplýva aj z aktuálnych prípadov, keď riešila veľmi závažné veci politickej korupcie, z ktorých vyplynulo, že tento útvar sa navonok javí zaujatým, aj keby ním v skutočnosti nebol.

Dá sa s tým niečo robiť?

Kontrola jej činnosti je nedostatočná. Je dôležitá už len taká maličkosť, že prokurátori sídlia v rovnakej budove ako sudcovia Špecializovaného trestného súdu. To je pre mňa neprijateľné a už to budí otázku zaujatosti, keď sa prokurátori majú možnosť stretávať so sudcami, ktorí pojednávajú ich prípady. Aj keby to tak nebolo, ale podľa teórie zdania zaujatosti to navonok budí veľkú nedôveru voči inštitúcii.    

A čo sa týka jej nezávislej kontroly?

Chápem ľudí, ktorí žiadajú v uliciach pokračovanie trestných stíhaní špeciálnou prokuratúrou. Otázne je, ako tie prípady dopadnú na súdoch. Ak sa darí objasňovať formou vznesenia obvinenia, tak je pre ulicu dôvod na spokojnosť. No činnosť akéhokoľvek orgánu verejnej moci musí v demokratickom štáte podliehať efektívnej kontrole. V roku 2016 nastala jedna situácia, keď došlo k zrušeniu takzvaných podnetov na preskúmanie činnosti prokurátorov v trestnom konaní, čím sme vytvorili kastu prokurátorov, ktorí sú akoby neomylní. Následne sa to riešilo príkazom generálneho prokurátora, ktorý je ako interný akt riadenia účinný doteraz. Týmto príkazom je možné požiadať nadriadeného prokurátora o kontrolu podriadeného.  

Činnosť prokurátora okresnej prokuratúry skúma krajský prokurátor. Avšak na špeciálnej prokuratúre to funguje tak, že ich prokurátorov skúma sám špeciálny prokurátor. Aj to budí pochybnosti, či sa tak naozaj deje, či špeciálny prokurátor neodovzdá žiadosť o preskúmanie postupu práve dotyčnému prokurátorovi, aby si to sám napísal a špeciálny prokurátor mu to už len podpíše. Nevravím, že sa to deje, ale tie pochybnosti tam vznikajú a pri riešení takých závažných vecí, ako je politická korupcia, sa musia odstrániť.

Foto – Matúš Zajac