Pán Pellegrini, ak Slovensko potrebuje pokoj, tak mu ho dajte

Politike sa venujem už nejaký ten rôčik, ale na jedno som si v nej nikdy nezvykol. Na bezuzdnosť politických hesiel, na ich prázdnotu. Na to, že ich autori sa spoliehajú, že volič, zaneprázdnený každodenným zhonom, si nespočíta dva a dva a neuvedomí si, ako ho ktosi podceňuje.

Slovensko už potrebuje pokoj, hovorí Pellegrini

Slovensko je už zaplavené bilbordmi prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, ktorý na nich hovorí, že Slovensko už potrebuje pokoj. Samozrejme, má na mysli Pellegriniho pokoj, a teda vlastne iba Pellegriniho.

Lebo pokoj nedostáva, určite nie od Pellegriniho. Lebo pojmy „Pellegrini“ a „pokoj“ dnes až tak veľmi neladia.

Kedysi ladili. Prinajmenšom vtedy, ak sme Pellegriniho porovnávali s Ficom. Samozrejme, že Pellegrini bol ten pokojnejší.

A on si imidž toho pokojnejšieho pestoval, aj z neho ťažil vo volebnej kampani. Spomeňme si na názov jeho rozhovoru pre Štandard: „Kaliňák a Gašpar budú mať túžbu po pomste. Hlas tomu musí zabrániť“.

Pokoj namiesto pomsty, to sľuboval Pellegrini. Ale dnes je všetko inak.

Pellegriniho nepokoj nie je menší od Ficovho

Hneď po voľbách začali Pellegriniho minister Erik Tomáš a aj samotný Pellegrini šíriť chaos v rezorte sociálnych vecí, keď chceli 900-tisíc dôchodcov obrať o rodičovský dôchodok, ktorý bol v minulom roku po prvýkrát vyplatený. Ich úvahy boli také nekompetentné, až strach. Narazili na SNS, ktorá, našťastie, pomerne rýchlo rodičovský dôchodok zachránila.

Ešte horšie je to so sľúbeným zabraňovaním pomste. Či Kaliňákovi a Gašparovi v pomste zabránil, nevieme, ale Ficovi evidentne nie, lebo Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) je na ceste k zrušeniu. A poslanci Pellegriniho Hlasu za zrušenie hlasovali rovnako ako poslanci Ficovho Smeru.

Pellegriniho zabraňovanie pomste sa nekoná. 

Nebyť zákona o zrušení ÚŠP, bol by tu predsa pokoj. Štyri mesiace po voľbách to tak obyčajne býva. Ale vďaka aj Hlasom podporovanému rušeniu ÚŠP tu vláda má už štvrť roka plné protestujúce námestia.

V Štandarde sme boli voči Smeru (a Hlasu) kritickí pre ich korupčnú minulosť, ale ÚŠP pre nás nebol nedotknuteľný. Od roku 2021 sme viackrát boli kritickí voči postupu NAKA v niektorých kauzách, aj voči ÚŠP, ktoré v nich vykonávalo dozor. Nemali sme problém ani upozorniť na to, že niekedy NAKA a ÚŠP šli proti samotnému Ficovi s prehnaným radikalizmom.

Mimo alternatívnych médií naklonených Ficovi sme boli jediní, ktorí tak robili. Neváhali sme kritizovať  opozíciu za to, že sa obmedzovala iba na heslá, ale nikdy nebola schopná všimnúť si, že v práci polície, NAKA a ÚŠP sa za Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej vlády vyskytovali prešľapy.

Radikalizmus niektorých vyšetrovateľov a prokurátorov však nie je dôvodom na opačný radikalizmus vlády, ktorá chce ÚŠP úplne zrušiť. ÚŠP totiž existuje dvadsať rokov a problémy, ktoré sa mu vyčítajú, sa vyskytovali iba posledné roky. A dali by sa vyriešiť personálnymi zmenami.

A jedným z dôvodov, prečo má ÚŠP zostať, je to, že Slovensko naozaj potrebuje pokoj. Naozaj ho veľmi potrebuje. Ale nie ako prázdne Pellegriniho heslo, za ktorým sa skrýva jeho opak, čiže nepokoj a frustrácia.

Naozaj si Pellegrini myslí, že ten rozdiel medzi jeho volaním po pokoji a jeho reálnym prispievaním k nepokoju si nikto nevšimne?

Premlčanie v prípade znásilnenia je Pellegriniho premárnená príležitosť

Tak ako Pellegrini premárnil príležitosť postaviť sa proti zrušeniu ÚŠP, tak premárnil i príležitosť postaviť sa voči niektorým excesom novely Trestného zákona, týkajúcim sa znižovania sadzieb a skracovania lehôt premlčania trestnosti.

Nie všetko je na novele v tejto oblasti zlé, ale napríklad odpor verejnosti proti skráteniu lehoty premlčania v prípade znásilnenia z dvadsať na desať rokov, je úplne oprávnený.

Niektorí zástancovia skrátenia lehoty argumentujú tým, že po niekoľkých rokoch sa už okolnosti znásilnenia vyšetrujú mimoriadne ťažko, alebo tým, že prípady, keď bolo znásilnenie oznámené polícii až po desiatich rokoch, sa prakticky nevyskytujú. A že protesty proti novele sú emotívneho, nie racionálneho charakteru.

K tomu sa žiadajú dve poznámky. Po prvé, aj emócie sú dôležité v živote spoločnosti. Dobré prispievajú k pokoju, nedobré k nepokoju.

Po druhé, nejde iba o emócie. Je pravda, že z hľadiska štatistiky sa skrátením lehoty nezmení skoro nič. Ale zákon má myslieť nielen na trestné činy, ktoré sa stávajú bežne. Má myslieť aj na prípady, ktoré sa nestávajú, ale by sa stať mohli.

Keby sa vyskytlo znásilnenie, kde obeť podá trestné oznámenie po desiatich rokoch a jednom týždni, a páchateľ bude známy a bolo by ho možné usvedčiť, považovali by ste za správne, aby ho chránila lehota desiatich rokov? Nuž ja veru nie. Ale ak lehota bude skrátená, tak štát hovorí, že tá ochrana páchateľa je správna. Je to poburujúce.

Áno, hovoríme o hypotetickom prípade. Ale prečo bolo treba lehotu skracovať? Už to poburuje. A prečo nevedela vláda počas schvaľovania v parlamente ustúpiť v takejto jednotlivosti, vyvarovať sa necitlivosti a ukázať snahu dohodnúť sa?

Pellegrini sa mohol vyjadriť k tejto otázke a vyjsť opozícii v ústrety. Mohol prispieť k pokoju. Ale neurobil to.

Pellegrini upokojoval len raz

Peter Pellegrini sa snažil korigovať kroky predstaviteľov vládnej koalície len raz. Vtedy, keď napomenul podpredsedu parlamentu, ktorý zvesil v kancelárii portrét prezidentky a zavesil naň Che Guevaru.

Ale aj to musel Pellegrinimu najprv našepkať Štandard.

Je to primálo na to, aby sa Peter Pellegrini štylizoval do polohy nositeľa pokoja.

Pellegrini si koleduje

Prieskumy stále ukazujú, že najpravdepodobnejším víťazom prezidentských volieb bude Peter Pellegrini.

Možno ním bude. Ale sám si koleduje o to, aby sa ním nestal.

Poznámka po zverejnení: V pôvodnom texte sme chybne uviedli, že lehota premlčateľnosti po znásilnení sa znížila z desiatich na päť rokov. Správne má byť z dvadsiatich na desať rokov, čo je v texte už opravené, za chybu sa čitateľom ospravedlňujeme.